Minimálna mzda

Minimálna mzda môže znamenať aj všeobecne najnižšiu mzdu v ľubovoľnom kontexte, pozri mzda a minimum.

Minimálna mzda je spravidla najnižšia mzda (vrátane platu alebo odmeny z dohody), ktorú sú podľa právnych predpisov povinní poskytovať zamestnávatelia zamestnancom. Podľa niektorých definícií je minimálna mzda aj (resp. alternatívne) najnižšia mzda stanovená konkrétnym zamestnávateľom (podnikom) v kolektívnych rokovaniach či jeho rozhodnutím a pod. (pozri nižšie).

Minimálna mzda sa môže vzťahovať na hodinovú sadzbu alebo na mesačnú mzdu pri plnom úväzku. Minimálna mzda stanovená právnymi predpismi sa môže vzťahovať na celý štát (čo je v Európskej únii najčastejší prípad), na región, na odvetvie alebo na profesiu. Minimálna mzda stanovená právnymi predpismi zabezpečuje najmä základnú sociálnu ochranu zamestnanca pred zamestnávateľom. Zamestnanec má na ňu nárok nezávisle od pracovného zaradenia, vykonávanej práce a dosiahnutých výsledkov zamestnávateľa. V zásade by sa mala pravidelne upravovať podľa toho, ako sa zmenili životné náklady

Definícia

Nasledujú ukážky definície z predpisov a literatúry

Právo

• slovenský Zákonník práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom [t.j. zákonom o minimálnej mzde v spojení s príslušným nariadením vlády]
• slovenský Zákon o min. mzde: „Tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu [do roku 2012 tu boli namiesto toho slová: „v pracovnom pomere“] alebo v obdobnom pracovnom vzťahu … na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.“ Stanovuje ju nariadenie vlády alebo aj zamestnávateľ alebo členská schôdza družstva (pozri nižšie). (V rokoch 1996 - 2008 platilo: „Tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“. Stanovuje ju nariadenie vlády (resp. spočiatku len zák. 90/1996 Z.z.) alebo (od roku 1998) aj zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo členská schôdza družstva)
• „Minimálna mzda - Podľa Zákonníka práce, zákona o mzde i zákona o plate nesmie byť mzda nižšia ako minimálna mzda. Úprava minimálnej mzdy sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a ich zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; nevzťahuje sa však na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru…V kolektívnej zmluve možno dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu ako ustanovuje zákon.”
• „Minimálna mzda - zákonom garantovaná minimálna výška mzdy a platu každého zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
• český Zákonník práce: „Minimálna mzda je najnižšia prípustná výška odmeny za prácu v základnom pracovnoprávnom vzťahu podľa § 3 [t.j. v pracovnom pomere alebo na základe dohody o prácach konaných mimo pracovného pomeru]. Mzda, plat alebo odmena z dohody nesmie byť nižšia (nižší) než minimálna mzda. (Dokument českého Ministerstva práce a sociálnych vecí z roku 2007 tento text podáva takto: „Minimálna mzda je najnižšia prípustná výška odmeny, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytnúť za prácu svojmu zamestnancovi. Minimálna mzda sa podľa zákonníka práce týka všetkých pracovnoprávnych vzťahov...“)
• nemecký Zákon o minimálnej mzde: „Každá zamestnankyňa a každý zamestnanec má nárok na platbu odmeny za prácu zamestnávateľom minimálne vo výške minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je od 1. januára 20xx … eur brutto za časovú hodinu.“
• federálne právo USA: „Minimálna mzda - Najnižšia prípustná hodinová sadzba odmeny za prácu, stanovená federálnym zákonom [t. j. Fair Labor Standards Act of 1938 v platnom znení] a požadovaná od zamestnávateľov činných v medzištátnom obchode.“

