Milan Turčák
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Dr. Milan Turčák, CSc. 1897 (Zlatno) - 1979 (Bratislava)
Známy slovenský pravotár, bonviván, filantrop a rentiér. Člen slovenskej intelektuálnej obce. Študoval vo Viedni, Bratislave a v Paríži na slávnej Sorbone. Reálku v Zlatých Moravciach ukončil ako premiant ročníka. Počas bratislavských štúdií na filozofickej fakulte redigoval slávny intelektuálsky časopis Bázeň. Študoval aprobáciu estetika a filozofia u uznávaneho českého profesora doktora Josefa Podivína. Po krátkom čase však svoje posobenie na katedre filozofie prerušil, aby sa venoval štúdiám na prestížnej právnickej fakulte Univerzity Koménskeho. Neskôr pôsobil na vysokej škole ako pedagóg. V Bratislave sprvu obýval luxusnú petržalskú manzartku odkiaľ sa presťahoval do lukratívnej bratislavskej štvrti v blízkosti primaciálneho paláca.
Venoval sa aj publikačnej činnosti. Vo svojich článkoch a dielach písal o rozdielnosti obyčajneho vidieckeho ľudu od vyspelej meštanskej spoločnosti. Azda najznámejší román Gazdovia v metropole napísal v období tzv. normalizácie. Bol perzekvovaný vtedajšími mocipánmi za jeho uštipacné texty proti vidiecko-roľníckej pospolitej spoločnosti.
V tých časoch sa utiahol do ústrania a písal prevažne články publikované v samizdatoch. Bol členom podzemného hnutia Korene, ktoré malo za úlohu šíriť filozofiu inteligentnej spoločnosti s dôrazom na vyzdvyhnutie intelektuálneho potenciálu, ktorá je v súčasnosti známa pod pojmom znalostná spolocnosť.
Pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny grófa Migazziho, ktorý bol jeho prastarým otcom. Jeho otec bol známy bratislavský bohém a básnik ktorý tradične sedával v historkami opradenej kaviarni Slávia a v známej partii inetelektuálov vychutnával obvyklú rannú šálku kávy a čital čerstvé noviny.
Prínos doktora Turčana bol hlavne v jeho neobvyklej uvedomelosti a jasnému prihláseniu sa k mešťanskej spoločnosti ako elitnej sučasti chodu každej vyspelej krajiny. Na margo jeho vedecko-výskumenej činnosti musíme pripomenúť 23 patentov z oblasti metód kvatitatívneho sociologického výskumu. Diela ako Socioekonomické perspektívy vidieckeho spoločenstva na hodnoty človeka - mešťana dávajú punc jeho vynikajúcemu rozhľadu a nesmierne sofistikovanému pohľadu na vtedajšie umelo pestované rovnotárstvo.
Do roku 1948 bol členom rôznych spolkov a združení, ktorých členovia tvorili smotánku vtedajšieho kultúrno-politického života v meste.