Mikuláš Gacek

Mikuláš Gacek
slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat
Narodenie	10. júl 1895 Budapešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	22. január 1971 (75 rokov) Dolný Kubín, Česko-Slovensko
Manželka	Emília, rod. Ťatliaková
Literárny portál  Biografický portál

Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (* 10. júl 1895, Budapešť, Maďarsko – † 22. január 1971, Dolný Kubín) bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat.

Rodina

• otec: Albert Gacek (1863 – 1942)
• matka: Žofia, rod. Blažková (1863 – 1948)
• manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 – 1969)
• deti: Viera (1927 – 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 – 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokoškolská učiteľka (1943 -)

Životopis

Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracoval v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v rokoch 1906-7 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách, a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.

Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býval krátko v Jasenovej u svojho krstného otca – mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907 – 11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911 – 1914 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie ďalších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915 – 16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky, získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch 1920 – 21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.

Po návrate domov prekladal diela spisovateľov (Čechov, Krupin, Wells, Jelenev, Aksakov, Afinogenov, Gorlov, Gogoľ, Kobylin, Ostrovský, Turgenev, Simonov a iných). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku 1939 odišiel do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch 1939 – 1940 bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku 1940 ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna 1941 ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracoval až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.

V roku 1945 pri prechode frontu bol Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v Dolnom Kubíne zadržaný NKVD. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu. Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať a publikovať.

Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.

Dielo

Dielo (knižné)

• 1936 GACEK, M.: Sibírske zápisky:(1915 – 1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
• 1995 GACEK, M.: Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
• 1966 GACEK, M.: KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937 – 1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
• 2015 GACEK, M.: Sibírske zápisky (1915 – 1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, 2015. ISBN 9788081281426.

Ostatné publikované práce

• 1918 Fajka. Slovenské hlasy. (Orgán československej národnej rady v Rusku), roč. II, č. 12, 22. 10. 1918 (Mikuláš Chočov);
• 1930 Z listov A. P. Čechova, Slovenské pohľady, roč. 46, č. 10, 1930 (str. 681 – 690);
• 1935 Jegor Filipovič. Stránky z vojnového zápisníka. Slovenské pohľady, roč. 51, č. 5. 1935 (str. 212 – 221);
• 1935 Niekoľko zamestnaní a lúčenie. Slovenské pohľady,  roč. 51, č. 6 – 7, 1935 (str. 338 – 352);
• 1935 Cesta ďaleká. Slovenské pohľady,  roč. 51, č. 12, 1935 (str. 674 – 683);
• 1942 Ded Moroz, útržky zo zápisníka, Slovenské pohľady roč. 58, č. 12,1942 (str. 730 – 736);
• 1943 Pieseň Ukrajiny. Slovenské pohľady, roč. 59, č. 1,1943 (str. 20-26);
• 1969 Kubo. Slniečko č. 2. Roč. II (XXIV) 1969;
• 1956 Nádaši – Jégé – človek, pri príležitosti Hviezdoslavovho Kubína, Oravský roľník 13. mája 1956;
• 1992 Len chvíľu ešte nespadnúť, In: Literárny týždenník, roč. 5, č. 1 a 2, 3. 1. 1992
• 1995 Trojnohý stolec. In: Literárny týždenník roč. VIII, č. 45, 3. 11. 1995;
• 1993 Kľúč od kráľovstva. In: Literárny týždenník
• 1994 Vigília pri Dunaji. In: Literárny týždenník, roč. 7, č. 14, 1994;
• 1969 Vigília pri Dunaji. Matičné čítanie, číslo 4, roč. 2, 17. 2.1969;
• 1990 Rovesník (úryvok) 22. 8. 1990, 19. 9. 1990, 17. 10. 1990, 14. 11. 1990, In: Orava;
• 1991 Rovesník (pokračovanie). In: Orava, 30. 1. 1991;
• 1969 Pod ochranou sv. Vendelína (Návšteva v rodisku V. Beniaka v roku 1956) Romboid č. 1, 1969. (Slovák v Amerike)
• 1990 Moskovské zápisky 1940-41, Slovenské národné noviny, 10 – 14/1990;
• 1990 Čierny Havran (Kazachstan 1945 – 1955), Slovenské národné noviny, 15/1990;
• 1991 Etapy kľúčov (1945 – 1955). Tvorba, roč. I (X), marec 1991;
• 1991 Etapy kľúčov (1945 – 1955). Tvorba, roč. I (X), apríl 1991;
• 1996 Tajomné srdce ženy. Úvaha o ženách. Verbum č. 3, 1996;
• 1966 Rovesník, Slovenské pohľady, roč. 82, čís. 2, 1966, (str. 60-70);
• 1970 Mikuláš Gacek odpovedá na otázky. Z galérie našich prekladateľov. In: Ruštinár 1970