Iné

• Minimálna mzda môže znamenať tri veci: [1.] mzdu, ktorá zabezpečuje zamestnancovi existenčné minimum; [2.] tarifnú mzdu [t. j. mzdu podľa kolektívnej zmluvy], ktorá tvorí spodnú hranicu pre skutočne platené (efektívne) mzdy v jednotlivých podnikoch; [3.] zákonom (vyhláškou, nariadením) predpísanú najnižšiu prípustnú mzdu.
• „Minimálna mzda - v užšom zmysle zákonom, v širšom zmysle kolektívnou zmluvou stanovená spodná hranica pre mzdu, ktorú majú platiť súkromné podniky, verejní a ostatní zamestnávatelia.“
• „Minimálna mzda je odmena za prácu, ktorá je stanovená štátom alebo stranami kolektívnych rokovaní a prináleží zamestnancom ako minimum“ resp. „Minimálna mzda je najmenšia právne prípustná odmena za prácu, ktorej výška je stanovená zákonnou úpravou alebo ustanovením v kolektívnej zmluve“
• „Minimálna mzda - vo všeobecnosti spodná hranica pre mzdu, ktorú má platiť zamestnávateľ, a ktorá je stanovená v kolektívnych zmluvách. V užšom zmysle sa ňou rozumie zákonom určené minimálne mzdové normy.“
• „Minimálna mzda - zákonmi alebo kolektívnou zmluvou stanovená spodná hranica pre stanovovanie miezd“
• „Minimálna mzda [je] najnižšia mzdová sadzba, ktorú podľa predpisov musia platiť zamestnávatelia pracovníkom“, resp. „Termín minimálne mzdy označuje rôzne obmedzenia z právnych predpisov [legal restrictions] týkajúce sa najnižšej mzdovej sadzby, ktorú musia platiť zamestnávatelia pracovníkom“
• „mzda minimálna (zaručená zákonom) - Odmena, pod ktorej úrovňou nemôže byť pracovník zamestnaný.“
• „minimálna mzda - najnižšia prípustná sadzba za určitú prácu stanovená v kolektívnej zmluve alebo zákonom“

Základné funkcie minimálnej mzdy

Minimálna mzda má tieto základné funkcie:

• sociálnoochranná funkcia – minimálna mzda má zamestnanca chrániť jednak pred vykorisťovaním zamestnávateľom a pred mzdovým dampingom a jednak ho má ochrániť pred chudobou, umožniť mu aspoň skromnú spotrebu a sociálne kontakty; má sa ňou teda zabezpečiť aj sociálny zmier; zamestnávateľom má minimálna mzda zabezpečiť rovnaké základné podmienky mzdovej konkurencie zamestnancov;
• ekonomickokriteriálna funkcia – minimálne mzdy majú motivovať k tomu, aby ľudia uprednostnili prácu (a z nej plynúci príjem v podobe aspoň minimálnej mzdy) pred rôznymi sociálnymi príjmami; pre zamestnávateľa predstavuje minimálna mzda najnižšiu úroveň nákladov na mzdy.

Časť ekonómov upozorňujú na nedeklarované funkcie minimálnej mzdy, ktoré skryto presadzujú záujmové skupiny (odbory a pod.). Napr. Milton Friedman poukazuje na to, že po americkej občianskej vojne zamestnanecké odbory a podniky Severu presadzovali minimálnu mzdu s cieľom zamedziť južanským prepustencom z otroctva vstúpiť na pracovný trh a konkurovať tak nižšou cenou práce kvalifikovanejším severanským robotníkom.

Minimálna mzda v ekonómii

Teória

Ak predpokladáme pracovný trh z moderných učební ekonómie, tak platí:

• v prípade polypolu na trhu práce (t.j. predpokladá sa dokonalá konkurencia na strane dopytu, čiže zamestnancov, aj ponuky, čiže zamestnávateľov) sa na dosiahnutie celoekonomicky optimálnej situácie (t.j. aj maximálnej možnej zamestnanosti) nemá do trhu práce zasahovať a teda ani zaviesť minimálna mzda; výnimku tvoria prípady tzv. trhových zlyhaní - vtedy je potrebné, aby štát do trhu zasiahol;
• v prípade monopsonu na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje len jeden zamestnávateľ a veľa zamestnancov ponúkajúcich homogénnu prácu) sa na dosiahnutie celoekonomicky optimálnej situácie má do trhu práce zasahovať napríklad zavedením všeobecnej minimálnej mzdy.

