Morské právo

Šíre more - všetky vody oceánov a morí, ktoré netvoria výlučnú ekonomickú zónu, pobrežné more, vnútorné ani súostrovné vody štátu (negatívne vymedzenie podľa čl. 86 Dohovoru z r. 1982).

Pre právny režim šíreho mora je charakteristické, že je otvorené pre užívanie všetkým štátom, bez ohľadu na to, či ide o štát pobrežný alebo vnútrozemský. Uplatňuje sa v ňom šesť základných slobôd:

• sloboda plavby
• sloboda preletu
• sloboda kladenia podmorských káblov a diaľkových potrubí
• sloboda budovania umelých ostrovov a iných zariadení
• sloboda rybolovu
• sloboda vedeckého výskumu

Tieto práva (slobody) náležia všetkým štátom bez rozdielu a ich výkon jedným štátom je obmedzený existenciou rovnakých práv iných štátov. Dohovor zdôrazňuje, že šíre more je vyhradené na mierové účely. Uvedené nevylučuje pohyb vojnových lodí po mori (platí však zákaz použitia sily a hrozby silou a zákaz jadrových pokusov).

Šesť základných slobôd morského práva

Sloboda plavby

Každý štát, či už pobrežný alebo vnútrozemský, má právo aby na šírom mori plávali lode pod jeho vlajkou. Sloboda plavby je vyjadrená v čl. 90 Dohovoru o morskom práve. Je podmienená rešpektovaním rovnakej slobody ostatných, ako aj záujmov medzinárodného spoločenstva a tiež povinnosťou niesť vlajku. Vlajka, pod ktorou loď pláva, je vyjadrením jej štátnej príslušnosti a jej podriadenia sa jurisdikcii. O udeľovaní štátnej príslušnosti lodi rozhoduje daný štát vlastným zákonodarstvom. Posádka, cestujúci a lodný náklad sú podrobené len jurisdikcii štátu vlajky. O udeľovaní štátnej príslušnosti lodi rozhoduje daný štát vlastným zákonodarstvom. Vydá konkrétnej lodi lodné dokumenty, potvrdzujúce jej štátnu príslušnosť a zapíše ju do lodného registra, čím loď získava právo plávať pod jeho vlajkou. Štát vlajky má povinnosť vykonávať svoju jurisdikciu a kontrolu v správnych, technických a sociálnych záležitostiach nad loďami plávajúcimi pod jeho vlajkou. Tá sa prejavuje napr. v povinnosti viesť lodný register či prijať vo vzťahu k lodiam opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti na mori. Okrem toho je prejavom jurisdikcie štátu vlajky aj to, že všetky právne úkony i skutočnosti (napr. uzavretie zmluvy, zriadenie závetu, uzatvorenie manželstva), ku ktorým dôjde na palube lode na šírom mori, sa riadia právnym poriadkom štátu vlajky.

Loď smie v zásade plávať len pod jednou vlajkou, a v prípade, že z vlastnej vôle pláva pod vlajkami dvoch či viacerých štátov alebo pláva bez vlajky, môže byť považovaná za loď bez štátnej príslušnosti a stratiť diplomatickú ochranu.

Podľa ustáleného obyčajového pravidla akákoľvek vojnová loď na voľnom mori je oprávnená požadovať, aby okoloplávajúca obchodná loď vztýčila svoju vlajku. Ak naďalej existujú dôvodné pochybnosti, môže pristúpiť k overeniu totožnosti, a to prehliadkou lodných dokumentov priamo na jej palube. Právo na overenie totožnosti lode možno aplikovať len vo vzťahu k obchodným lodiam, nie k vojnovým, keďže tie požívajú imunity.

Právo na prehliadku (vzťahujúce sa na obchodné lode) – v taxatívne stanovených situáciách - v prípade dôvodného podozrenia, že loď vykonáva pirátstvo, obchod s otrokmi, neoprávnené vysielanie, je bez štátnej príslušnosti, alebo zneužíva vlajku

Štát má na šírom mori aj právo prenasledovania cudzej lode, ak je tu oprávnená domnienka, že cudzia loď porušila predpisy tohto štátu – vzťahuje sa na situácie, kedy cudzia loď porušila predpisy pobrežného štátu ešte počas svojho pobytu na jeho území, t.j. v jeho vnútorných, súostrovných vodách či teritoriálnom mori, v určitých prípadoch i v rámci priľahlého pásma, výlučne ekonomickej zóny a kontinentálneho šelfu a uniká na šíre more.

