Mixážny pult

Mixážny pult (aj zmiešavací pult, hovorovo mixpult alebo mixák) je elektronické zariadenie, ktorého hlavným účelom je zotriedenie a úprava vstupných signálov (analógových alebo digitálnych) z rôznych zdrojov a úrovní a ich spojenie do výstupu pre záznam, vysielanie alebo ďalšiu úpravu. Signály môžu byť zvukové (audiosignály), alebo obrazové (videosignály).

Zvyčajne ho ovláda zvukár alebo vo videoštúdiách strihač či režisér.

Medzi najjednoduchšie použitia je možné uviesť zmixovanie dvoch signálov z mikrofónov spevákov, spievajúcich duet, do jedného výstupu. K najkomplikovanejším patrí živý videoprenos koncertu veľkého orchestra, pri ktorom môže byť každému nástroju, spevákom a kamere pridelený vlastný vstupný signál.

Konštrukcia

Medzi základné časti mixážneho pultu patria:

Vstup (vstupný filter alebo predzosilovač)
Master (hlavná kontrola)
Výstup

Vstup

Prvým členom mixážneho pultu, kam je signál privedený, je spravidla vždy tzv. vstup. Jeho úlohou je priviesť a spracovať signál na základnú úroveň, ktorá bude kompatibilná s ostatnými a ďalej spracovávaná. Základné časti vstupov:

konektor
mikrofónny predzosilovač
ekvalizér
dynamický procesor
úprava smerovania, vyváženia a medziskupinové predúpravy
hlavné ovládanie úrovne signálu, posuvný potenciometer, tzv. „šabľa“ alebo fader

– V prípade analógových vstupov sa signál privádza prostredníctvom unifikovaného mono- alebo stereokonektora na káblovej prípojke. Najčastejšie sa používajú konektory typu jack 6,3 mm alebo XLR. V prípade viackanálových alebo videosignálov sa používajú DIN konektory (5 kolíkové), prípadne tzv. cinch (RCA) konektor.

– Mikrofónny predzosilovač je nutný pre zosilnenie slabej úrovne signálov z mikrofónov alebo snímačov hudobných nástrojov, pokiaľ tie nemajú predzosilovač už vstavaný. Týmto sa upravuje vstupná úroveň signálu (z elektrického hľadiska) na jednotnú úroveň.

– Ekvalizér (označenie EQ) slúži na základnú prvotnú úpravu charakteristiky vstupného signálu v rámci jeho spektra, teda zvýraznenie alebo potlačenie výšok (vysoké tóny), basov (nízke tóny) alebo stredov. Zároveň sa týmto predchádza alebo potláča efekt spätnej väzby, ktorý vzniká medzi mikrofónom a odposluchom. Jednoduchšie verzie majú zväčša len možnosť útlmu alebo zvýraznenia výšok a basov, drahšie a komplikovanejšie verzie pultov majú aj 4 až 5-úrovňové ekvalizéry pre každý vstup s možnosťou nastavenia konkrétnych rozsahov frekvencií pre jednotlivé úrovne.

– Následne je signál spracovávaný v dynamickom procesore, ktorý upravuje úrovňové špičky signálu. Prichádzajúci signál býva veľmi rôznorodý a teda z hľadiska dynamiky nekompatibilný s ostatnými signálmi na iných vstupoch, s ktorými má byť neskôr zmiešaný. Dynamický procesor zvýrazní príliš tiché pasáže a zároveň utlmí príliš hlasité, teda vyrovnáva či inak upravuje dynamiku signálu do požadovaného tvaru. Príkladom môže byť rôznorodá dynamická charakteristika hudobných nástrojov alebo hlasov dvoch spevákov, ktorí spievajú duet. Jeden má hlas silný, prenikavý, dynamicky rovnomerný a druhý nevýrazný a z pohľadu dynamiky veľmi kolísavý. V takom prípade by sa hlas druhého speváka v jeho tichších pasážach strácal, resp. bol prekričaný hlasom prvého speváka a v hlasných pasážach pôsobil rušivo. Po úprave dynamiky a samozrejme neskôr aj hlasitosti je možné počuť hlasy oboch spevákov dostatočne zreteľne a bez rušivých momentov.

– Najbežnejším kanálovým usporiadaním zvuku býva stereo. Po dynamickej úprave je signál smerovaný v rámci stereovyváženia medzi ľavý a pravý kanál do príslušnej pozície. Táto funkcia sa označuje ako „PAN“. Keďže každý nástroj alebo spevák má pridelený vlastný vstup (spravidla monofónny), do výslednej kompozície je nutné ho umiestniť podľa požiadaviek na stereofónne vyváženie, alebo aby zodpovedal pozícii podľa obrazu na videozázname. Komplikovanejšia situácia nastáva u priestorových zvukových kompozícií, kde sa používa buď zjednodušený dvojitý pan (vľavo-vpravo a dopredu-dozadu) alebo sa zvuk do príslušnej pozície spracováva počítačovým grafickým procesingom. V tejto sekcii vstupu je možné ešte signál smerovať aj na pódiový odposluch (pri koncertoch) alebo na inú medziúpravu (efekty).