Vzhľadom na to, že polypol aj monopson na trhu práce je v praxi zriedkavý, ekonómovia sa venujú najmä situáciám, ktoré ležia niekde medzi týmito dvoma extrémami:

• Existujú moderné teórie, ktoré konštatujú, že situácia podobná monopsonu (teda že zamestnávateľ má trhovú moc) vzniká dočasne alebo v malej miere aj na reálnych trhoch práce a je teda vhodné zaviesť minimálnu mzdu (aby sa dosiahla maximálna možná zamestnanosť). Napríklad na segmentovaných (napr. preto, lebo zamestnanci sú napr. málo mobilní), diferencovaných a netransparentných trhoch práce môžu mať istú trhovú moc aj malé podniky.
• Okrem toho sa analyzuje trhová forma nazývaná oligopson na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje niekoľko málo veľkých zamestnávateľov a veľa zamestnancov ponúkajúcich homogénnu prácu) alebo trhová forma nazývaná monopsonistická konkurencia na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje veľa malých zamestnávateľov a veľa zamestnancov ponúkajúcich podobnú, nie homogénnu, prácu). V oboch prípadoch je vhodné zaviesť minimálnu mzdu (aby sa dosiahla maximálna možná zamestnanosť).

Celkovo možno konštatovať, že ak sa predpokladajú vyššie uvedené realistické trhové formy alebo sa sleduje dlhší časový horizont, tak výsledkom je väčšinou zistenie, že minimálna mzda zvyšuje zamestnanosť (teda znižuje nezamestnanosť). Dôvody sú napríklad, že zavedenie alebo zvýšenie záväznej minimálnej mzdy:

• motivuje zamestnávateľov investovať do ľudského kapitálu, zvyšovať produktivitu inováciami a odstraňovať neefektívne alokácie zdrojov.
• motivuje zamestnancov menej často podávať výpoveď, viac investovať do svojho vzdelania, aby tak zvýšili svoju produktivitu, a motivuje ich “odovzdávať” svoju výkonnosť, aby tak čo najdlhšie mohli dostávať zvýšenú minimálnu mzdu (tzv. teórie efektívnostnej mzdy)
• motivuje nezamestnaných a osoby hľadajúce prácu viac sa snažiť nájsť si prácu, lebo dostanú vyššiu odmenu za prácu (tzv. teórie hľadania)

Empirické štúdie

Podľa empirických štúdií je vplyv zavedenia či zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť nejasný - minimálna mzda môže zamestnanosť znížiť, nechať bez zmeny alebo zvýšiť (iba v prípade mladých ľudí možno pozorovať, že minimálna mzda zníži ich zamestnanosť). Napríklad jedna z novších štúdií (ktorá sa dokonca zamerala práve na najcitlivejší sektor, čiže najnižšie zarábajúcich ľudí) ukázala, že pre všetky zvýšenia minimálnych miezd v USA od roku 1990 do roku 2006 platí, že nemali žiaden vplyv na zamestnanosť. Podľa súčasných metaanalýz (teda štúdií vyhodnocujúcich viacero iných empirických štúdií) je vplyv minimálnych miezd na zamestnanosť takmer nulový.

Kritika

Podľa kritikov minimálnej mzdy je zavedenie (či zvýšenie) minimálnej mzdy v dôsledku mzdovej kompresie (čiže zmenšenie rozdielov v mzdách) nespravodlivé a demotivujúce pre „normálnych“ zamestnancov, má za následok nárast rezervačných miezd (rezervačná mzda je úroveň mzdy, od ktorej je už zamestnanec ochotný pracovať) a upozorňujú, že dobrovoľne platené efektívnostné mzdy (efficiency wages) majú motivačný účinok. Tradičný hlavný argument kritikov - zvýšenie nezamestnanosti v dôsledku zavedenia (či zvýšenia) minimálnej mzdy - vyvracajú aktuálne metaanalýzy, pretože dokazujú, že minimálne mzdy majú na nezamestnanosť takmer nulový vplyv; preto kritici tento tradičný argument upravili v tom smere, že zavedenie (či zvýšenie) minimálnej mzdy síce krátkodobo má slabé dopady, ale dlhodobo vraj brzdí tvorbu pracovných miest.

Niektoré praktické záležitosti

Vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť závisí aj od konkrétnej výšky minimálnej mzdy, pretože čím nižšia je jej výška, tým menej zamestnávateľov sa týka jej zavedenie, čiže na tým menej zamestnávateľov má minimálna mzda vplyv.