Podmienky výkonu práva prenasledovania:

• Notifikácia (vyslanie vizuálneho alebo zvukového signálu na zastavenie lodi ešte pred začatím prenasledovania)
• Okamžitosť (začatie prenasledovania ešte v okamihu, kedy cudzia loď nie je na šírom mori)
• Neprerušenosť (= plynulosť prenasledovania v čase od jeho začatia až k hranici pobrežného mora, priľahlej zóny, či voľnej ekonomickej zóny alebo šelfu)
• Teritoriálna limitovanosť (nutnosť jeho ukončenia, len čo cudzia loď prekročí hranicu pobrežného mora vlastného alebo tretieho štátu)

Právo prenasledovania môžu vykonávať len vojnové lode, príp. iné štátne lode oprávnené na tieto účely. Všetky podmienky prenasledovania musia byť splnené kumulatívne, aby bol výkon tohto práva legitímny.

Povinnosti štátov:

• povinnosť poskytnutia pomoci stroskotancom
• povinnosť zaistenia bezpečnosti
• povinnosť zabraňovať a trestať všeobecne zakázané činnosti (ako obchod s otrokmi, obchod s narkotikami, neoprávnené vysielanie zo šíreho mora)

Sloboda preletu

Všetky civilné i vojenské lietadlá majú právo slobodného preletu nad šírym morom. Civilné letectvo - Medzinár. organizácia civilného letectva (ICAO). Štátne lietadlá - všeob. zásady letovej bezpečnosti. Štátna príslušnosť rovnako ako pri lodiach. Rozhodujúcim vonkajším znakom je výsostný odznak štátu registrácie a registračná značka. Aj lietadlá majú vyššie spomenuté práva na overenie totožnosti, na prehliadku a na prenasledovanie lode. Prax niektorých štátov (USA,CAN) – vytváranie si tzv. pásiem na identifikáciu vo vzdušnom priestore (za účelom bezpečnosti a ochrany)

Sloboda rybolovu

Všetky štáty majú právo na to, aby ich štátni príslušníci vykonávali rybolov na šírom mori. Toto právo podlieha zmluvným záväzkom, právam a záujmom pobrežných štátov a ďalším obmedzeniam v Dohovore, najmä v súvislosti so zachovaním živých zdrojov šíreho mora.

• povinnosť spolupráce pri využívaní rovnakých zdrojov alebo rôznych zdrojov, ale v rovnakej oblasti
• napr. zmluvy regulujúce rybolov a chrániace určité druhy rýb a živočíchov

Sloboda kladenia podmorských káblov

Možnosť všetkých štátov voľne klásť telefonické a telegrafické káble a podmorské diaľkové potrubia s výhradou rešpektovania slobody plavby a rybolovu. Dnes 98% internetového spojenia ide cez optické káble v oceánoch. Ide o právo štátu, jej výkon napr. PO je podmienený jeho súhlasom - udelením licencie.

Sloboda budovania umelých ostrovov a iných zariadení

Zriaďovanie umelých ostrovov a zariadení podlieha všeob. zásadám a pravidlám stanovených pre túto činnosť v rámci výlučnej ekonomickej zóny a kontinentálneho šelfu. Pobrežný štát bude mať výlučnú jurisdikciu nad takýmito umelými ostrovmi, zariadeniami a stavbami vrátane jurisdikcie s prihliadnutím na colné, fiškálne, zdravotnícke, bezpečnostné a prisťahovalecké predpisy.

Sloboda vedeckého výskumu a bádania

Všetky štáty, bez ohľadu na svoju zemepisnú polohu, a príslušné medzinárodné organizácie majú v súlade s týmto Dohovorom právo vykonávať morský vedecký výskum vo vodnom stĺpci za hranicami výlučnej ekonomickej zóny. Pri vykonávaní morského vedeckého výskumu sa uplatňujú tieto zásady:

• morský vedecký výskum sa bude vykonávať výhradne pre mierové účely,
• s použitím vhodných vedeckých metód a prostriedkov, ktoré sú zlučiteľné s týmto Dohovorom,
• pri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré sa vzťahujú k tejto činnosti a ktoré boli prijaté s týmto Dohovorom, vrátane ustanovení o ochrane a zachovaní morského prostredia.
• morský vedecký výskum nesmie neoprávneným spôsobom narúšať iné spôsoby zákonného využívania mora, ktoré sú v súlade s týmto Dohovorom a takéto využívanie musí byť náležité rešpektované.

Účasť na využívaní šíreho mora nie je daná len pobrežným štátom, ale bez diskriminácie aj štátom vnútrozemským – každý štát má právo mať svoju vlajku, všetky vnútrozemské štáty majú právo na prístup k moru – požívajú slobodu tranzitu územím tranzitných štátov akýmikoľvek dopravnými prostriedkami (tranzitným štátom je štát ležiaci medzi vnútrozemským štátom a morom).

Literatúra

• VACULČÍK, Viktor: Morské právo. Bratislava : EPOS, 2013. 303 s. ISBN 978-80-562-0021-6