Mnasitimos (syn Telesóna)
Vzhľad
Mnasitimos (starogr. Μνασίτιμος) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2]
Mnasitimos, syn Telesóna, je najmladším známym členom homogénnej rodiny rodoských sochárov.[3] Tvoril zrejme v 2. polovici 2. storočia pred Kr.[1] Svedectvom tvorby tohto umelca je jeho fragmentárna signatúra na mramorovom podstavci, ktorý bol základňou sôch dvoch starovekých športovcov, objavená na ostrove Rodos:
Κόμων Ἀκέστορος, νικάσας Πύθια καὶ Ἁλίεια παῖδας πάλαν. Θέων Ἀντιοχεὺς ὧι ἁ ἐπιδαμία δέδοται ἐποίησε. – Ἀριστόλας Εὐ̣[— —] νικάσ̣[ας] Ἁλίει[α] Ἴσθμ[ια] Νέμε[α] Λευκοφρύνεια [τὰ ἐν Μαγνησίαι(?)] ἄνδρας πέν[ταθλον]. Μνασίτιμος Τε[λέσωνος Ῥόδιος ἐποίησε] | preklad: Komón syn Akestora, víťaz hier pýtických a hier Halieia (na počesť boha Hélia[4]) v juniorskom zápasení. Theón z Antiochie, epidamiastai (cudzinec s právom na pobyt[5]) zhotovil. – Aristolas syn Eu[— —], víťaz hier Haileia, hier isthmických, hier nemejských, hier Leukofreneia (na počesť Artemidy Leukofryéné (s Bielym obočím) uctievanej hlavne v Magnésii nad Maiandrom[6]) v mužskom päťboji, Mnasitimos syn Te[lesóna z Rodosu zhotovil]. |
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Mnasitimos - 5 [1]
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 627. (po nemecky)
- ↑ Salvatore Settis, Sonia Maffei, Donzelli Editore, 1999, Laocoonte, fama e stile, Diagramma F. La famiglia di Mnasitimos str. 39 [2]
- ↑ Ancient history encyclopedia, Rhodes [3]
- ↑ Forschungsstelle Kultur- und Kollektivwissenschaft, Oliver Nakoinz transcript Verlag, 2017, str. 125 [4]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 76.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG XII,1 73 [5]