– Sólový odposluch konkrétneho vstupu (tzv „CUE“) je funkcia väčšiny súčasných mixážnych pultov. Jeho účelom je možnosť sólového odposluchu konkrétneho signálu bez toho, aby bol už spojený s iným, alebo mal vplyv na konečný výstupný signál. V základnej podobe je bežnou súčasťou produkcií deejayov, ktorí si týmto odposluchom dolaďujú rytmickú synchronizáciu práve púšťanej skladby s tou, ktorú plánujú do nej mixnúť. V niektorých prípadoch je k dispozícii v podobe ešte pred úpravou signálu (PFL) alebo po nej (AFL). To sa využíva najmä pri štúdiových nahrávkach.

– Posledným krokom pri úprava vstupného signálu je jeho hlasitosť. Na to slúži spravidla najvýraznejší prvok vstupnej sekcie pre každý kanál, tzv. šabľa (angl. fader). Pre vizuálne jednoduché a rýchle odlíšenie je k tomuto účelu zvolený posuvný potenciometer, ktorým sa nastavuje výsledná hlasitosť signálu a ktorého aktuálna poloha medzi dvoma medznými hodnotami je kľúčovým prvkom pri ovládaní mixážneho pultu. Jednoduchšie, lacnejšie alebo priestorovo zmenšené verzie mixážnych pultov ju majú ako otočný knoflík, drahšie alebo komplikovanejšie štúdiové pulty majú posuvné šable vybavené automatickým servoposuvom pomocou elektromotorčeka, kde je možné vopred naprogramovať sekvenciu polohy alebo zmien hlasitosti pri nahrávaní.

K doplnkovým častiam vstupov patrí napríklad filter (funguje podobne ako ekvalizér, ale s podstatne užším a presnejším ohraničením filtrovaných frekvencií a úplným odstránením namiesto útlmu), vypnutie vstupného signálu (MUTE), otočenie fáze (PHASE, pri použití viacerých mikrofónov a k odstráneniu efektu spätnej väzby), zisk (GAIN, zmena zosilnenia vstupného predzosilovača), možnosť nastavovania skupín (GROUP) alebo presmerovávanie signálu na iné výstupy (CUE) a iné.

Medziúpravy a efekty

Po základnom spracovaní každého signálu sú jednotlivé kanály smerované buď do hlavnej sekcie mixážneho pultu (tzv. Master), alebo vyvedené pre dodatočné medziúpravy. Medzi tie je možné zaradiť najmä rôzne analógové alebo digitálne efekty, ktorými sa zvuk alebo obraz moduluje, ohýba, mení, skresľuje, pridávajú sa efekty ako echo, vibrácie a pod. Po medziúprave sa vracia do sekcie Master.

Master

Táto časť mixážneho pultu vykonáva výsledné zmiešavanie všetkých vstupov do výsledného vzorca. Ním je najčastejšie stereofonický audiosignál, ale aj rôzne priestorové verzie (5.1) a tiež spájanie obrazového signálu so zvukovou stopou.

Jeho súčasťou býva hlavný odposluch, kontrola elektrickej a akustickej úrovne signálu v decibeloch (dB), indikácia špičkových úrovní (VU indikátor) smerovanie na dodatočný výstup (AUX), a hlavné ovládanie výstupnej úrovne šabľou.

Digitálne a analógové pulty

Od počiatkov zvukových úprav sa používali analógové zariadenia, ktoré sa zdokonaľovali s postupom vývoja elektrotechniky. Novšie zariadenia tak získavali viac funkcií, možnosť efektov, lepšiu citlivosť alebo presnosť a dosahovali lepší pomer odstupu medzi užitočným signálom a šumom (neužitočný signál). Pre tento účel boli v rámci zložitejších mixážnych pultov alebo nahrávacích štúdií inštalované zariadenia spoločnosti Dolby.

Digitálne pulty a konzoly fungujú kombináciou analógových častí (vstupné a výstupné sekcie pracujú spravidla len s analógovým signálom) a digitálnych (samotné spracovanie signálu, mix a efekty). Výhodou digitálnej techniky je podstatne vyššia presnosť, variabilita a rozšíriteľnosť. V rámci digitálneho signálu je možné veľmi presne analyzovať a/alebo odladiť signály, frekvencie či aspekty signálu (dynamiku, zafarbenie, rozsah a pod), nezriedka aj s podrobným grafickým znázornením priebehu signálu na spôsob osciloskopu. Digitálnu techniku je možné rôzne prepájať a vytvárať komplikované zostavy, programovať na rôzne účely a nastavovať virtuálne nekonečné množstvo sekvencií, nastavení alebo priebehov. Zároveň je možnosť funkcie a efekty rozširovať jednoduchým doinštalovaním prídavných modulov, tzv. plug-in(ov), bez nutnosti zväčšovať rozmery, váhu alebo komplikovanosť zariadenia. Nevýhodou je podstatne vyššia cena už v základných verziách a nutnosť náročnejšieho zaškolenia obsluhy, prípadne vyššie požiadavky na obsluhu.

