Preskočiť na obsah

Jihomoravské Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mikulovská vrchovina)
Juhomoravské Karpaty
(Jihomoravské Karpaty)
geomorfologická oblasť
Štáty Česko Česko,  Rakúsko Rakúsko
Nadradená
jednotka
Vnútorné Západné Karpaty
Susedné
jednotky
Západní Vněkarpatské sníženiny
Juhomoravská panva
Podradené
jednotky
Mikulovská vrchovina
Najvyšší bod Děvín
 - výška 551 m n. m.
Poloha oblasti v Česku
Poloha oblasti v Česku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jihomoravské Karpaty (-po česky; po slovensky Juhomoravské Karpaty, po nemecky zriedkavo Südmährische Karpaten) je podľa aktuálneho geomorfologického členenia Česka geomorfologická oblasť na južnej Morave v geomorfologickej subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty. Jediný celok, ktorý do tejto oblasti patrí, je Mikulovská vrchovina.

Priame pokračovanie Mikulovskej vrchoviny na území Rakúska sa volá Waschbergzone (alebo Weinviertler Klippenzone alebo veľmi zriedkavo Niederösterreichische Inselbergschwelle). Niekedy sa Mikulovská vrchovina (t. j. Jihomoravské Karpaty v užšom zmysle) spolu s jej rakúskym pokračovaním uvádzajú ako jedna jednotka pod (českým) názvom Rakousko-jihomoravské Karpaty (do nemčiny umelo prekladaným ako Österreichisch-Südmährische Karpaten, v samotnom Rakúsku sa tento názov nepoužíva) resp. Jihomoravské Karpaty v širšom zmysle, alebo pod nemeckým názvom Waschbergzone (Weinviertler Klippenzone, veľmi zriedkavo Niederösterreichische Inselbergschwelle) v širšom zmysle.

Existuje aj odchylný systém členenia (pozri [1]), podľa ktorého Mikulovská vrchovina siaha od južnej Moravy po severný okraj Leiser Berge v Rakúsku (na tomto mieste v Rakúsku je potom aj hranica Karpát), čiže siaha len zhruba do polovice Waschbergzone.

Charakteristika Mikulovskej vrchoviny

[upraviť | upraviť zdroj]

Mikulovské vrchy sú členitá pahorkatina až vrchovina. Z mäkkých flyšových vrstiev s vystupujúcimi bradlami jurských vápencov. Najvyšší vrch je Děvín (550 m n. m.).

Mikulovská vrchovina sa delí na 2 podcelky:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]