Preskočiť na obsah

Morgenrot

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Morgenrot bolo nemecké ochotnícke divadlo, ktoré v rokoch 19101923 pôsobilo v Bratislave pod vedením Gottfrieda Machera a Ladislava Metzgera. Bolo sekciou Zväzu textilných robotníkov a robotníčok Bratislavy (Verband der Textilarbeiter u. -Arbeiterinen Pressburgs) a jeho členovia boli hlavne robotníčky a robotníci pracujúci v textilnom priemysle a ich rodinní príslušníci. Cieľom divadla bolo vytvárať predstavenia, ktoré mali slúžiť ako prostriedok osvety a mobilizácie robotníkov v ich boji za zlepšenie pracovných podmienok a ochranu ich práv. Ich repertoár zahŕňal divadelné hry, drámy, tragédie, komédie, veselohry, ľudové predstavenia, jednoaktovky a prednesy poézie.

Divadlo Morgenrot sa vyznačovalo vysokou úrovňou profesionalizmu a zaznamenalo niekoľko úspechov počas svojej existencie. Jeho členovia sa zameriavali hlavne na inscenácie sociálnych a politických hier.

V roku 1923 došlo k zlúčeniu niekoľkých divadelných sekcií, vrátane divadla Morgenrot, do novovzniknutej organizácie s názvom Zjednotené divadelné sekcie „Proletkult“ (Vereinigte Theatersektionen "Proletkult"). Táto organizácia mala za cieľ propagovať marxistickú ideológiu a kultúru pre pracujúcu triedu prostredníctvom divadla.

Morgenrot sa však stal symbolom boja robotníkov v Bratislave, ktorí svojimi aktivitami dokazovali, že robotnícka trieda má svoje miesto aj v kultúre a umení.

Zjednotené divadelné sekcie „Proletkult“ pôsobili v rôznych mestách, vrátane Bratislavy. Ich činnosť bola založená na princípoch agitpropu a ich inscenácie sa snažili poukázať na spoločenské problémy a politické nespravodlivosti. Divadlo Proletkult v Bratislave pokračovalo v tradícii divadla Morgenrot a uvádzalo inscenácie, ktoré boli zamerané na oslavu pracujúcej triedy a kritiku kapitalistického systému.

V období 1923  – 1938 pôsobili Zjednotené divadelné sekcie „Proletkult“ v Bratislave aktívne a uvádzali inscenácie od rôznych autorov a umelcov. Ich činnosť bola však ukončená po prijatí Žilinskej dohody v roku 1938, ktorý znamenal koniec divadelnej tradície s marxistickou ideológiou v Československu.

Predstavenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Im Hinterhaus - dráma v 4 dejstvách (autor: Ernst Preczang, réžia: Louis Lindner)
  • Im Forsthause - jednoaktová tragédia (autor: L. Bernhard, réžia: Ladislaus Metzger)
  • O Susi! - jednoaktovka (autor: Josef Doppler)
  • Er muss taub sein - jednoaktovka (autor: Jules Moinaux)
  • Der liebe Onkel - hra v 4 dejstvách (autor: Rudolf Kneisel, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Ein ungeschliffener Diamant - jednoaktovka (autor: Alexander Bergen, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Zu alt! - sociálna jednoaktovka (autor: Ewald Nebe, réžia: Louis Lindner)
  • Die fidelen Handwerksburschen - jednoaktovka (autor: Siegfried Philippi, réžia: J. L. Slezak)
  • Schliesst die Reihen! - divadelná hra v dvoch dejstvách (autor: K. Rüberzaul, réžia: Ladislaus Metzger)
  • E. S. S. - jednoaktovka (autor: Karl Juin)
  • Geopfert - jednoaktová tragédia (autor: Zsiga Fornheim, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Die Ausstaffierung - jednoaktovka (autor: Karl Juin)
  • Die heilige Ehe - jednoaktová veselohra (autor: Karl Pohle)
  • Der Deserteur - jednoaktová dráma (autor: Anna Malegaard, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Ein in Gedankenstehen gebliebener Regenschirm - jednoaktovka (autor: Arnold Schröder)
  • Eine Vereinsschwester - jednoaktovka (autor: Anton Langer, hudba: Johann Brandl)
  • Der Mord in der Kohlmessergasse - jednoaktovka (autor: Alexander Bergen)
  • Ein Mustergatte - jednoaktovka (autor: Adolf Rosée)
  • Der Familienlump - ľudová hra (autor: Oskar Fronz, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Die Trutzige - sedliacka komédia so spevom v troch dejstvách (autor: Ludwig Anzegruber, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Hans Huckebein - divadelná hra v troch dejstvách (autor: Oscar Blumenthal a Gustav Kadelburg, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Der G’wissenswurm - sedliacka komédia so spevom v troch dejstvách (autor: Ludwig Anzegruber, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Mein Leopold - ľudová hra so spevom, v troch dejstvách a šiestich obrazoch (autor: Adolph L’Arronge, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Die Kreuzelschreiber - sedliacka komédia so spevom v troch dejstvách (autor: Ludwig Anzegruber, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Durch die Zeitung: (eine verflixte Annonce) - divadelná hra v troch dejstvách (autor: Richard Gorter, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Der Stehauf - veselohra v 4 dejstvách (autor: Rudolf Kneisel, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Lona - divadelná hra v troch dejstvách (autor: Zsiga Fornheim, réžia: Ladislaus Metzger)
  • O, welche Lust, Soldat zu sein! - divadelná hra so spevom v troch dejstvách (autor: Paul Gent, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Ein Berliner in Wien oder Vom deutschen Juristentage - jednoaktovka so spevom (autor: David Kalisch)
  • Die Rose von Mariental - ľudová hra v štyroch dejstvách (autor: Josef Willhardt, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Der ledige Hof - divadelná hra (autor: Ludwig Anzengruber)
  • Am Tage des Gerichts - ľudová hra v štyroch dejstvách (autor: Peter Rosegger, réžia: Ladislaus Metzger)
  • Der Bauernphilosoph - divadelná hra v štyroch dejstvách (autor: Ferdinand Hanusch, réžia: Gottfried Macher)

a ďalšie

Členovia – herci

[upraviť | upraviť zdroj]

Helene Antalek, Rudolf Appelt, Franz Bammer, Franz Baukovics, Franz Baumann, Greti Baumann, Laci Baumann, Ludwig Bella, Hugo Bertl, Anna Bosko, Rolf Bosswick, Anna Danacek, Josef Dworak, Franz Dworak, Wetti Dworsky, Iren Edlinger, Karl Engeri, Lisl Fiala, Franz Garay, Leopold Glatzner, Josef Grollmus, Max Guttmann, Josef Hauptmann, Franz Havran, Franz Heindl, Franz Dedek, Ernst Jurina, Stefan Jurovics, Josef Jurovits, Johann Kafka, Karl Keller, Georg Klebach, Tilda Kireth, Rudolf Klapka, Tercsi Kostek, Jenö Kovásc, Josef Kutschera, Gyula Krety, Louis Lindtner, Mathilde Lindtner, Gottfried Macher, Fritz Matz, Otto Maxian, Lina Mayrhofer, Karl Metzger, Ladislaus Metzger, Pepi Metzger, August Nitschinger, Franz Oelbst, Magda Pefny, Gustav Porsch, Gizi Postos, Karl Postos, Tincsi Postos, Josef Rácz, Leopold Ricker, Josef Rischer, Lincsi Rosner, Josef Senger, Olga Senger, Rosa Senger, Josef Slezak, Mizi Slezak, Stefi Slezak, Tercsi Slezak, Karl Spennlinger, Anna Stross, Karl Stross, Milli Teucher, Anna Tóth, Elsa Tóth, Vilma Tóth, Elise Trawnicsek, Felix Vogel, Hans Vdovak, Irma Vrba, Christine Wendelin, Tincsi Wendelin, Josef Winkler a ďalší.

Fotografie

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • „Robotnícke divadlo na Slovensku“ autor Vladimír Štefko
  • „Nemecké robotnícke divadlo“ autorka Gertrúda Albrechtová