Miroslav Kudzia
 |
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Miroslav Kudzia (* 1962, Vranov nad Topľou) je slovenský maliar. Tvorí najmä krajinárske olejomaľby, ale aj abstrakcie.
Po počiatočných váhaniach a živelnosti dospel Miroslav Kudzia k novej tvorivej vitalite. Nadobudnuté tvorivé a životné skúsenosti, hľadanie vlastného umeleckého výrazu, vybojovaný vnútorný zápas o vlastné tvorivé smerovanie, posúvajú jeho tvorbu do nových výtvarných kvalít súčasnej slovenskej moderny. Opúšťa zaužívané realistické výtvarné postupy a transformuje ich do znakov symbolov a svojských štýlových maniér. Miroslav KudziaStále viac sa primkýna ku kompozícii farieb a tvarov, priestorovým spolupôsobeniam a aktívnej farebnosti. Fascinuje ho podmorský či hudobný svet, ktorý mu poskytuje obrovskú škálu pocitov i predstáv Prežívania, pocity, či vízie odhaľujú životné či duchovné kritéria tvorcu, ktorý intenzívnejšie využíva kolorit farieb a stále voľnejší je aj jeho maliarský rukopis. Tak vznikli doposiaľ neukončené cykly večnej reprodukcie života a smrti, viery a slobody a ďalšie, ktoré majú v jeho tvorbe svoj životopis - začiatok a pokračovanie, nie však zavŕšenie - koniec. Fascinuje ho podmorský či hudobný svet, ktorý mu poskytuje obrovskú škálu pocitov i predstáv, teda nekonečné možnosti pre postmodernistické či abstraktné subjektívne výtvarné stvárnenie. V jeho postmodernistickej či abstraktno - asociatívnej forme stvárnenia sa zobrazovaný objekt "roztápa" vo výrazných gradáciách dominantnej farebnosti tvarov. Akási svojrázna "rozdvojenosť" expresívneho stvárnenia pocitov, vnemov, predstáv či vízií asociuje s nekonečnosťou a neohraničenosťou času a priestoru ľudskej existencie. Kudziova tvorba je tvorivým rozmýšľaním o cene nekonečnosti života/večnosť/, iluzórnosti šťastia, vrtkavosti osudu, dobra a zla, víťazstiev a pádov, harmónie a disharmónie, svetla a temnoty, konfliktnosti a rozporuplnosti súčasnej ľudskej existencie. K tejto utajenej symbolike filozofických pojmov nachádza potrebnú obrazotvornú lexiku vo sfére postmoderny či abstrakcie. Autor dospieva k stále výraznejšej subjektivizácii videnia a tvorby, experimentovaniu s tvarom a farbou, dynamickému striedaniu farebných plôch, vlastnému pochopeniu vnútornej podstaty obrazu, čo naznačuje, že sa zbavuje vplyvu výtvarných vzorov slovenského i svetového výtvarného umenia.
Taký je Miroslav Kudzia v čase, keď uplynulo dvadsať rokov od prvej prezentácie jeho výtvarnej tvorby. Aj s odstupom rokov maliar zvádza tvorivý zápas o svoje ďalšie smerovanie, ktoré je, rovnako ako ľudské poznanie, nekonečné. V tomto smerovaní ešte ani zďaleka nepovedal posledné slovo.