Národné účtovníctvo

Národné účtovníctvo je systém pravidelne a systematicky prezentovaných štatistických výsledkov, ktorý zobrazuje hospodárske procesy významné pre celé hospodárstvo a je prevažne založený na tzv. analýze ekonomického kolobehu. Cieľom je poskytnúť čo najrozsiahlejší, najprehľadnejší a dostatočne členitý kvantitatívny celkový obraz o ekonomických dejoch hospodárstva. Účty národného účtovníctva (prípadne bez regionálnych účtov) sa nazývajú národné účty.

Charakteristika

Národné účtovníctvo je makroekonomický štatistický a opisný model odrážajúci vzťahy medzi ekonomickými subjektmi na území daného štátu. Má za cieľ poskytovať číselnú predstavu o hospodárstve krajiny a o ekonomických vzťahoch krajiny so zahraničím. Zachytáva ekonomické procesy a javy, ktoré sa odohrali v ekonomike a medzi ekonomikou a zahraničím pomocou ukazovateľov, ktoré informujú o pôvode a použití tovarov a služieb, o pohybe dôchodkov, o finančných pohyboch, o zmenách majetku ekonomických subjektov.

Národné účtovníctvo je účtovníctvom v tom zmysle, že hlavnú časť údajov prezentuje v tabuľkách majúcich podobu účtov, na ktorých je presne ako v podnikovom účtovníctve základom vždy vyváženosť (hodnota ľavej strany účtu sa musí rovnať hodnote pravej strany účtu) a účtuje sa podvojne, čiže k zápisu na jednom type účtu existuje vždy rovnaký zápis (s opačným znamienkom) na inom type účtu. Národné účtovníctvo ale na rozdiel od podnikového účtovníctva nie je v kompentencii účtovníkov, ale v kompetencii štatistikov. Národné účtovníctvo vypracúva obyčajne štatistický úrad daného štátu.

Informácie národného účtovníctva umožňujú (najvyšším rozhodovacím orgánom štátu a vedeniam podnikov) získať súhrnné informácie o danej ekonomike, konštruovať základné národohospodárske agregáty, sledovať ekonomický vývoj celej ekonomiky, jej sektorov a jej odvetví, a porovnávať stav a vývoj ekonomík viacerých štátov. Informácie národného účtovníctva sú východiskom na určenie hospodárskej politiky.

Dejiny

Prvé snahy o výpočet národného bohatstva či národného dôchodku (ktorý je jedným z mnohých výsledkov národného účtovníctva) siahajú do Anglicka a Francúzska 17. storočia. Výpočet však vtedy nebol ešte spojený s opisom štruktúry ekonomiky, ako ho možno dnes vyčítať z národného účtovníctva. Model štruktúry (ekonomického kolobehu) národného hospodárstva poskytol až F. Quesnay vo svojej Ekonomickej tabuľke (rok 1758), nevenoval sa však výpočtu národného dôchodku. A. L. de Lavoisier v 18. storočí spojil opis štruktúry a výpočtom dôchodku pre poľnohospodárstvo. Začiatkom 20. storočia vznikali vo svete prvé štatistické úrady. V 20. rokoch 20. storočia vznikol v ZSSR Systém bilancií národného hospodárstva (používaný okrem ZSSR aj krajinami východného bloku, vrátane Česko-Slovenska, po druhej svetovej vojne až do začiatku 90. rokov 20. storočia). Veľká hospodárska kríza (okolo roku 1930) bola hlavným impulzom na vznik moderného národného účtovníctva (západnej hemisféry). V 30. rokoch vznikli v jej dôsledku podrobné dokumenty o národnom dôchodku USA. Spojeného kráľovstva, Dánska, Švédska a Holandska. Dôležitú úlohu hralo ako teoretický podklad národného účtovníctva západnej hemisféry (pre odhad vzájomne súvisiacich ekonomických agregátov) o.i. Keynesovo diele General Theory (1936), pretože vzťah medzi dôchodkom a výdavkami a medzi úsporami a investíciami (všetko dôležité koncepty národného účtovníctva) boli hlavnými prvkami tejto knihy. Podobné úvahy mali už Quesnay, Marx či Walras, ale až v 30. rokoch sa takéto koncepty stali jadrom makroekonomických úvah a politík. Input-output tabuľka národného účtovníctva je prevzatá z diela W. Leontieffa (1941).

