Močidliansky potok (prítok Malej Svinky)
| Močidliansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Sabinov |
| Obec | Jarovnice |
| prameň | Jarovnice |
| - poloha | Záhrady |
| - výška | 456 m |
| - súradnice | 49°04′45″S 21°03′10″V / 49,0793°S 21,0529°V |
| Ústie | Malá Svinka |
| - poloha | Jarovnice |
| - výška | 409 m |
| - súradnice | 49°03′37″S 21°03′46″V / 49,0603°S 21,0627°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-32-03-1666 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Močidliansky potok[1] je potok v regióne Šariš, na území obce Jarovnice v okrese Sabinov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Šarišská vrchovina. Má dĺžku 2,2 km a je tokom VII. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 456 m n. m. v severnej oblasti územia obce Jarovnice, v časti obce Močidľany, v katastrálnom území Močidľany, v poľnohospodárskom extraviláne, v okrese Sabinov, v poli Záhrady.[2]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán územím obce Jarovnice v katastrálnom území Močidľany, ľavým brehom obmýva pole Dieliky, pravým brehom obmýva pole Roveň, v 449 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok s občasným prietokom vody. Na hranici medzi katastrálnym územím Močidľany a katastrálnym územím Jarovnice ústi do meandrujúcej Malej Svinky ako jej ľavostranný prítok.
Močidliansky potok patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Šarišská vrchovina.[3][4] Nemá významnejší prítok.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Močidliansky potok má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce, dnešnej časti obce, Močidľany (od roka 1971 zlúčená s obcou Jarovnice do obce rovnakého názvu Jarovnice), na území ktorej vodný tok pramení, preteká a ústi. Z toponyma Močidľany bolo po rozšírení o formant -iansky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Močidliansky potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7]. Názov niekdajšej samostatnej obce Močidľany v obci Jarovnice (dnešná časť obce) má pôvod v názve osadníkov bývajúcich v blízkosti charakteristických močidiel, močaristých priehlbín, ktoré sa používali na máčanie konopí alebo ľanu čiže motivantom bola charakteristická poloha obce pri močidlách[8]. Vývoj názvu pôvodne samostatnej obce Močidľany, dnes časti obce Jarovnice, v dochovaných písomných dokladoch: 1263 Vezueres → 1317 Mochola → 1338 Machala → 1392 Mochilan → 1427 Mochola → 1773 Mocžidlany → 1808 Močidlany, Močoľany → 1920 Močidlany → 1927 Močidľany → 1971 Močidľany[9][10]Názov vodného toku Močidliansky potok bol štandardizovaný v roku 2007[11]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Močidliansky potok nie je jedinečným hydronymom (november 2022). V povodí Moravy je tiež Močidliansky potok (prítok Chvojnice).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-11-01].
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 34, 35, 95. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-30]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 124, 193. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Močidlianskeho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-01]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (35). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2012, ročník 46, č. 5, ISSN 0023-5202. S. 285, 286. Dostupné online [4] [cit. 2022-10-31.]
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. ISBN 978-80-557-0785-3. S. 282.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 260.
- ↑ Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 119.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 39, čiastka 2, s. 40, 46. Dostupné online [5] [cit. 2022-10-29.].