Mokranský potok
| Mokranský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obce | Mokrance, Moldava nad Bodvou |
| prameň | Mokrance |
| - poloha | Zamenené |
| - výška | 257 m |
| - súradnice | 48°38′06″S 21°01′26″V / 48,6350°S 21,0239°V |
| Ústie | Čečejovský potok |
| - poloha | Moldava nad Bodvou |
| - výška | 182 m |
| - súradnice | 48°34′12″S 20°59′56″V / 48,5701°S 20,9989°V |
| Dĺžka | 8,9 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-33-01-173 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mokranský potok[1] je potok v Košickom regióne, na území obce Mokrance a v malom rozsahu na území mesta Moldava nad Bodvou v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Košická kotlina. Ústi do Čečejovského potoka. Má dĺžku 8,9 km. Rád toku VII.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v 257 m n. m. v severnej časti územia obce Mokrance, na rozhraní medzi lesným extravilánom a poľnohospodárskym extravilánom, v okrese Košice-okolie, na juhozápadnom okraji lesa Zamenené.[2]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie Mokranský potok južným až juhozápadným smerom územím obce Mokrance okrajom lesa v tesnej blízkosti obecnej hranice medzi Mokrancami a Moldavou nad Bodvou, v 233 m n. m. vteká na túto hranicu a tečie po nej až po výšku 231 m n. m., vracia sa na územie Mokraniec a pokračuje v južnom smere cez poľnohospodársky extravilán lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, v 220 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok občas bez vody, v 217 m n. m. priberá ďalší ľavostranný bezmenný prítok občas bez vody, preteká cez pole Četreky, v 209 m n. m. podteká cestu z Moldavy nad Bodvou do Čečejoviec, preteká cez pole Repiská, preteká cez intravilán Mokraniec, podteká železnicu zo Zvolena do Košíc, stáča sa na juhozápad, v 184 m n. m. priberá ľavostranný prítok Brezinský kanál, v 184 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Mokrancami a mestskou časťou Budulov v meste Moldava nad Bodvou, v 182 m n. m. priberá ľavostranný prítok Repiskový kanál, v 182 m n. m. už na území mesta Moldava nad Bodvou vo vzdialenosti 60 m od obecnej hranice ústi do Čečejovského potoka ako jeho pravostranný prítok.
Mokranský potok patrí do okresu Košice-okolie v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Košická kotlina na pomedzí geomorfologického podcelku Medzevská pahorkatina a geomorfologického podcelku Košická rovina.[3][4] Priberá dva dôležitejšie prítoky: Brezinský kanál a Repiskový kanál.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Mokranský potok má pôvod v názve obce Mokrance, na území ktorej vodný tok pramení a väčšinou aj preteká. Z toponyma Mokrance bolo po rozšírení o formant -ský, po redukcii o formant -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Mokranský potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Názov dnešnej obce Mokrance má pôvod v charakteristickom výskyte nevysychajúceho mokrastého miesta v blízkosti založenej obce označovaného mokranec (apelatívum od koreňa mokr- v slove mokrý zdrobnenina príponami ako v slovách pukanec, chovanec)[7]. Najstarší dochovaný písomný doklad o existencii obce Mokrance sa viaže k roku 1317 v podobe Mokrunch → 1319 v podobe Mokronch → 1332/5 Mokrunch, Mokronch → 1630 Makrancz → 1808 Makranec → 1927 Mokrance[8][9] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[10]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Mokranský potok je jedinečným hydronymom (október 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-10-28].
- ↑ Geografické názvy okresov Košice-mesto a Košice-vidiek A13. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-98/1990 z 8.2.1990. 133 s. S. 56, 57, 106, 121, 128. ISBN 80-85164-99-X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-18]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11, 95 . 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Mokranského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-10-28]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (36). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2012, ročník 46, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 355. Dostupné online [4] [cit. 2022-10-27.]
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 268.
- ↑ KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 2. zväzok, 822 s. S. 83, 84. ISBN 963 05 4569 1.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 82. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).