Motýlí efekt
Motýlí efekt alebo efekt motýlieho krídla označuje veľkú zmenu vývoja systému pri minimálnych zmenách začiatočných podmienok systému. Je však možné, že sa postará o dokončenie priebehu už začatej kolosálnej udalosti svojim minimálnym pričinením. Tú Vlastne naberá na váhe a význame prvá veta, kde sa odštartuje proces v zlome medzi dvomi udalosťami. Samotný efekt ma možnosť vstúpiť do deja v momente naplnenia sa predpokladu prijatia jeho energie či vlastnosti už v prebiehajúcom dejstve. Osobne by som ho nazval finálnou rezonanciou deja s efektom rozhodnutia sa k naplneniu výsledku a urýchlenia dejstva. Aj bez jeho uvedomenia si následku (výsledku).Na samotný element vstupujúci do deja, nemusí mať samotná udalosť žiaden dopad ani vplyv. Element pôsobí ako katalyzátor deja.
Pojem sa používa na zdôraznenie citlivej závislosti vývoja systému od začiatočných podmienok, ktorých malé zmeny môžu mať za následok veľké variácie v ďalšom priebehu. Medzi umelé systémy, ktoré tento efekt vykazujú, patrí napríklad Lorenzov atraktor.
Názov je odvodený od predstavy, že aj niečo tak malé, ako je trepotanie motýlích krídiel, môže v konečnom dôsledku vyvolať tornádo napríklad aj niekde na druhej strane Zeme.
Tento pojem prvýkrát použil Edward Lorenz 29. decembra 1979 na svojej prednáške “Predictability: Does the flap of a butterfly’s wings in Brazil set off a tornado in Texas?” na zasadnutí Americkej asociácie pre pokrok vo vede vo Washingtone, USA.