Michel Sogny
| Michel Sogny | |
| francúzsky klavirista | |
 | |
| Narodenie | 21. november 1947 (77 rokov) Pau, Francúzsko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | michelsogny.net |
| Commons |  Michel Sogny |
Michel Sogny (* 21. november 1947, Pau, Francúzsko) je francúzsky klavirista, skladateľ a spisovateľ maďarského pôvodu. Vyvinul nový prístup k výučbe klavíra.[1][2] Jeho metóda umožnila mnohým študentom všetkých vekových kategórií tešiť sa z hrania na tomto nástroji, keďže hra na klavíri sa všeobecne považuje za nedosiahnuteľnú, ak sa nevyučuje v detstve.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Michel Sogny navštevoval École Normale de Musique de Paris, kde študoval klavír pod vedením Julesa Gentila a Yvonne Desportes. Má magisterský titul z psychológie, bakalársky titul z literatúry a doktorát z filozofie,[4] ktorý získal na Sorbonne v roku 1974 pod vedením Vladimira Jankélévitcha. Michel Sogny je zakladateľom Nadácie SOS Talents.
Spolu s Valérym Giscardom d'Estaingom a pravnučkou Franza Liszta, Blandine Ollivier de Prévaux, bol Sogny jedným zo zakladajúcich členov Francúzskej asociácie Franza Liszta.[5][6]
Klavírna metóda Michela Sognyho
[upraviť | upraviť zdroj]Sognyho metodika sa vyučuje v jeho školách v Paríži a Ženeve. Od roku 1974 si viac ako 20 000 študentov osvojilo hru na klavíri pomocou Sognyho metódy.[7][8]
Metóda pozostáva z dvoch hlavných zložiek: Didaktické diela – Prolegomény, ktoré predstavujú malé cvičenia.[9] Prolegomény rozvíjajú vnímanie hudobnej symfónie a zvuku.[10] Druhý smer pozostáva z cyklu etúd, kde sa pozornosť sústreďuje na rozvoj technických zručností, ako sú gestá a pozície rúk.[11]
Jednou zo Sognyho študentiek, ktorá začala s cvičením klavíra až v dospelosti, bola profesorka francúzskeho jazyka Michel Paris.[12] Po absolvovaní Sognyho 4-ročného metodologického kurzu vystúpila vo veku 30 rokov so sólovým koncertom v Théâtre des Champs-Élysées pod záštitou Ministerstva kultúry.[13]
Ďalšou úspešnou študentkou Michela Sognyho bola Claudine Zévaco, ktorá vystupovala v Théâtre des Champs-Élysées v rokoch 1983 a 1984.[14]
V roku 1981 sa Senát formálne obrátil na ministra kultúry Jacka Langa, aby prediskutoval zavedenie metodiky Michela Sognyho v celom Francúzsku.[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Valérie Sasportas (23 April 2010). « Michel Sogny, La musique sans soupirs ». Le Figaro.
- ↑ Radio Classique (December 2015). "L’art et la Méthode de Michel Sogny".
- ↑ « L'histoire d'une adulte prodige », Piano n°19, 2005–2006.
- ↑ Le Processus de l'esprit créateur chez Liszt
- ↑ Association française Franz Liszt 1972 », Documentation Association Franz Liszt, octobre 1972
- ↑ Une Association Franz Liszt. Le Figaro, 16 October 1973, s. 29. Dostupné online.
- ↑ HILLÉRITEAU, Thierry. Les antiques accords de Michel Sogny. Le Figaro, 2 May 2014. Dostupné online.
- ↑ L'HUMANISTEDE LA MUSIQUE [online]. 18 May 2017. Dostupné online.
- ↑ François Lancel, "En avant la musique", Le Parisien, mai 1981
- ↑ Stephan Friedrich, "L'Art et la Méthode", Classica L'Express", décembre 2015, p. 4
- ↑ Georges Hilleret, "Le bonheur de jouer Bach après quelques mois de pratique", Télé 7 Jours, 26 mai 1984
- ↑ Stephan Friedrich, "Michèle Paris – L'adulte prodige", Classica L'Express, décembre 2014, p. 9
- ↑ Edgar Schneider, "Jours de France", Le Carnet de la Semaine, 3 mai 1980
- ↑ "En Bref- Récital à la Fondation Cziffra", Le Monde, 26 mai 1984
- ↑ Enseignement de la musique : extension du centre Michel Sogny – Sénat [online]. . Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel Sogny