Okrem toho je samozrejme na zachovanie reálnej úrovne minimálnej mzdy túto zmluvu upravovať spolu s rastom cien v ekonomike. V niektorých krajinách (napr. Spojenom kráľovstve či Nemecku) na tento účel existuje stála komisia zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov (prípadne aj vedcov), ktorá vláde pravidelne navrhuje výšku minimálnej mzdy; o postupe na Slovensku pozri nižšie. Iná možnosť je automaticky naviazať výšku minimálnej mzdy na výšku životných nákladov, vývoj miezda alebo (váženú) kombináciu týchto dvoch ukazovateľov.

Ďalej je potrebné kontrolovať dodržiavanie predpísanej minimálnej mzdy v praxi, aby sa zabránilo vzniku nekalej konkurenčnej výhody u tých zamestnávateľov, ktorí ju nedodržiavajú.

Minimálna mzda v EÚ

Minimálne mzdy sú v Európskej únii v kompetencii členských štátov. Štaty minimálne mzdy určujú dvoma rôznymi spôsobmi:

• Minimálna mzda stanovuje priamo zákonom. Takto je stanovená v týchto štátoch: Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko.
• Minimálna mzda vzniká v dôsledku záväznosti a rozšírenosti kolektívnych zmlúv, ktoré stanovia jednu minimálnu mzdu alebo viac ich úrovní v členení podľa odvetví, odborov, kvalifikačných resp. profesných štruktúr. Takto je to v Rakúsku, Taliansku a škandinávskych štátoch.

Minimálna mzda na Slovensku

Ktoré právne predpisy sa zaoberajú minimálnou mzdou

Česko-Slovensko patrilo k prvým štátom Európy, ktoré zaviedli minimálnu mzdu. Stalo sa tak v roku 1919 pre niektoré veľmi málo platené povolania. Počas socializmu sa minimálna mzda spájala s prvými tarifnými triedami mzdových stupníc. Všeobecne záväzná zákonná úprava minimálnej mzdy bola v Česko-Slovensku (a na Slovensku) zavedená v roku 1991 nariadením č. 99/1991 Zb. (porov. nižšie) Minimálnou mzdou sa na Slovensku dnes a v posledných desaťročiach zaoberá:

• § 119 (a iné §) Zákonníka práce 311/2001 Z.z. (staršie: od februára 1991 do marca 2002: § 111 ods. 3 Zákonníka práce 65/1965 Zb.; v rokoch 1992 - 2002 aj: §4 ods 4 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde); na Zákonník práce odkazuje aj § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z (staršie v rokoch 1992 - 2001 tomu približne zodpovedal: §3 ods. 4 zák. č. 143/1992 Zb. o plate)
• zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (predtým: zák. č. 90/1996 Z.z o minimálnej mzde, predtým: nariadenie 53/1992 Zb., predtým: nariadenie 99/1991 Zb.)
• nariadenie vlády (resp. staršie: zákon NR SR) na určenie konkrétnej výšky minimálnej mzdy:
  • na rok 2016: nariadenie č. 279/2015 Z. z.
  • na rok 2015: nariadenie č. 297/2014 Z.z.
  • na rok 2014: nariadenie č. 321/2013 Z.z.
  • na rok 2013: nariadenie č. 326/2012 Z.z.
  • na rok 2012: nariadenie č. 343/2011 Z.z.
  • na rok 2011: nariadenie č. 408/2010 Z.z.
  • na rok 2010: nariadenie č. 441/2009 Z.z.
  • na rok 2009: nariadenie č. 422/2008 Z.z.
  • na feb. 2008 - dec. 2008: § 9 zákona č. 663/2007 Z.z.(prechodné ustanovenie)
  • na okt. 2007 -jan. 2008: nariadenie č. 450/2007 Z.z.
  • na okt. 2006 - sept. 2007: nariadenie č. 540/2006 Z.z.
  • na okt. 2005 - sept. 2006: nariadenie č. 428/2005 Z.z.
  • na okt. 2004 - sept. 2005: nariadenie č. 525/2004 Z.z.
  • na okt. 2003 - sept. 2004: nariadenie č. 400/2003 Z.z.
  • na okt. 2002 - sept. 2003: nariadenie č. 514/2002 Z.z.
  • na 19. okt 2001/apr. 2002 - sept. 2002: nariadenie č. 411/2001 Z.z.
  • na okt. 2000 - 19. okt. 2001/apr 2002: nariadenie č. 298/2000 Z.z.
  • jan. 2000 - sept. 2000: zákon č. 346/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z.) (zákon č. 346/1999 stanovil, že výšku bude odteraz určovať nariadenie vlády)
  • na apr. 1999 - jan. 2000: zákon č. 56/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z,)
  • na jan. 1998 -mar. 1999: zákon č. 366/1997 Z.z. (a 90/1996 Z.z.)
  • na apr. 1996 - dec. 1997: zákon č. 90/1996 Z.z.
  • na 30.10. 1993 - marec 1996: nariadenie č. 248/1993 Z.z. (a 53/1992 Zb.)
  • na 11.2. 1992 - 29.10. 1993 :nariadenie č. 53/1992 Zb. (a od 1.1. 1993 aj nariadenie 645/1992 Zb.)
  • na 25.3. 1991- 10.2 1992: nariadenie č. 99/1991 Zb.