Prípravy na vytvorenie národného účtovníctva ako si ho predstavujeme dnes (spočiatku sa označovalo ako „sociálne účtovníctvo“) prebiehali počas druhej svetovej vojny. Prvé národné účty Spojeného kráľovstva vznikli v roku 1941, prvé národné účty Francúzska v roku 1945. Pravidelne sa začali národné účty zostavovať až okolo roku 1950. Do konca 60. rokov boli systémy národného účtovníctva jednotlivých štátov značne rozdielne, hoci už v roku 1950 OEEC a v roku 1952 OSN navrhli štandardy (metodiky) národného účtovníctva na medzinárodnej úrovni. Isté zjednotenie nastalo systémom OSN nazývaným SNA 1968 a – veľmi podobným odvodeným – európskym systémom ESNÚ 70 (mierne upravená verzia sa volá ESNÚ 79).

Na medzinárodnej úrovni prijala OSN neskôr nový systém SNA 1993, ktorý bol neskôr nahradený systémom SNA 2008.

V EÚ sa stal v 90. Rokoch štandardom národného účtovníctva systém nazývaný ESNÚ 95 odvodený od systému SNA 1993. Okolo roku 2014 má byť ESNÚ 95 nahradený systémom ESNÚ 2010 odvodeným od systému SNA 2008.

V Česko-Slovensku sa v roku 1992 uskutočnil prechod zo socialistického Systému bilancií národného hospodárstva na systém ESNÚ 79 (pričom boli na tento systém aj spätne približne prepočítané dáta niekoľko predchádzajúcich rokov). Na Slovensku sú dáta publikované pre rok 1996 a nasledujúce roky zostavené podľa systém ESNÚ 95 (pričom boli na tento systém aj spätne prepočítané niektoré dáta od roku 1993).

Základné koncepčné prvky systému

Hlavnými „aktérmi“ celého systému sú tzv. inštitucionálne jednotky (ekonomické jednotky), ktoré sú združené do inštitucionálny sektorµinštitucionálnych sektorov (ekonomických sektorov), ktorými sú v najjednoduchšom modeli domácnosti, podniky (korporácie), verejná správa a (v istom zmysle aj) zahraničie. Sektory sú často ešte rozdelené na subsektory. Na účely input-output tabuliek a podobne sa používa iné delenie: Ekonomika sa delí na odvetvia (ich klasifikácia je uvedená v NACE) a tie sa skladajú z tzv. miestnych činnostných jednotiek, t.j. závodu/-ov v nejakej lokalite zaoberajúcich sa jedným druhom činnosti.

Hlavnými činnosťami celého systému sú tzv. transakcie, teda akcie uskutočnené na základe vzájomnej dohody medzi dvomi inštitucionálnymi jednotkami. Možno ich rozdeliť na tri druhy:

• Transakcie s produktmi: Sú to produkcia (angl. output), medzispotreba, výdavky na konečnú spotrebu, skutočná konečná spotreba, tvorba hrubého kapitálu, vývoz výrobkov a služieb, dovoz výrobkov a služieb
• Rozdeľovacie transakcie: Tieto transakcie opisujú, ako sa pridaná hodnota vytvorená pri výrobe rozdeľuje medzi prácu, kapitál a verejnú správu (prvotné rozdelenie), a ďalej potom ako sa dôchodok a majetok znovurozdeľuje. Hlavné transakcie v tejto oblasti sa týkajú tvorby prvotných dôchodkov a druhotných dôchodkov, ktoré sú výsledkom rozdeľovania. Výsledkom prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov sú disponibilné dôchodky.
• Finančné transakcie sú transakcie s finančnými aktívami a záväzkami (oboje vrátane obeživa a vkladov v bankách) medzi inštitucionálnymi jednotkami (a medzi nimi a zahraničím). Finančná transakcia medzi dvomi inštitucionálnymi jednotkami zvyšuje saldo nazývané tzv. čisté pôžičky prijaté/poskytnuté (net lending/net borrowing) jednej inštitucionálnej jednotky a v rovnakej výške znižuje čisté pôžičky prijaté/poskytnuté druhej inštitucionálnej jednotky.