Preklady (knižné a v časopisoch)

• Aksakov, S. T.: Červený kvietok. Dobré slovo, 1935;
• Al-Kostan: Nevesta hôr, Mladé letá KMČ, 1971;
• Amfiteatrov: Otrávené svedomie, Slovenské pohľady, Matica slovenská 1926;
• Bunin I.: Na prahu bytia. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 12, 1933, (str. 711 – 719);
• Bunin I.: Čechov. Slovenské pohľady, roč. 50, č. 5, 1934, (str. 266 – 275);
• Bunin I.: Na prahu života. Nová komorná knižnica,1958 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
• Bunin I.: Pán zo San Francisca, výber z prózy, Prekladová knižnica Matice slovenskej zv. 12, 1939 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
• Čechov, A. P.: Tri rozprávky. Polinka (421), Čítanie (425), Na jar (427). Slovenské pohľady, roč. 50, č. 7 – 8, 1934;
• Čechov, A. P.: Rozprávky I. Ruská knižnica. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok 1924;
• Čechov, A. P.: Rozprávky II. Ruská knižnica. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok 1928 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
• Čechov, A. P.: Siréna. Slovenské pohľady, roč. 55, č. 5, 1939;  
• Čechov, A. P.: Poviedky, 3 zväzky, Spoločnosť priateľov krásnych kníh, 35. zv. 1924;
• Čechov, A. P.: Stávka, Prekladová knižnica Matice slovenskej, zväzok 4, 1934;
• Čechov, A. P.: Gaštanko, Dobré slovo 1935 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko);
• Čechov, A. P.: Polinka, Čítanie, Na jar, ??? 1934;
• Gorký, M.: Boleš, Národnie noviny 12. a 13. apríla 1921
• Gorký, M.: Sponky, Národnie noviny 14. augusta 1921
• Gorký, M.: Šťastie, Národnie noviny 15. júna 1922
• Jelenev, N.: Biela veža. Matica slovenská. Edícia Dobré slovo, 1935;
• Korablev, V. N.: Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Slovenské pohľady, roč. 50, č. 7 – 8 1934, (str. 400 – 409);
• Kuprin, A. I.: Sulamit. Slovenské pohľady, roč. 42, č. 6 – 8, 1926, (str. 386 – 423);
• Kuprin, A. I.: Sulamit. Matica slovenská 1934;
• Kuprin, A. I.: Večerná návšteva. Demir-Kaja. Umenie. Šťastie. Slovenské pohľady, roč. 54, č. 8 – 9, 1938 (str. 429 – 436);
• Rimskij-Korsakov, N. A.: Kronika môjho života, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958, Mikuláš Gacek preložil kapitoly I-XV
• Romanov, P.: Tri rozprávky, Slovenské pohľady, roč. 45, 1929 (str. 436);   
• Romanov, P.: Jabloňový kvet, Slovenské pohľady č. 5, roč. 48, 1932 (str. 291 – 299);
• Saltykov-Ščedrin, M. J.: Karas idealista. Slovenské pohľady, roč. 58, č. 4, 1942, (str. 238 – 246);
• Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965;
• Šolochov, M.: Preoraný úhor. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 5 1933, (str. 262 – 276);
• Šolochov, M.: Preoraný úhor 2. Slovenské pohľady, roč. 49, č. 7 – 8 1933, (str. 416 – 429);
• Tukalevskij, V.: Zjazd spisovateľov Sovietskeho zväzu (17. 8. – 1. 9. 1934). Preložil Mikuláš Gacek.  Slovenské pohľady roč. 50, č. 10, 1934 (str. 633 – 636);
• Wells, H. G.: Prví ľudia na mesiaci, Dobré slovo 1936, 1943;
• Zoščenko, M: Orgován kvitne. Slovenské pohľady, roč. 52, str. 33-42 prvá časť, 93-103 druhá časť, 159 – 164 dokončenie, 1936. (M. G.)  