Z medzinárodných zmlúv o minimálnej mzde pre Slovensko platia tieto:

• Dohovor MOP o vytváraní mechanizmu určovania minimálnej mzdy č. 26 z roku 1928 (Ženeva ,16. júna 1928,14. júna 1930,1. januára 1993, č. 439/1990 Zb., 12. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.)
• Dohovor MOP o mechanizme určovania minimálnej mzdy v poľnohospodárstve č. 99 z roku 1951 (Ženeva,28. júna 1951, 23. augusta 1953, 1. januára 1993,č. 470/1990 Zb., 34. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.)

Na koho sa minimálna mzda vzťahuje

Minimálna mzda sa (podľa zák. č. 663/2007 Z.z. a zák. č. 552/2003 Z.z.) vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy (t.j. 1. na pracovné pomery v súkromnom sektore i pri výkone práce vo verejnom záujme, a 2. na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) a na “obdobné pracovné vzťahy” (t.j. myslia sa najmä platy v štátnej službe a platy sudcov a prokurátorov ), pričom do roku 2012 sa minimálna mzda nevzťahovala na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Keďže sa teda minimálna mzda vzťahuje aj na práce vo verejnom záujme a na štátnu službu resp. na práce „na dohodu“, v ktorých zamestnanci dostávajú „platy“ resp. „odmeny“, a nie „mzdy“, vzťahuje sa minimálna mzda (terminologicky) aj na platy resp. odmeny, nielen na mzdy.

Kto minimálnu mzdu stanovuje

Podľa zákona o minimálnej mzde: „§ 2 Sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca ...ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky ... nariadením vlády [napr. na rok 2016 je to nariadenie č. 279/2015 Z.z.]...§ 5 Zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, môže so zástupcami orgánov odborových organizácií dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje nariadenie vlády; ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia orgánov odborových organizácií, môže tak ustanoviť svojím rozhodnutím. Pre členov družstiev, u ktorých je podľa stanov podmienkou členstva aj pracovný vzťah, možno vyššiu minimálnu mzdu ustanoviť uznesením členskej schôdze.“

Ako vzniká nariadenie vlády o výške minimálnej mzdy

Zákon aj bližšie opisuje, ako vzniká spomínané nariadenie vlády. Konkrétne majú najprv na začiatku daného roka rokovať zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Následne platí:

• Ak sa dohodnú, tak dohodnutú výšku minimálnej mzdy majú predložiť ministerstvu (MPSVR SR), ktoré musí predložiť návrh nariadenia obsahujúceho navrhovanú výšku minimálnej mzdy na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR) a následne na rokovanie vlády.
• Ak sa naopak nedohodnú, tak sa najprv pokúsi MPSVR SR predložiť (so zohľadnením návrhov zamestnancov a zamestnávateľov) svoj návrh minimálnej mzdy na rokovanie HSR SR. Následne platí:
  • Ak tento návrh minimálnej mzdy na HSR SR prejde, tak MPSVR SR predloží návrh nariadenia obsahujúceho dohodnutú výšku minimálnej mzdy na rokovanie HSR SR a následne na rokovanie vlády.
  • Ak tento návrh minimálnej mzdy na HSR SR neprejde, tak MPSVR SR predloží na rokovanie HSR SR a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia obsahujúceho výšku minimálnej mzdy určenú podľa postupu opísaného v zákone o minimálnej mzde: „§8: (2) Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu [mesačnej minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu jej sumy] a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.(3) O sume minimálnej mzdy rozhodne vláda najneskôr do 20. októbra s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov [t.j. zamestnancov a zamestnávateľov], vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy podľa § 6 [t.j. na celkovú ekonomickú a sociálnu situáciu, najmä ceny, zamestnanosť, priemerné mzdy a životné minimum], vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a s prihliadnutím na vývoj produktivity práce.“