Národné účtovníctvo neobsahuje len tokové veličiny (transakcie), ale aj stavové veličiny. Účty nazývané súvahy ukazujú, aké sú celkové (finančné aj nefinančné) aktíva a pasíva ekonomiky na začiatku roka a celkové aktíva a pasíva ekonomiky na konci roka. Rozdiel aktív a pasív sa nazýva čistý majetok.

Časti národného účtovníctva

Základný rámec

Sústava sektorových účtov a účtov inštitucionálnych jednotiek

Konkrétny príklad sústavy účtov národného účtovníctva je uvedený v článku ESNÚ 95. Pre úplnosť treba dodať, že okrem sektorových účtov existujú aj (rovnaké) účty pre jednotlivé inštitucionálne jednotky (ich spojením vznikajú sektorové účty, ktorých spojením zas vznikajú účty pre celú ekonomiku).

Okrem toho treba dodať, že časť sektorových účtov nazývaná súvahové účty sa obyčajne ako celok nepublikuje, ale niektoré jej aspekty (čiže majetkové aspekty ekonomiky) sa publikujú a potom sa v literatúre klasifikuje ako súčasť toho, čo je tu nižšie nazvané ako „Doplnkové časti národného účtovníctva“.

Súhrnné ukazovatele (agregáty) a ich vzájomné vzťahy

Tieto sú bližšie opísané v článku hrubý domáci produkt (v dolnej časti), ako aj v článku ESNÚ 95.

Systém input-output tabuliek

Input - output tabuľky zobrazujú detailne toky výrobkov a služieb v ekonomike. Sú to matice členené podľa odvetví alebo podľa produktov alebo podľa oboch. V riadkoch je uvedené použitie produktov (alebo produkcia odvetvia) podľa účelu použitia, t.j. ako medzispotreba (v podrobnom členení podľa produktov alebo odvetví), konečná spotreba, tvorba hrubého kapitálu a vývoz. V stĺpcoch je zachytená štruktúra materiálových nákladov na výrobu a zložky hrubej pridanej hodnoty.

Patria sem najmä:

• tabuľky dodávok a použitia
• symetrické input-output tabuľky

Odvetvové účty produkcie

Tak ako existujú účty produkcie (t.j. účty obsahujúci najmä položky produkcia a medzispotreba a ich rozdiel, t.j. hrubú pridanú hodnotu) pre jednotlivé inštitucionálne sektory a pre celú ekonomiku, tak existujú aj účty produkcie pre jednotlivé odvetvia.

Doplnkové časti národného účtovníctva

Štvrťročné účty

Úplný systém národných účtov sú len tzv. ročné účty. Tie sa zostavujú pomerne dlho (1-2 roky) a preto sa na niektoré účely nehodia. Preto sa okrem ročných národných účtov sa zostavujú aj štvrťročné národné účty. Tie sa zostavujú len pár mesiacov, ale sú menej podrobné a menej spoľahlivé. Hrajú významnú úlohu v hospodárskej politike a v textoch rôznych analytikov. Sú aktuálnejšie a včas ukazujú smer, ktorým sa daná ekonomika rozvíja, a umožňujú analyzovať správanie ekonomiky okolo bodov zvratu v hospodárskych cykloch (kým ročné účty zmeny, ktoré nastali počas roky, skrývajú).

