Preskočiť na obsah

Mravec hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mravec hôrny
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Formica rufa
Linnaeus, 1761
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Kráľovna druhu F. rufa
Robotnice F. rufa pri love
Robotnice F. rufa konzumujúce sekrét z vošiek

Mravec hôrny[2] alebo mravec lesný[3] (lat. Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Tento bežný a rozšírený mravec si vytvára veľké kopcovité hniezda, ktoré pozná každý, kto trávil čas v európskych nížinných lesoch. Tento druh sa prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžeme nájsť aj v Severnej Amerike. Tento druh je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa väčšinou na obranu. Kyselina mravčia bola prvýkrát extrahovaná v roku 1671 anglickým prírodovedcom John Rayom a to destilovaním veľkého počtu rozdrvených mravcov tohto druhu.

Robotnice sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Na chrbte hlavy a promesonotumu majú čiernu škvrnu, ktorej veľkosť sa môže líšiť. Oči majú pokryté zopár mikroskopickými chĺpkami. Zvyšok tela až na záhlavie a nohy majú sporadicky pokrytý dlhými, vzpriamenými chĺpkami. Tento druh mravca je polymorfický, veľkosť robotníc sa pohybuje medzi 4,5 – 9 mm a kráľovnej medzi 12 – 15 mm.

Opis kolónie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezda týchto mravcov sú veľké, nápadné kopulovité kopy, pozostávajúce z trávy, vetvičiek alebo ihličia, často postavené pri práchnivejúcom pni, zvyčajne umiestnené na lesných čistinkách, kde na ne môžu dosiahnuť slnečné lúče. Veľké kolónie môžu mať 100 000 až 400 000 robotníc a 100 kráľovien. F. rufa je vysoko polygénny a často prijíma mladé oplodnené kráľovné z vlastnej materskej kolónie, čo vedie k starým, viackráľovnovým hniezdam, ktoré môžu obsahovať viac ako sto kráľovien produkujúcich vajíčka. Tieto hniezda môžu často merať niekoľko metrov do výšky a šírky. F. rufa je veľmi agresívne teritoriálna a často napadá a zabíja iné druhy mravcov v oblasti. "Svadobné lety" (lety, počas ktorých sa plodné samice a samce pária vo vzduchu) sa uskutočňujú na jar a často sú sprevádzané veľkými bojmi medzi susednými kolóniami, v rámci obnovy teritoriálnych hraníc. Nové kolónie vznikajú delením už existujúcich kolónií alebo spôsobom dočasného sociálneho parazitizmu, pričom hostiteľmi sú druhy skupiny F. fusca, najmä F. fusca a F. lemani. Počiatočné kolónie F. rufa boli tiež zaznamenané v hniezdach F. glebaria, F. cunnicularia a podobných druhov vrátane rodu Lasius. Kráľovná F. rufa vyženie existujúcu kráľovnú hniezda, nakladie vajíčka a existujúce robotnice sa starajú o jej potomstvo, až kým potomstvo úplne nepreberie hniezdo.

Primárna potrava je sladký sekrét vošiek, ale lovia aj na bezstavovce, ako je hmyz a pavúky, ale vo veľkých množstvách konzumujú aj mŕtve rastliny či živočíchy. Tiež bolo pozorované kŕmenie sa živicou a inými rastlinnými tekutinami. Prispievajú aj k rozširovaniu rastlín, ako sú paprade a iné rastliny, ktoré majú olejnaté semienka, ktorých pach ich priťahuje. Tento druh mravcov požiera len mastnú časť semienka, zvyšok vynášajú von z hniezda a odhadzujú. Trasy, na ktorých hľadajú potravu, môžu byť až 100 metrov dlhé. Väčšie robotnice boli pozorované, ako zbierajú potravu ďalej od hniezda. F. rufa sa bežne používa v lesníctve a často sa nasádza do oblasti ako forma ochrany proti škodcom.

  • Formica rufa angusticeps, Stärcke, 1947
  • Formica rufa brevisetosa, Ruzsky, 1926
  • Formica rufa constricta, Karavaiev, 1929
  • Formica rufa obscurata, Santschi, 1925
  • Formica rufa rufopratensoides, Forel, 1874
  • Formica rufa tshugunovi, Ruzsky, 1914

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2016.08. Prístup 4. augusta 2022
  2. JASIČ, Ján. Entomologický náučný slovník. [s.l.] : Príroda, s.r.o., 1984. 674 s. S. 272.
  3. FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 126.