Michal Skřejpek
Michal Skřejpek | |
český právny romanista, univerzitný profesor | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 4. november 1957 (67 rokov) |
Praha, Československo | |
Národnosť | česká |
Alma mater | Karlova univerzita v Prahe |
Zamestnanie | univerzitný profesor |
Manželka | Petra Skřejpková |
Deti | viacero detí |
Dielo | |
Žánre | právnická literatúra, právno-romanistické štúdie |
Obdobie | 20. – 21. storočie |
Témy | rímske právo |
Literárne hnutie | právna romanistika |
Významné práce | Ius et religio (2001), Právnický stav a právnické profese v minulosti (2007); Justiniánské instituce (2010, preklad) Lex et ius (2018); Digesta, neboli, Pandekty (preklad, sv. I – II, 2015 – 2019) |
Ovplyvnený | |
Ovplyvnil |
|
Prof. JUDr. Michal Skřejpek, DrSc. (* 4. november 1957[1], Praha) je český právnik a právny romanista. Pôsobí na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Zaoberá sa najmä rímskym trestným právom, prameňmi rímskeho práva a vzťahom náboženstva a práva v starovekom Ríme. Vyučoval tiež na Policajnej akadémii ČR.[2]
Napísal viacero štúdií a monografií o rímskom práve. Do češtiny preložil zo slovenčiny Justiniánske Digesta a zo slovenčiny a latinčiny časť Justiniánskych Digest.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1957 v Prahe, no mladosť prežil na Morave.[3] V roku 1977 vyštudoval na gymnáziu a následne zvažoval štúdium filozofie alebo práva.[3] Základné vysokoškolské vzdelanie v odbore právo dosiahol v roku 1981 na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1981 získal aj titul doktora práv a začal na univerzite pracovať ako asistent. V roku 1992 získal titul docenta. V roku 1990 získal titul CSc. a v roku 2001 DrSc. V roku 2002 mu bol udelený titul profesora. Počas svojej univerzitnej kariéry vyučoval a garantoval viaceré predmety spojené s rímskym právom. Jeho pôsobenie je spojené predovšetkým s Právnickou fakultou Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval viaceré akademické pobyty v zahraničí, z nich najdlhšie šesťmesačný pobyt na rímskej univerzite La Sapienza v roku 1986.[2]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Císařské kanceláře za principátu (1990)
- Ius publicum – ius privatum. Vzájemné vztahy a souvislosti (1992)
- Římské právo (1995, spolu s Jaromírom Kinclom a Valentinom Urfusom)
- Ius et religio (1999)
- Prameny římského práva – Fontes iuris romani. Vyd. 2. (2004)
- Vyd. 1. pod názvom Prameny římského práva – Fontes iuris romani, 2001)
- Poodkryté tváře římského práva (2006)
- Případy římského praetora (2007, spolu s Petrom Bělovským a Davidom Faladom)
- Právnický stav a právnické profese v minulosti (2007)
- Justiniánské instituce (2010, preklad zo slovenského prekladu Petra Blaha)
- Cizinci, hranice a integrace v dějinách (2015, spolu s Petrom Bělovským a Kamilou Stloukalovou)
- Bibliographia Iuris Romani Criminalis (2016)
- Lex et ius (2018)
- Digesta, neboli, Pandekty (sv. I – II, 2015 – 2019, prvá časť je preklad zo slovenského prekladu Petra Blaha, druhú časť preložil spolu s Radkom Černochom)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SKŘEJPEK, Michal (zost.). Prameny římského práva – Fontes iuris romani. Vyd. 2. Praha : LexisNexis, 2004. ISBN 80-86199-89-4. S. [4].
- ↑ a b prof. JUDr. Michal Skřejpek DrSc. [online]. Praha: Právnická fakulta UK, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
- ↑ a b TIKAL, František. Rozhovor: prof. JUDr. Michal Skřejpek, DrSc. [online]. Praha: Všehrd: Spolek Českých Právníků, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.