Miguel Díaz-Canel
Miguel Díaz-Canel | |
kubánsky politik a súčasný prezident Kuby | |
Narodenie | 20. apríl 1960 (64 rokov) Placetas, Kuba |
---|---|
Alma mater | Universidad Central de Las Villas |
Manželka | Martha ( - r.), Lis Cuesta |
Deti | 2 |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Miguel Díaz-Canel |
Miguel Díaz-Canel Bermúdez (* 20. apríl 1960, Placetas, Kuba) je kubánsky politik, súčasný prezident Kuby a prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Kuby. Pôvodným povolaním elektroinžinier.
Od roku 2003 je členom politbyra ÚV Komunistickej strany Kuby, v rokoch 2009 – 2012 bol ministrom školstva, potom podpredsedom vlády. V roku 2018 bol zvolený za kubánskeho prezidenta, čím sa skončila éra bratov Castrovcov, prezidentov Fidela Castra a Raúla Castra, ktorá trvala nepretržite od roku 1959. V roku 2021 sa stal aj prvým tajomníkom ÚV Komunistickej strany Kuby.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v meste Placetas v provincii Villa Clara. Na Univerzite v Las Villas vyštudoval elektrické inžinierstvo a do roku 1986 pracoval v kubánskych ozbrojených silách, v ktorých dosiahol hodnosť podplukovníka.[1] Neskôr pôsobil v najvyšších politických štruktúrach regiónu Villa Clara, kde získal povesť usilovne pracujúceho a svedomitého úradníka.[2][3]
V roku 2003 sa stal členom najvyššieho vedenia Komunistickej strany Kuby. V rokoch 2009 – 2012 bol ministrom pre vyššie vzdelávanie, potom sa stal podpredsedom kubánskej vlády.[1] Dňa 24. februára 2013 bol zvolený prvým viceprezidentom Štátnej rady a stal sa tak pravdepodobným nástupcom kubánskeho prezidenta Raúla Castra[4]. Jeho nástupníctvo bolo v roku 2013 potvrdené aj samotným Castrom v súvislosti s jeho ohláseným odchodom z funkcie prezidenta v roku 2018. Ako viceprezident reprezentoval Kubu na zahraničných cestách.[3] Dňa 19. apríla 2018 bol zvolený novým kubánskym prezidentom, čím sa stal prvým vodcom, ktorý sa priamo nezúčastnil kubánskej revolúcie v roku 1959.[1]
Díaz-Canel býva zvyčajne radený ku konzervatívnym predstaviteľom kubánskeho režimu (obrana režimu a kubánskej revolúcie, sľub uzatvorenia niektorých nezávislých médií, nedôvera k niektorým európskym ambasádam), ale v jeho myslení možno postrehnúť aj niektoré liberálne názory (napríklad obhajoba akademických slobôd alebo blogerov kritických k režimu).[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Prezidentem Kuby byl zvolen Miguel Díaz-Canel, kormidlo neobrátí [online]. novinky.cz, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Miguel Díaz-Canel: Cuba selects first non-Castro president since Fidel. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2019-01-01]. ISSN 0261-3077.
- ↑ a b HÁJEK, Adam. Dědic Castrů. V čele Kuby stanul inženýr, který trpělivě čekal na moc. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-04-19. Dostupné online [cit. 2019-01-01].
- ↑ ČTK. Castro v roce 2018 opustí prezidentský úřad. Teď ale chce bránit a zdokonalovat socialismus [online]. ihned.cz, 2013-02-25, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miguel Díaz-Canel
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Miguel Díaz-Canel na českej Wikipédii.