Preskočiť na obsah

Monika Hilmerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Monika Hilmerová
Celé menoMonika Bekr Hilmerová
Narodenie 7. október 1974 (50 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnes Slovensko)
Alma materFiF UK (1993 – 1998)[1]
FTF VŠMU (1998 – 2002)[1]
Povolanieherečka a speváčka
Roky pôsobenia1984 – súčasnosť
ManželJaro Bekr (2009 – )[1]
DetiZara, Leonard[1]
Oficiálna webstránkasnd.sk/profil/1266/monika-hilmerova

Mgr. art. Monika Hilmerová (* 7. október 1974, Bratislava) je slovenská herečka.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Herectvu sa venuje od útleho veku. Vo svojich desiatich rokoch sa prvýkrát objavila na televíznych obrazovkách v poviedkovom filme O sláve a tráve. [2]

Prvé angažmán získala už ako šestnásťročná v Radošinskom naivnom divadle (1991 – 2003).

Vyštudovala odbor andragogika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1993 – 1998) a herectvo na Vysokej škole múzických umení (1998 – 2002) v Bratislave.

V činohre SND sa po prvý raz objavila v roku 1997 ako predstaviteľka postavy Frederiky Armfeldtovej v inscenácii Malá nočná hudba. Členkou súboru Činohry SND bola v rokoch 2003 – 2006; po ročnej pauze nastúpila do angažmán opäť v roku 2008.

Hosťovala však aj na iných profesionálnych scénach ako Štúdio L+S, Astorka Korzo ’90 či Aréna.

Okrem divadla však aktívne pôsobí aj ako filmová herečka; účinkovala vo viac než pätnástich filmových a v desiatkach televíznych snímok i v seriáloch.[3]

Má o dva roky staršieho brata Viktora a je vydatá za tanečníka Jara Bekra, s ktorým má dcéru Zaru (* 2009) a syna Leonarda (* 2013).

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Výber


Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Filmografia Moniky Hilmerovej

Filmografiu Hilmerovej zastupuje v distribúcii dvanásť celovečerných hraných filmov, na poli krátkometrážnej kinematografie boli jej príspevky zaznamenané v troch prípadoch. V rámci televízneho formátu bola bez ohľadu na metráž filmu obsadená do dvadsiatich hraných snímkov a dvanástich seriálov vrátane dvoch minisérií, dvoch antológií i sitkomov; jeden titul predstavuje TV záznam divadelnej inscenácie.

Rok Dielo Rola Poznámky
1984 O sláve a tráve Lucia
1991 Anorexia mentalis Naďa
2000 Oběti a vrazi Dospievajúca Jana Prémia MFF Art Film Fest
Der Lebensborn – Pramen života Grétka Cena Strieborný delfín na MFF Festróia – Najlepšia herečka
2002 Brucio nel vento Vera
2003 Bloodlines Andrea Na Slovensku známy pod názvom Pokrvné vzťahy
2007 Svatba na bitevním poli aneb Hodiny před slávou Kateřina
Rozhovor s nepriateľom Žena Cameo rola
2008 Bathory Alžbeta Czoborová
2009 Suplent Sára
2013 Kandidát Alena
2015 Spievankovo 5 Učiteľka Sova Rozprávkový muzikál
2017 Dogg violončelistka Tvorivá prémia Igric • takisto známy pod názvom Duet
2018 – 2022 Oteckovia Lucia Bieliková
2022 Odznak Vysočina Dana Skálová
2022 – súčasnosť Druhá šanca Diana Richterová
2023-súčasnosť Dunaj k vašim službám Vilma Rusnáková
Krátky film
2003 51 KHz
2006 Mlčanie Sestra Adaptácia jedného obrazu zo scenára I. Bergmana
2016 Život Žena na križovatke života Videoklip skupiny No Name v réžii J. Lehotského
Údaje prevzaté zo záznamov internetových databáz ČSFd, ČFN, FDb, IMDb a SFd.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prieskumu NOC sa v roku 2003 dostala do prvej dvadsiatky najobľúbenejších domácich herečiek, zatiaľ čo v prieskume agentúry GfK z roku 2009, sa umiestnila v prvej desiatke najatraktívnejších slovenských hercov.[1]

Rok Nominované dielo Cena Kategória Výsledok
Film
2001 Der Lebensborn – Prameň života Strieborný delfín (MFF Festróia) Najlepšia herečka Výhra [6]
Oběti a vrazi Prémia MFF Art Film Fest [1]
2018 Dogg (al. Duet) Tvorivá prémia Igric [7]
Televízia
2011 Umelkyňa menovite Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) Herečka v komediálnom žánri Nominácia [8]
2012 Herečka Výhra
2013 Nominácia
Búrlivé víno Prémia Literárneho fondu [9]
2014 Umelkyňa menovite Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) Herečka Nominácia [8]
2015 Nominácia [10]
Divadlo
2009 Matka Guráž a jej deti Prémia Literárneho fondu [11]
Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dennej tlače.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f TASR. Radošinci sú môj herecký rodný dom, hovorí herečka Monika Hilmerová [online]. Teraz.sk, 2014-10-7, [cit. 2014-07-15]. Dostupné online.
  2. ↑ Monika Hilmerová | Slovenské národné divadlo [online]. snd.sk, [cit. 2025-04-26]. Dostupné online.
  3. ↑ Monika Hilmerová | Slovenské národné divadlo [online]. snd.sk, [cit. 2025-04-26]. Dostupné online.
  4. ↑ Ján Lehotský - Čiernobiely Svet [online]. 1996, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Ján Lehotský - Čiernobiely Svet [online]. 1996, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Monika Hilmerová - Awards
  7. ↑ TASR; VESELSKÝ, Daniel. Udeľovali Igricov: Kto získal cenu? [online]. Bratislavské noviny, 2019-9-29, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Archív ročníkov ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) [online]. [Cit. 2016-04-18]. Dostupné online. Archivované 2014-04-20 z originálu.
  9. ↑ LF. Správa o činnosti LF v roku 2013. Literárny fond, 26. február 2013. Prémie (s. 36). Dostupné online [cit. 2016-04-19].
  10. ↑ OTO 2015 plný prekvapení
  11. ↑ LF. Správa o činnosti LF v roku 2009. Literárny fond, 2009. Prémie v oblasti divadla (s. 29). Dostupné online [cit. 2016-04-19].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Monika_Hilmerová&oldid=8024640“