Preskočiť na obsah

Miloš Jurkovič

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miloš Jurkovič
slovenský historik, muzeológ, publicista, fotograf
Narodenie30. júl 1900
Modra, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie13. december 1987 (87 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Zamestnaniepoľnohospodársky inžinier
Alma materČeské vysoké učení technické v Praze
RodičiaJán Vladimír Jurkovič (* 1865 – † 1943)
Mária, rod. Melfeberová (* 1873 – † 1960)
Príbuznípravnuk Samuela Jurkoviča
SúrodenciLadislav (* 1905 – † 1997)
Ivan (* 1899 – † 1993
Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893 – † 1895)
Anna Procházková, rod. Jurkovičová (* 1897 – † 1981)
Elena Pavlina Štetková, rod. Jurkovičová (* 1895 – † 1992)
ManželkaGabriela, rod. Kraftová
DetiMiloš (* 1937)
Branislav (* 1941)

Ing. Miloš Jurkovič (* 30. júl 1900, Modra – † 13. december 1987, Bratislava) bol slovenský historik, múzejník, publicista a fotograf.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Miloš Jurkovič v rokoch 1906 – 1910 navštevoval evanjelickú ľudovú školu v Kráľovej, v rokoch 1910 – 1914 meštiansku školu v Modre, v rokoch 1914 – 1918 študoval na Evanjelickom lýceu v Šoprone. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku 1919 nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na Českém vysokém učení technickém v Praze, kde v roku 1923 promoval na inžiniera. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923 – 1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku 1927 prešiel k Zemedelskému múzeu v Prahe, kde získal odbornú prax pod vedením profesora Josefa Kazimoura. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku a Maďarsku, z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v Bratislave. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom Zemedelskom múzeu v Bratislave bol najprv asistentom a v rokoch 1927 – 1940 správcom múzea. Tu viedol aj agendu Lesníckeho múzea a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku 1940 vzniklo Slovenské múzeum, kde Ing. Jurkovič bol v rokoch 1940 – 1948 hlavným správcom a v rokoch 1949 – 1955 jeho riaditeľom. V roku 1955 musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch 1955 – 1959 bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku 1960 vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca Slovenskej národnej galérie. Spolu s Ing. Jurajom Martinkom, predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení Lesníckeho múzea a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.[2] Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre.[3] Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike.[4] Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Osvetovej škole v Bratislave, kde prednášal muzeológiu. Bol predsedom redakčnej rady zborníka Agrikultúra.[5] Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností. Odchodom Miloša Jurkoviča vznikla slovenskej muzeológii medzera, ktorú nebude možné vyplniť.[6]

Knihy (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • JURKOVIČ, Miloš. Slovenská poľnohospodárska bibliografia. Praha: Čs. zeměd. muzeum, 1968. Prameny historie zemědělství a lesnictví, sv. 5.
  • JURKOVIČ, Miloš. Slovenská ovocinárska literatúra 1790 – 1918: s 30 vyobrazeniami. Bratislava: Slov. ovocinár. spoločnosť, 1944. Knižnica Slovenskej ovocinárskej spoločnosti, sv. 29.
  • JURKOVIČ, Miloš. Slovenská lesnícka bibliografia za roky 1939 – 1943. Bratislava: Lesn. a drev. ústr, 1945.
  • JURKOVIČ, Miloš. Slovenská lesnícka bibliografia za roky 1918 – 1938. Antol : Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, 1986 123 s.

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1957 – čestný člen Zväzu slovenských múzeí
  • 1968 – Cena Andreja Kmeťa
  • 1968 – čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ÁBELOVSKÝ, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 978-80-89301-57-7
  2. ↑ URGELA, Jozef Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič, Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334
  3. ↑ PODOLÁK, Ján Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987). Agrikultúra 22 . - Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10
  4. ↑ VONTORČÍK, Jozef, Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku. Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16, ISSN:0139-6064
  5. ↑ VONTORČÍK, Jozef, Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987). Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73, ISSN:0551-3677
  6. ↑ VONTORČÍK, Jozef, Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič. Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HALMOVÁ, Žofia. Miloš Jurkovič: život a dielo. Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miloš_Jurkovič&oldid=7948353“