Kritériami pri všetkých vyššie uvedených dohadovaniach sa o výške minimálne mzdy majú byť podľa zákona najmä „ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike za dva kalendárne roky predchádzajúce kalendárnemu roku, na ktorý sa navrhuje ustanoviť sumu minimálnej mzdy, najmä ...vývoj a) spotrebiteľských cien, b) zamestnanosti, c) priemerných mesačných miezd v hospodárstve Slovenskej republiky, d) životného minima.“

Výška minimálnej mzdy určenej nariadením vlády

Zákon o minimálnej mzde k výške minimálnej mzdy uvádza:

• § 2: “(1) Sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ...a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky ...nariadením vlády. (2) Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. (3) Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov. (4) Zamestnancovi patrí minimálna mzda podľa odseku (2), ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín [pozri § 85 ods. 5-7 Zákonníka práce], suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu, upravená podľa druhej vety, sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. (5) Suma minimálnej mzdy vypočítaná podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.“
• § 4: “U zamestnancov pri výkone domáckej práce sa na účely tohto zákona považuje za odpracovanú hodinu odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.“

Konkrétna základná výška minimálnej mzdy určenej nariadením (resp. v minulosti zákonom) vlády sa (takmer) každý rok mení. Zoznam príslušných aktualizačných nariadení (resp. zákonov) je uvedený vyššie. Dole je uvedený zoznam výšky minimálnej mzdy za mesiac uvedený v týchto nariadeniach (resp. zákonoch) od roku 1991 (ak nie je uvedené inak, suma za hodinu sa vždy rovná sume za mesiac, uvedenej v zozname, vydelenej 174):

• na rok 2020: 580 eur^{[chýba zdroj]}
• na rok 2019: 520 eur
• na rok 2018: 480 eur
• na rok 2017: 434 eur^{[chýba zdroj]}
• na rok 2016: 405 eur
• na rok 2015: 380 eur
• na rok 2014: 352 eur
• na rok 2013: 337 eur
• na rok 2012: 327 eur
• na rok 2011: 317 eur
• na rok 2010: 307,7 eur
• na rok 2009: 295,5 eur
• na okt. 2007 - dec. 2008: 8 100 Sk
• na okt. 2006 - sept. 2007: 7 600 Sk
• na okt. 2005 - sept. 2006: 6 900 Sk
• na okt. 2004 - sept. 2005: 6 500 Sk
• na okt. 2003 - sept. 2004: 6 080 Sk
• na okt. 2002 - sept. 2003: 5 570 Sk
• na 19. okt. 2001/apr. 2002 - sept. 2002: 4 920 Sk
• na okt. 2000 - 19. okt. 2001/apr 2002: 4 400 Sk (23,80 Sk za hod.)
• na jan. 2000 - sept. 2000: 4 000 Sk (21,60 Sk za hod.)
• na apr. 1999 - jan. 2000: 3 600 Sk (19,40 Sk za hod.)
• na jan. 1998 -mar. 1999: 3 000 Sk (16,20 Sk za hod.)
• na apr. 1996 - dec. 1997: 2 700 Sk (14,60 Sk za hod.)
• na 30.10. 1993 - marec 1996: 2 450 Sk (13,30 za hod.)
• na 11.2. 1992 - 29.10. 1993 :2 200 Kčs/Sk (12 Kčs/Sk; do dec. 1992 v istých prípadoch 10,20 Kčs)
• na 25.3. 1991- 10.2 1992: 2 000 Kčs (10,8 resp. 11,1 resp. 11,4 resp. 12,9 Kčs za hod.)