Preklady divadelných hier

• Afinogenov, A: Mášenka, DILIZA, 1958
• Čechov, A. P.: Višňový sad. Čítanie študujúcej mládeže, Matica slovenská 1933;
• Čechov, A. P.: Višňový sad. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1933. Druhé vydanie: Matica slovenská 1948;
• Čechov, A. P.: Pytačky. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská Turč. Sv. Martin 1933, 1934, Druhé vydanie: Divadelná knižnica ÚSOD, zv. 19, Turč. Sv. Martin 1946;
• Čechov, A. P.: Ujo Váňa – Čajka. 1943; Tranoscius Liptovský Mikuláš 1943;
• Čechov, A. P.: Tri sestry, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, edícia Javisko, Matica slovenská 1945 (Pavol Jančík);
• Čechov, A. P.: Tri aktovky (Pytačky, Konské priezvisko, Medveď), Matica slovenská, Prekladová divadelná knižnica zv. 2, 1950, (G. Mikuláš);
• Čechov, A. P.: Ujo Váňa, SDLZ, Bratislava 1954;
• Čechov, A. P.: Ujo Váňa, Rotaprint. Ako rukopis. M. G. UKBra SB 4893
• Čechov, A. P.: Čajka, Bratislava, LITA 1972;
• Gogoľ, N. V.: Revízor. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1936, SND 1936;
• Gogoľ, N. V.: Revízor. Čítanie študujúcej mládeže, Matica slovenská 1937, 1947
• Gogoľ, N. V.: Revízor. Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1950 (G. Mikuláš);
• Gogoľ, N. V.: Revízor. Osveta Martin 1954 (G. Mikuláš);
• Gorký, M.: Vassa Železnovová, Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1949;
• Gorký, M.: Vassa Železnovová, Prekladová divadelná knižnica, Matica slovenská 1951 (G. Mikuláš);
• Gorlov, P.: Únosca ohňa. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1934;
• Gorlov, P.: Únosca ohňa. Druhé vydanie DILIZA, 1958;
• Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne. Divadelná knižnica, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, zv. 38, Matica slovenská 1940;
• Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne. LITA 1970;
• Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, edícia Javisko Matica slovenská 1943,
• Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce. SND 1947;
• Saltykov-Ščedrin, M. E.: Pazuchinova smrť. DILIZA, 1962 (Zora Kramerová);
• Simonov, K.: Príbeh jednej lásky. DILIZA,1956,
• Simonov, K.: Príbeh jednej lásky. Osveta Martin, 1957;
• Simonov, K.: História jednej lásky. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1956;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Krečinský sa žení. Divadelná knižnica zv. 33, Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1939;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1957;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, Matica slovenská 1948;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského. LITA Bratislava 1972;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Tanierikova smrť. Matica slovenská 1950;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1958 (M. G.),
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť. DILIZA 1966. SND 1966;
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Proces. Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo Bratislava 1958 (M. G.);
• Turgenev J. S.: Mesiac na dedine, DILIZA 1964;

Nevydané tituly

• Život v umení ruských klasikov, rukopis, pripravený pre edíciu Umenie, Matica slovenská, 1944. Uložený v literárnom archíve SNK v Martine;
• Ľ. Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti, 1944. Niekoľko výtlačkov prekladu je v literárnom archíve SNK v Martine;
• Rovesník, spomienková črta pre pripravovaný zborník Jégé v kritike a spomienkach, 1957. Vysádzaný text na zásah tlačového dozoru nesmel byť uverejnený
• Budmerické zápisky. Rukopis uložený Slovenská národná knižnica – Literárny archív, fond Mikuláš Gacek
• Moskovské zápisky. Rukopis uložený Slovenská národná knižnica – Literárny archív, fond Mikuláš Gacek
• M. A. Šolochov: Tichý Don – M. Gacek ho začal prekladať v roku 1942, preložil 22 kapitol, o preklad prejavili záujem vydavateľstvá Kompas, Tranoscius. M. Gacek ho ponúkol (26. 8. 1942), J. Martákovi, tajomníkovi Matice slovenskej a redaktorovi Prekladovej knižnice. Cez vojnu preklad nevyšiel a potom už nemohol. Úryvky z románu boli uverejnené pod názvom Preoraný úhor v Slovenských pohľadoch č. 5 a č. 7 – 8.