Základné rozdelenie pultov podľa účelu

pasívne zmiešavače. Jedná sa o najjednoduchšie koncepty spájania signálu a nejedná sa o mixážny pult v pravom zmysle slova. Používa sa len v konkrétnych situáciách a väčšinou len v minulosti (telefónne ústredne, rádiá alebo lokálny rozhlas).
minimix. Zmenšené alebo zjednodušené verzie mixážnych pultov, určené pre domáce alebo núdzové použitie, prípadne ako medzistupeň, ak sa dva či tri signály (napr. z mikrofónov alebo nástrojov) spoja už na pódiu a až tento spojený signál sa ďalej vedie do hlavného mixážneho pultu.
DJ pulty. Jedná sa o upravené verzie menších a stredne veľkých pultov určené na diskotéky, menšie pódiové reprodukované hudobné a showprodukcie. Typickou požiadavkou je zmiešanie dvoch prípadne max. štyroch sterefónnych signálov (vstup z MP3, CD, gramofónového prehrávača) a jeden až dva signály z mikrofónu.
hudobné produkcie. Sú to najuniverzálnejšie typy mixážnych pultov, dokážu spracovať viacero signálov rôznych úrovní a typov a zároveň sú pomerne prehľadné a prenosné. Z nich sa zároveň riadi výstup pre obecenstvo.
monitorovacie pulty. Slúžia na spracovanie väčšieho množstva rôznorodých signálov pri hudobných koncertoch, tanečných alebo iných show programoch – hudobných nástrojov kapely, spevákov, externej speváckej skupiny, pódiového ozvučenia (odposluchu) a pri rôznych show alebo tanečných programov (napr. záznam stepovania a pod). Nezriedka je výstup z "monitora" následne upravovaný v koncovom mixážnom pulte pre výsledné ozvučenie hľadiska a obecenstva.
štúdiové. Jedná sa o najkomplikovanejšie a rozmerovo zároveň najväčšie pulty, v mnohých prípadoch sa jedná už o konzoly (napevno zabudované pulty aj s rozvodmi a ďalším príslušenstvom). Montujú sa zväčša na objednávku do nahrávacích štúdií, ich dizajn je vyhotovovaný na konkrétne potreby, nároky a možnosti štúdia. Po nástupe digitálnej techniky je štandardom kombinácia časom preverenej analógovej časti (časti so šabľami pre vstupné signály) a počítačov, ktoré už majú zabudovaný softvér pre zmiešavanie, efekty a ďalšiu úpravu mnohostopových nahrávok na profesionálnej úrovni. Záznam sa deje na pevné disky alebo pevné pamäte, v minulosti to boli štúdiové viacstopé magnetofóny.
videopulty. Prakticky výhradne digitálne zariadenia na spracovanie a mix zvuku aj obrazu v televíznych a videoštúdiách. Z titulu povahy spracovávaného signálu je spracovanie pultu odlišné, obsahuje viac tlačidlvých volieb než otočných alebo posuvných potenciometrov, zároveň má zabudované základné obrazové efekty. Samotný pult je menší, hlavným ovládacím prvkom je páčka na plynulú zmenu obrazu medzi dvoma zdrojmi. Na rozdiel od zvukového mixpultu ale vyžaduje podstatne viac ďalších doplnkových zariadení (monitory, displeje, nahrávacie a slučkové zariadenia atď). Niekedy je nutné zvlášť mixovať zvuk a obraz vstupov a zvlášť konečné mixovanie pre výstup (napr. vysielanie) spolu s titulkami alebo efektami, toto riešenie je bežné vo väčších televíznych a vysielacích štúdiách. Podrobnejšie v článku videopult.

Galéria

Starší typ analógového mixážneho pultu v rádiu BBC
Mixážny pult Mackie CR1604 určený pre domáce štúdio
Video mixážny pult Sony pre jednoduché použitie
Veľký mixážny pult Solid State Logic SL9064J v zvukárni nahrávacieho štúdia
Veľkokapacitný 72-vstupový mixážny pult Focusrite s možnosťou naprogramovania automatického servoovládania šabiel

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mixing console na anglickej Wikipédii a Mixážní pult na českej Wikipédii.
Mixingconsole.org Archivované 2014-05-17 na Wayback Machine
www.mix-engineer.com
Video/Audio Switches