Mykoríza
Mykoríza je (výživová) symbióza medzi hubou a koreňmi vyšších suchozemských rastlín.
Mykoríza je obojstranne prospešný mutualistický vzťah, kde huba získava najmä sacharidy, rastlina zase minerálne soli, hlavne fosforečnany. Hubové mycélium nezasahuje nikdy do stredného valca koreňa rastliny a rastlina si obrannými látkami reguluje aj prienik mycélia do buniek kortexu /kôry / koreňa. V niektorých prípadoch sa môže tento rovnovážny stavu medzi organizmami porušiť, v tom prípade sa huba stáva parazitom.
Príkladom takéhoto spolunažívania je huba dubák a strom dub. Mykoríza je veľmi rozšírená, môže sa vyskytnúť prakticky u všetkých suchozemských rastlín okrem Cyperaceae, Brasicaceae a viacerých Centrospermae, u niektorých drevín je obligatórna. Väčšina druhov rastlín môže mykorízu tvoriť ale nemusí. Mykoríza je napr. potlačená v prostredí bohatom na živiny, keď rastlina symbionta nepotrebuje, alebo v extrémnom prostredí (púšte, zasolené oblasti), ktoré neumožňuje rast symbiotických húb.
Typy mykorízy
[upraviť | upraviť zdroj]Endomykoríza
[upraviť | upraviť zdroj]Pri endomykoríze alebo endotrofnej mykoríze prenikajú hubové vlákna dovnútra koreňových buniek rastliny. Endomykorízu rozdeľujeme na:
- Arbuskulárna mykoríza (vezikulo-arbuskulárna): v bunkách sa hýfy vetvia do stromčekovitého útvaru, arbuskulá, alebo vytvárajú zhrubnutý útvar, vezikulu. Je to najčastejší druh endomykorízy.
- Erikoidná mykoríza: je typická pre vresovcovité (Ericaceae)
- Orchideoidná mykoríza: je typická pre vstavačovité (Orchidaceae)
Ektomykoríza
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Ektomykoríza (ektotrofná mykoríza) sa vyskytuje hlavne u drevín, listnatých (napr. dub, hrab, breza) aj ihličnatých (napr. borovica). Väčšina ektomykorízných húb sú sú známe bazídiové huby, kam patrí hríb, plávka alebo muchotrávka, a ale aj nižšie huby, napr. zygomycéty.
Ektomykorízne huby vytvárajú okolo koreňa veľmi hustý hýfový plášť, ktorý zvyšuje saciu plochu pre príjem živín oboch symbiotických organizmov. Vlákna tiež vstupujú do medzibunkových priestorov koreňa, hlavne do primárnej kôry, aby uľahčili výmenu látok medzi rastlinou a hubou. Nevstupujú však dovnútra buniek. V medzibunkovom priestore tvoria hýfy tzv. Hartigovu sieť.
Koreňe rastlín s mykorízou obvykle rastú pomalšie a mierne zhrubnú, čomu napomáhajú aj hubové vlákna vylučovaním hormonálnych látok. Ektomykorízne huby môžu žiť aj voľne, saprofyticky a nie sú závislé len od tvorby mykorízy.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GRYNDLER, Milan; et al. Mykorhizní symbióza: o soužití hub s kořeny rostlin. Praha : Academia, 2004; ISBN 80-200-1240-0