Pamiatky

• Pamätná doska (Mikuláš Gacek)

Mikuláš Gacek je uvedený na Monumente vďaky v historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, kde sa nachádzajú mená významných osobností.

• Pamätná tabuľa

Mikuláš Gacek je uvedený na pamätnej tabuli významným legionárom a matičiarom, ktorá je umiestnená na Eximbanke, bývalej Legiobanke na Gröslingovej ulici v Bratislave

• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55

Literatúra

• CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
• CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. Slovenské národné noviny, roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
• CABADAJ, Peter: Ťažko uveriteľný životný príbeh. In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
• CABADAJ, Peter: Sibírske zápisky Mikuláša Gaceka – Unikátne memoárové dielo . In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
• CABADAJ, Peter: Sibiriáda Mikuláša Gaceka (Matica slovenská vydala pozoruhodnú knižku), Slovensko, ročník XXXVII, Zima 2015
• CABADAJ, Peter: Po slovensky povedal čokoľvek na svete (50 rokov od úmrtia Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady, ročník IV+137, číslo 2/2021
• CABADAJ, Peter: Pred 50 rokmi zomrel Mikuláš Gacek. In: Knižnica. Roč. 22, č. 1, 2021, str. 87-92
• DZUREK, J.: Na chvíľu u majstra. Článok pri príležitosti 75. narodenín M. Gaceka. Orava, 29. 7. 1970
• ĎURIŠ, R.: Mikuláš Gacek ako národovec a literát, In: Almanach Nitra 2009, X. ročník Nitrianska pobočka Spolku slovenských spisovateľov, 2009
• ĎUROVČÍKOVÁ, M.: Návrat z anabázy. Posledný rozhovor s Mikulášom Gacekom, In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 9 s. 6
• FERKO, M.: Mikuláš Gacek: Sibírske zápisky. Recenzia; Slovenské pohľady č. 5, 2016
• HARBUĽOVÁ, Ľ.: Moskva v rokoch 1940-1941 očami Mikuláša Gaceka. In: Slovensko – ruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy a súvislosti. Bratislava – Nitra, 2002
• HARBUĽOVÁ, Ľ.: Vnútropolitický vývoj Ruska očami slovenských legionárov. In: Československé légie v Rusku. Sborník příspěvků z kolokvia 9. 5. 2001 v Praze. Praha 2003, str. 80-95
• JANEK, J.: Gacekove Sibírske zápisky (k 20. výročiu jeho úmrtia), Orava, 30. 1. 1991
• JESENSKÁ, Z.: Z prekladateľských problémov. (Na margo prekladu bratov Karamazovcov). In: Slovenská reč, 10, 1942, č. 1, s. 8-10
• KAŠŠAYOVÁ, T.: Na okraj prekladovej tvorby Mikuláša Gaceka v medzivojnovom období. LitArch 26/89, s. 134-140.
• KERNÝ, D.: Električka s vyhliadkovým kreslom. Slovenské pohľady č. 4, 2016, str. 1)
• KERNÝ, D.: Legionár, diplomat, zatajovaný rusista sa vracia. (Nad matičným rukopisom Päť návratov Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady č. 6. 2017, str. 70
• KRAMEROVÁ, Z.: 100 rokov od narodenia Mikuláša Gaceka. Orava 21. 6. 1995, str. 4. Na str. 2 oznámenie o podujatí
• KRUŽLIAK, I.: Slovo na Gackov hrob. Výber z diela. Živé stopy, Priatelia Dobrej knihy, Cambridge, Ontario, Kanada 1975
• LESŇÁKOVÁ, S.: Mikuláš Gacek (alebo G. Mikuláš). In: Revue pro otázky uměleckého překladu. Praha – Bratislava: Překladatelská sekce SČSS, Dialog, 2, 1968, č. 3, s. 121-128
• LINDOVSKÁ, N.: Moskva, rok 1940: Mikuláš Gacek a Vladimír Nemirovič-Dančenko. Archívne stopy slovensko-ruských divadelných vzťahov. In: Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy. Medzinárodná vedecká konferencia 29.-30. november 2019. Akadémia umení v Banskej Bystrici 2019. Str. 154-172.
• MAŤOVČÍK, A.: Z korešpondencie Mila Urbana s Mikulášom Gacekom. Bibliografické štúdie 31, Martin, Slovenská národná knižnica 2005, s. 97-118. ISBN:80-89023-67-3 ISSN:0067-8724
• MAŤOVČÍK, A.: „Aby slovám bolo tesno, myšlienkam povoľa“ (Z korešpondencie Augustína Baníka s Mikulášom Gacekom); Literárny dvojtýždenník, 26. 1. 2005 str. 8
• MELICHER, J.: Denníkové zápisky ako román. Romboid, roč. 32, č. 4, str. 75-78, 1997
• MONCMANOVÁ, Ľ.: Na dejinnej ceste – List Mikuláša Gaceka Tidovi J. Gašparovi. Časopis Knižnica, 2008, roč. 9, č. 11-12, str. 91-101
• OTČENÁŠ, I.: Päť zastavení osudu – Príbeh Mikuláša Gaceka. Listy číslo 7-8 2020, ročník 27, str. 5
• PETRÍK, V.: Desaťročie nádejí a pochybností. Denníky a spomienky Mikuláša Gaceka (str. 169)
• Valentín Beniak v denníkoch Mikuláša Gaceka (str. 176). Kaligram, 2000. ISBN 80-7149-328-7
• SERAPIONOVA, E.: Osudy legionára: Prípad Mikuláš Gacek (In: Ivantyšynová, T., Kodajová, D., Východná dilema Strednej Európy. SDK SVE Bratislava 2010, str. 181-189
• ŠIKULA, V.: Požehnaná taktovka, Belimex, Anna Blahová-Šikulová 2003, Pozdravuje vás Mikuláš str. 80-82; Rudo str. 106-116; ilustroval Ľudovít Hološka, ISBN 80-89083-42-0
• TELLINGER, D.: Ruské reálie v prekladoch Mikuláša Gaceka (Na príklade Gogoľovho Revízora). In: Ruský jazyk a literatúra na Slovensku po roku 1918. Zborník 1997, s. 158-163
• URBAN, K.: Československý legionár Mikuláš Gacek. Eustory 2014
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Dlhá cesta k spravodlivosti (Štyri desaťročia zápasu o Gacekovho Jégého). In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 2, s. 32 – 44.
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Literárne svedectvo Mikuláša Gaceka o gulagoch. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 3, s. 21-34
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Spomienky na šťastné aj bolestné Vianoce. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 4, s. 5-20
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Posledné listy. In: Tvorba, roč. XXXI (XXXX), 2021, č. 1, s. 20-33
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 136, 2020, č. 9, s. 8 – 22.

