Moment (štatistika)
Vzhľad
Moment alebo momentová charakteristika je typ (trieda) charakteristík náhodných premenných resp. ich rozdelení. Je to vlastne zovšeobecnenie pojmov priemer, rozptyl a podobne.
Existujú tieto druhy momentov:
- všeobecný moment: Všeobecný moment n-tého rádu (čiže n-tý všeobecný moment) je stredná hodnota (E) odchýlky náhodnej veličiny od ľubovoľného daného čísla c, umocnenej na n-tú. Špeciálne prípady sú:
- všeobecný začiatočný moment (c = 0) [Ojedinele (nepresne) sa ako všeobecný moment označuje len všeobecný začiatočný moment [1]]
- všeobecný centrálny moment (c = stredná hodnota náhodnej veličiny)
- absolútny moment: Absolútny moment n-tého rádu (čiže n-tý absolútny moment) je stredná hodnota (E) absolútnej hodnoty odchýlky náhodnej veličiny od ľubovoľného daného čísla c, umocnenej na n-tú. Špeciálne prípady sú:
- absolútny začiatočný moment (c = 0)
- absolútny centrálny moment (c = stredná hodnota náhodnej veličiny)
- binomiálny moment: Binomiálny moment n-tého rádu (čiže n-tý binomiálny moment) je stredná hodnota (E) kombinačného čísla „X nad n“ (X je náhodná premenná).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BITTERER, Ladislav. Geodézia. Žilina : [s.n.], 2003. Dostupné online. Kapitola ZÁKLADY VYROVNÁVACIEHO POČTU. Archivované 2018-12-18 z originálu.
- Beichelt, F. E., Montgomery, D. C.: Taubner-Taschenbuch der Stochastik, 2003, str. 38 [1]
- Miery šikmosti (asymetrie) [online]. [Cit. 2012-02-02]. Dostupné online.
- Kvantitatívne metódy v geografii [online]. [Cit. 2012-02-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]