Minimálne mzdové nároky

Tzv. minimálne mzdové nároky sú zákonne predpísané násobky minimálnej mzdy (určenej nariadením vlády) pre jednotlivé druhy prác určené podľa náročnosti (násobky sú konkrétne na úrovni jedno- až dvojnásobku minimálnej mzdy) v prípadoch, keď podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Najnižšia mzda v hospodárstve (mimo kolektívnych zmlúv) je teda de facto pre najmenej náročné typy práce na úrovni toho, čo zákon označuje ako „minimálna mzda“, ale pre najnáročnejšie práce je naopak až na úrovni dvojnásobku toho, čo zákon označuje ako “minimálna mzda”.

Doplatok k minimálnej mzde

Zákon o minimálnej mzde uvádza (§ 3): „(1) Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou. (2) Pri výpočte doplatku podľa odseku 1 sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňa mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce; do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.“

Zoznam európskych krajín podľa minimálnej mzdy

Na nasledujúcom zozname sú uvedené minimálne mzdy krajín v Európe z roku 2013. Prepočty sú založené na pracovnom roku zloženom z 52 pracovných týždňov pri 40 odpracovaných hodinách za týždeň. Výnimkami sú Francúzsko s 35 hodinovým pracovným týždňom, Belgicko a Spojené kráľovstvo s 38 hodinovým pracovným týždňom, Írsko a Rumunsko s 39 hodinovým pracovným týždňom, Gruzínsko so 41 hodinovým pracovným týždňom a Turecko, ktoré ma 45 hodinový pracovný týždeň.

Krajina	Mesačná minimálna mzda (EUR)	Hodinová mzda (EUR)	Mesačná minimálna mzda	Hodinová mzda
Foo		10	10	10-10-2000
Albánsko	154	0,98	22,000 lekë	137,50 lekë
Andorra	962	5,55	€962,00	€5,56
Arménsko	92	0,57	50,000 dram	312,50 dram
Azerbajdžan	88	0,74	105 manat	0,88 manat
Bielorusko	138	-	2 100 100 rubľov	-
Belgicko	1502	8,94	€1 501,82	€8,94
Bosna a Hercegovina	164	0,95	320 konvertibilná marka	1,86 marka
Bulharsko	184	1,01	360 lev	1,97 lev
Chorvátsko	391	2,26	3 018 kuna	17,45 kuna
Česko	335	2,00	9 200 korún	55 korún
Čierna Hora	193	1,12	€193	€1,12
Estónsko	390	2,32	€390	€2,32
Francúzsko	1458	9,47	€1 458,00	€9,47
Grécko	684	3,41	€684	€3,41
Gruzínsko	38	0,22	90 lari	0,52 lari
Holandsko	1502	8,66	€1 501,80	€8,66
Írsko	1461	8,65	€1 461,00	€8,65
Kazachstan	104	-	21 364 tenge	-
Kosovo	170	-	€170	-
Litva	300	1,82	€300	€1,82
Lotyšsko	360	2,18	€360	€2,18
Luxembursko	1923	11,10	€1923,00	€11,10
Severné Macedónsko	203	1,11	12 287 denárov	67,50 denárov
Maďarsko	344	1,99	105 000 forintov	607 forintov
Malta	703	4,06	€702,82	€4,06
Moldavsko	90	0,54	1 800 lei	10,65 lei
Monako	1593	9,43	€1 593,67	€9,43
Nemecko	1473	8,51	€1 473,00	€8,51
Poľsko	410	2,40	1 680 złotych	10,12 złotych
Portugalsko	589	3,37	€589	€3,37
Rumunsko	218	1,43	975 lei	6,09 lei
Rusko	108	-	5 965 rubľov	-
San Maríno	1525	8,82	€1 525,33	€8,82
Srbsko	175	0,95	21 000 dinárov	115 dinárov
Slovensko	380	2,20	€380	€2,20
Slovinsko	791	4,56	€790,73	€4,56
Spojené kráľovstvo	1534	8,83	£1 105,00	£6,50
Španielsko	757	5,08	€756,70	€5,08
Turecko	431	2,66	1 202 lira	7,42 lira
Ukrajina	50	0,31	1 218 hryven'	7,30 hryven'