Externé odkazy

• Mikuláš Gacek – litcentrum.sk
• Pamětní deska Mikuláš Gacek a Hrob Mikuláš Gacek - Spolek pro vojenská pietní místa
• Prezentácia knihy Miloty Zelinovej Gacekovej Päť osudových návratov - Svetové združenie bývalých politických väzňov (szcpv.org)
• Mikuláš Gacek na Sibíri dvakrát – TV Matica (Youtube)
• Malá knižná žatva v Dolnom Kubíne Archivované 2021-10-23 na Wayback Machine - spomienkové podujatie pri príležitosti 45. výročia úmrtia Mikuláša Gaceka
• Vajanský, Šrobár, Gacek a reč dokumentu - Viera Žemberová (Časopis Proudy)
• Iskry v popole - Fíčer (Rádio Slovensko)
• Živé spomienky na prvú svetovú vojnu – Rádio Regina Západ
• Bibliografia dejín Slovenska. Mikuláš Gacek 1895-1971 Archivované 2021-10-26 na Wayback Machine
• Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka (Milota Zelinová Gaceková) – pdf
• Zápisky z mŕtveho domu č.2 (1996) – TV dokument
• M. Gacek – Sibírske zápisky – Krajina duše (Rádio Devín)
• Cabadaj P., Písať o sebe, myslieť na iných. (Mikuláš Gacek vo víre dejín) – Knižnica (roč. 17, č. 01 / 2016)