Metódy zostavovania aj zdroje dát štvrťročných účtov sú odlišné. Napr. štatistické metódy používané na zostavovanie štvrťročných účtov môžu byť rozdelené do dvoch veľkých skupín: Tzv. priame postupy sú založené na štvrťročne dostupných zdrojoch. Tzv. nepriame postupy vychádzajú z rozkladu ročných účtovných dát v súlade s matematickými či štatistickými metódami používajúcimi referenčné ukazovatele umožňujúce extrapoláciu na bežný rok. Okrem toho sa štvrťročné údaje často zverejňujú aj v neupravenej podobe aj v podobe sezónne upravenej.

Regionálne účty

Zostavujú sa nielen účty pre celú ekonomiku, ale aj účty pre jednotlivé regióny ekonomiky. Hoci ich koncepcia je rovnaká s koncepciou účtov pre celú ekonomiku, niektoré druhy účtov a data sú z technických príčin pri zverejňovaní regionálnych účtov vynechané. V EÚ je teritoriálnou klasifikáciou na zostavovanie regionálnych účtov klasifikácia NUTS. Zostavovanie regionálnych účtov je potrebné na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov EÚ.

Platobná bilancia

Platobná bilancia sa niekedy nepovažuje za súčasť národného účtovníctva. Aj v prípadoch, kde sa nepovažuje za súčasť národného účtovníctva, platí, že veľa z nej je na rôznych miestach paralelne súčasťou účtov národného účtovníctva (cez sektor „zahraničie“).

Finančné účty (transakcie)

V týchto špeciálnych tabuľkách sa podávajú informácie (podrobnejšie než na účtoch základného rámca) o tokoch, stavoch a štruktúre finančného majetku sektorov a medzi sektormi (a zahraničím).

Matica sociálneho účtovníctva (Sociálna matica)

Táto tabuľka (v podobe matice) spája informácie obsiahnuté v účtoch ekonomických subjektov a v tabuľke input-output. Presnejšie: Je založená na koncepcii input-output tabuľky s pripojením údajov (z účtov sektorov a celej ekonomiky) o produkcii, spotrebe, tvorbe kapitálu, úsporách a vývoze a dovoze. Okrem toho obsahuje podrobnosti o rozdeľovaní dôchodkov, daňovom systéme a menových agregátoch.

Matica sociálneho účtovníctva sa niekedy považuje za súčasť satelitných systémov.

Satelitné systémy (satelitné účty)

Tieto tabuľky či účty rozširujú rozličnými spôsobmi údaje zo základného rámca ďalšími špecifickými informáciami (môžu mať aj charakter naturálnych informácií). Týkajú sa najčastejšie zdravotníctva, vzdelávania, ľudského kapitálu, neplatenej práce a produkcie domácností, životnej situácie rodín / dôchodcov / detí, bývania, kultúry, cestovného ruchu a pod. Príklady: údaje o stave a vývoji životného prostredia, údaje o úlohe turizmu, údaje o financovaní školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vedy a výskumu.

Zdroje

• Obtulovič, P.: Národné účtovníctvo a makroagregáty (súbor k prednáške), 2011
• national accounting, history of in: New Palgrave Dictionary of Economics, 2008
• Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2001
• Hronová, S., Hindls, R.: Národní účetnictví - koncept a analýzy, 2000
• Spěváček, V.: Soustava národního účetnictví jako informační a metodologický základ makroekonomické analýzy
• Brümmerhoff D., Grömling M.: Volkswirtschaftliche Gesamtrechnungen, 2011
• Jackson, D.: The New National Accounts, 2000
• Haslinger, F.: Volkswirtschaftliche Gesamtrechnung, 2000
• Apolte, Th.: Vahlens Kompendium der Wirtschaftstheorie und Wirtschaftspolitik, 2007
• Henke, K. D. et al.: Erstellung eines Satellitenkontos für die Gesundheitswirtschaft in Deutschland, 2009^{[nefunkčný odkaz]}
• Eurostat: Statistics explained – Satellite accounts sharpen the focus
• zdroje v článku ESNÚ 95