Národný park Dunaj-Dráva
Národný park Dunaj-Dráva | |
Duna–Dráva Nemzeti Park | |
Národný park | |
Štát | Maďarsko |
---|---|
Súradnice | 46°15′S 18°53′V / 46,250°S 18,883°V |
Rozloha | 494,78 km² (49 478 ha) |
Vznik | 1996 |
Správa | Pécs |
Poloha v rámci Maďarska
| |
Wikimedia Commons: Danube-Drava National Park | |
Webová stránka: ddnp.nemzetipark.gov.hu/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný park Dunaj-Dráva (Duna–Dráva Nemzeti Park) je jedným z národných parkov v Maďarsku. Bol vytvorený v roku 1996. Pôvodne bol plánovaný ako spoločný s bývalou Juhosláviou už v roku 1990. Pre zmeny, ktoré v tých rokoch nastali, sa to už nedalo uskutočniť.
Národný park sa rozprestiera vo viacerých župách - v Baranskej, Tolnianskej, Šomodskej a Báčsko-malokumánskej župe. Takmer celé územie parku sa nachádza v pôvodnom záplavovom území riek Dunaj a Dráva.
Oblasť národného parku pri rieke Dunaj[1] začína od ústia kanála Sió na severe a tiahne sa na juh až k štátnej hranici. V tejto oblasti rieka Dunaj mení sklon, rýchlosť toku je pomalšia. Mení sa charakter toku a začínajú sa vytvárať mohutné meandre. Protipovodňové hrádze sú tak ďaleko od seba, že tu vzniklo jedno z najväčších súvislých záplavových území v Európe - Gemenc, lokalita zaradená medzi Ramsarské mokrade. Ľudia v tejto oblasti zaujímavým spôsobom využívali až do konca 18. storočia povodňové vody Dunaja. Pomocou stupňov odvádzali vodu do veľkej vzdialenosti od toku a napĺňali tak rôzne depresie vhodné na chov rýb vodou, zavlažovali pasienky, kosné lúky i sady. Úlohou národného parku je chrániť zbytky tohto unikátneho a rozsiahleho prírodného aluviálneho systému.
Oblasť národného parku pri rieke Dráva[2] začína pri obci Őrtilos, je daná nielen samotnou riekou ale aj štátnou hranicou, pretože Dráva a hranica sa často prekrývajú ale aj prekrižujú. Táto rýchla alpská rieka tu stráca sklon a rýchlosť a tým začína usadzovať transportovaný materiál. Dráva je v úseku národného parku typická vytváraním nových ostrovov, ich opätovnou deštrukciou a presúvaním na nové miesto. Preto sú tu typické pionierske rastlinné spoločenstvá. V tejto oblasti žije 4500 živočíšnych druhov. O čistote vody svedčí aj zrejme najväčšia životoschopná populácia potočníka druhu Platyphylax frauenfeldi na svete. Žijú to chránené druhy rýb maďarska ako hlavátka podunajská, kolok veľký, lipeň tymiánový a jeseter hladký.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Duna-Dráva Nemzeti Park Igazgatóság - Duna menti területek [online]. ddnp.nemzetipark.gov.hu, 2016-11-14, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Duna-Dráva Nemzeti Park Igazgatóság - Dráva menti területek [online]. ddnp.nemzetipark.gov.hu, 2016-11-14, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Dunaj-Dráva
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Duna–Dráva Nemzeti Park na maďarskej Wikipédii.