Preskočiť na obsah

Modrá ruža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Modrá ruža je opereta v troch dejstvách, ktorú zložil Gejza Dusík na libreto Pavla Braxatorisa. Dej operety sa odohráva pred druhou svetovou vojnou.[1]

Premiéra operety sa odohrala 4. apríla 1939 na doskách Slovenského národného divadla v réžii Drahoša Želenského pod dirigentskou taktovkou Juraja Viliama Schöffera.[2]

Niektoré z piesní sa stali populárnymi vďaka spevákovi Františkovi Krištofovi Veselému, ktorý ich naspieval. Ide o piesne „Len bez ženy“, „Lebo tu, lebo tam“, „Modrá ruža“ alebo „Čo sa mi môže stať“.

Hlavné postavy

[upraviť | upraviť zdroj]
Rola Hlasový rozsah Premiérové obsadenie
Inžinier Lenoir, chemik tenor Drahoš Želenský
Sylva, jeho dcéra soprán Mimi Kišonová
Caniche, výrobca práškov NNH barytón Jozef Křepela
Jeanetta, jeho chovanica soprán Helena Kubalíková
Edmond Duval tenor Štefan Hoza
Filip Plafón, reportér tenor buffo Štefan Figura
Gróf Dubois Karel Kalaš
Madame Denise Mária Rintová
policajný prefekt Karol Rint
Jean, jeho sluha Zdenko Hrůza
detektív Jozef Mareček
komorná Alica Holoubková
markíz Bohumil Lev
barón František Habara
plavčíci, reportéri, strážnici, námorníci, spoločnosť

Dej operety

[upraviť | upraviť zdroj]

1. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Dej sa začína v prijímacom salóniku inžiniera Lenoira, do ktorého vtrhnú reportéri, medzi ktorými je i Filip, snažiaci sa od inžiniera získať informácie o jeho novom vynáleze. Ten však o vynáleze mlčí, a tak sa reportéri začnú zaujímať o zásnuby jeho dcéry, Sylvy, s grófom Duboisom. Neskôr do salóniku prichádza policajný prefekt, ktorý po odchode reportérov informuje inžiniera Lenoira o tom, že sa plány nového vynálezu snažia získať agenti z cudziny. Policajný prefekt navrhuje inžinierovi Lenoirovi dokončiť na odľahlom a bezpečnom mieste, pričom Lenoir navrhne jachtu jeho šéfa, továrnika Canicha. Aby zakryli skutočný zámer cesty, tak na jachtu pozvú aj veselú spoločnosť, do ktorej policajný prefekt ukryje aj niekoľko strážnikov. Po odchode Canicha a inžiniera Lenoira z úkrytu vyjde Filip, ktorý celému rozhovoru načúval.

Do prázdneho salóniku vtrhne Edmond v sprievode sluhu, ktorý Edmonda informuje o tom, že inžinier Lenoir nemá momentálne čas. Edmond vysvetlí sluhovi, že má byť jeho nástupcom. Sluha zavolá inžiniera, ktorý prijme Edmonda za nového sluhu. Medzitým Edmond obdivuje modrú ružu, ktorú vezme do ruky. Do salónika vstúpi Sylva v sprievode skupiny dievčat a čuduje sa, kde zmizla jej modrá ruža. Sylva prijme ružu od Edmonda so slovami, že venovať ružu znamená vyznať lásku. Keď sa dozvie o tom, že Edmond je ich nový sluha, tak prekvapená Sylva roztrhá ružu, hodí ju na zem a prikáže ružu Edmondovi upratať.

Dej sa presúva na jachtu, na ktorej továrnik Caniche víta spoločnosť. Na jachtu sa okrem strážnikov prezlečených za plavčíkov dostal aj Filip. Filip stretne koketnú madame Denise, s ktorou sa chce továrnik zasnúbiť a oženiť. Tá si továrnika Canicha nechce zobrať dovtedy, dokiaľ sa nevydá jeho chovanica, Jeanetta. Filip sa predstaví Canichovi a dohodnú sa, že mu dá informácie k vynálezu inžiniera Lenoira, ak si za ženu vezme Jeanettu. Po odchode Filipa továrnik Caniche informuje Jeanettu o tom, že sa bude vydávať. Keďže sa jej tento plán nepozdáva, tak sa na prvé stretnutie zamaskuje a predstiera šušlanie a hlúposť. Edmond v konfrontácii so Sylvou vysloví, že je ako tá modrá ruža, ktorú roztrhala - krásna, ale bez vône.

2. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V spoločenskej sále prebieha letný karneval. Filip tancuje so Jeanettou, továrnik Caniche s madame Denise. Sylva nespozná prezlečeného Edmonda, ktorý sa jej vysloví, že ju miluje. Keď mu Sylva strhne masku, tak sa začne Edmondovi vyhrážať, že o všetkom povie otcovi. Po hádke odchádza Edmond bez slova preč. Edmonda stretne Filip, ktorý uteká pred Jeanettou a Canichom, lebo sa nechce ženiť. Filip sa skryje, pričom si vypočuje rozhovor medzi snúbencom Sylvy, grófom Duboisom, a jeho kumpánmi o tom, že chcú vykradnúť trezor s plánmi k vynálezu inžiniera Lenoira. Po ich odchode začne Filip v zmätku pobiehať a stretne Edmonda, ktorému všetko povie. Ten ho ukľudní s tým, že má plán a zatiaľ o tom nemá nikomu hovoriť.

Na scénu prichádza nezamaskovaná Jeanetta, ktorá vrazí do Filipa, no ten ju nespozná. Keď sa mu predstaví ako Jeanetta, tak jej Filip povie, že pozná ešte jednu Jeanettu, ale tá je škaredá, hlúpa a rozpráva divne. Jeanetta navrhne Filipovi, aby ho "tá druhá" Jeanetta pristihla v bozku s inou ženou, no nie s ňou, keďže sa poznajú a vyškriabala by jej oči. Dohodne mu stretnutie s madame Denise, ktorých prichytia Jeanetta v maske spolu s továrnikom Canichom. Keď sa Filip vysloví, že Jeanettu nechce, tak si Jeanetta dá dolu masku a súhlasí, pričom Filip ju obviní z toho, že ho oklamala.

Sylva vo svojej spálni zvoní na komornú, aby upratala šaty po karnevale, no prichádza Edmond. Sylva povie Edmondovi, že jej lichotí, keď ju niekto obdivuje a miluje. Pri odchode Edmonda z izby mu Sylva daruje ružu. V izbe navštívi Dubois, ktorý sa v opilosti vrhne na Sylvu a tá začne volať o pomoc. Späť do jej izby vbehne Edmond, ktorý chce snúbencov zachrániť pred hnevom inžiniera Lenoira, pričom Duboisovi káže, aby sa vyparil a vezme vinu na seba. Do izby vtrhnú s inžinierom Lenoirom aj policajti a detektív, ktorí chcú Edmonda zatknúť. Edmond vytiahne revolver a utečie, inžinier Lenoir zistil, že plány vynálezu boli ukradnuté z trezoru.

3. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Posledné dejstvo sa odohráva v záhrade inžiniera Lenoira, v ktorej sa odohrá duel medzi Filipom a továrnikom Canichom v pití ako satisfakciu za bozkávanie sa Filipa s madame Denise. Po príchode Jeanetty do záhrady sa jej Filip chváli úspechom jeho článku o krádeži plánov a vyznáva jej lásku. Ďalej prichádza Edmond a Sylva, pričom Edmond nesie tašku s ukradnutými plánmi. Vychádza najavo, že Edmond je pracovníkom polície pod policajným prefektom a bol podstrčený ako sluha, aby nebol podozrivým.

Zoznam piesní

[upraviť | upraviť zdroj]

1. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. S úsmevom a veselo
  2. Snáď aj ku mne raz láska príde
  3. Modrá ruža
  4. Len bez ženy
  5. Vám čarokrásnu tichú pieseň zaspievam
  6. Finále I.

2. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. [3]Lebo tu, lebo tam
  2. Zatancuj si so mnou holubička
  3. Spomínam
  4. Čo sa mi môže stať
  5. Bez teba nebudem ničím
  6. Dobrú noc vám
  7. Finále II.

3. dejstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nie, nie, to mi nejde do hlavy
  2. Reminiscencia 5a
  3. Reminiscencia 4a
  4. Finále
  1. DUSÍK, Gejza; BRAXATORIS, Pavol. Modrá ruža. Opereta v troch dejstvách, piatich obrazoch. Bratislava : DILIZA, 1966.
  2. RADVÁNYI, Celestín Anton. Nová slovenská opereta v SND. Slovák, 1939-04-06, roč. 21. Dostupné v archíve Divadelného ústavu v Bratislave.. ISSN 1336-4464.
  3. dx.doi.org, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online.