Preskočiť na obsah

NKG2D

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

NKG2D je aktivačný receptor (transmembránový proteín) patriaci do rodiny NKG2 receptorov podobných lektínu typu C. [1] NKG2D je kódovaný génom KLRK1 (lektín podobný receptoru zabíjačskej bunky K1), ktorý je lokalizovaný v NK-génovom komplexe(NKC) na chromozóme 6 u myší [2] a chromozóme 12 u ľudí. [3] U myší je exprimovaný NK bunkami, NK1.1 T bunkami, yδ T bunkami, aktivovanými CD8 αβ T bunkami a aktivovanými makrofágmi. [4] U ľudí je exprimovaný NK bunkami, γδ T bunkami a CD8 αβ T bunkami . [5] NKG2D rozpoznáva indukované vlastné proteíny z rodiny MIC a RAET1 / ULBP, ktoré sa objavujú na povrchu stresovaných, malígne transformovaných a infikovaných buniek. [6]

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex ľudského receptora NKG2D sa skladá do hexamérnej štruktúry. Samotný NKG2D tvorí homodimér, ktorého ektodomény slúžia na väzbu ligandu. [7] Každý monomér NKG2D je spojený s dimérom DAP10. Táto asociácia sa udržuje iónovou interakciou pozitívne nabitého arginínu prítomného v transmembránovom segmente NKG2D a negatívne nabitých asparágových kyselín v obidvoch transmembránových oblastiach diméru DAP10. [8] DAP10 funguje ako adaptorový proteín a prenáša signál po väzbe ligandu náborom podjednotky p85 PI3K a komplexu Grb2 - Vav1, ktoré sú zodpovedné za následné downstream efekty. [9]

Alternatívny zostrih vytvára u myší dve odlišné izoformy NKG2D: dlhú (NKG2D-L) a krátku (NKG2D-S). NKG2D-L sa viaže na DAP10 podobne ako ľudský NKG2D. Naopak NKG2D-S sa asociuje s dvoma adaptorovými proteínmi: DAP10 a DAP12. [10] DAP10 regrutuje podjednotku p85 PI3K a komplex Grb2 a Vav1. [11] DAP12 nesie motív ITAM a aktivuje signalizáciu proteínových tyrozínkináz Syk a Zap70. [12]

Ligandy NKG2D

[upraviť | upraviť zdroj]

NKG2D ligandy sú indukované vlastné proteíny, ktoré na povrchu normálnych buniek úplne chýbajú alebo sú prítomné iba v nízkom množstve, ale sú nadexprimované infikovanými, transformovanými, starnúcimi a stresovanými bunkami. Ich expresia je regulovaná v rôznych štádiách (transkripcia, stabilizácia mRNA a proteínov, štiepenie z povrchu bunky) rôznymi stresovými dráhami. [13] Medzi nimi je jednou z najvýznamnejších stresových dráh reakcia na poškodenie DNA. Genotoxický stres, zastavená replikácia DNA, slabo regulovaná proliferácia buniek v tumorigenéze, vírusová replikácia alebo niektoré vírusové produkty aktivujú ATM a ATR kinázy. Tieto kinázy iniciujú dráhu odpovede na poškodenie DNA, ktorá sa podieľa na zvýšenej regulácii ligandu NKG2D. Reakcia poškodenia DNA sa tak podieľa na varovaní imunitného systému pred prítomnosťou potenciálne nebezpečných buniek. [14]

Všetky ligandy NKG2D sú homológne s molekulami MHC triedy I a sú rozdelené do dvoch skupín: MIC a RAET1 / ULBP.

Rodina MIC

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudské gény MIC sú lokalizované vo vnútri MHC lokusu a sú zložené zo siedmich členov ( MICA-G ), z ktorých iba a MICB produkujú funkčné transkripty. U myší MIC gény chýbajú. [15]

Rodina RAET1 / ULBP

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomedzi desiatich známych ľudských génov RAET1 / ULBP, šesť kóduje funkčné proteíny: RAET1E / ULBP4, RAET1G / ULBP5, RAET1H / ULBP2, RAET1 / ULBP1, RAET1L / ULBP6, RAET1N / ULBP3 . U myší proteíny z ortologickej rodiny RAET1 / ULBP spadajú do troch podrodín: Rae-1, H60 a MULT-1. [14] ULBP2 je stresom indukovaný ligand, ktorý sa často nachádza v starnúcich bunkách . [16]

Regulácia ligandu NKG2D

[upraviť | upraviť zdroj]

Expresia NKG2D ligandu je regulovaná na viacerých úrovniach, ako je transkripcia, zostrih RNA, posttranskripcia a posttranslácia. Na transkripčnej úrovni môžu byť NKG2D ligandy regulované transkripčnými faktormi alebo regulačnými sekvenciami v rôznych molekulárnych dráhach. Regulácia ligandov NKG2D po bunkovom strese, proliferačných signáloch, infekcii alebo oxidačnom strese je tiež schopná aktivovať odpoveď na poškodenie DNA. [17] Ligácia senzorových kináz ATM a ATR vedie k aktivácii rôznych kináz kontrolného bodu, ako sú Chk1 a Chk2, [18] ktoré sú dôležité pre indukciu génov MIC, ULBP s alebo Reat1 [19] ) a p53 reguluje ULBP-1 a 2. [20] Jedným z hlavných signálov pre bunkovú expresiu NKG2D je spustenie DDR spolu s indukciou programu starnutia. [21] RNA zostrih je ďalším mechanizmom ovplyvňujúcim expresiu NKG2D ligandu. Pre MICA [22] ULBP4 [23] a ULBP5 [24] boli dokázané alternatívne izoformy zostrihu, a však molekulárne mechanizmy tohto typu regulácie nie sú známe. Pri posttranskripčnej regulácii zohráva kľúčovú úlohu stabilizácia mRNA ligandu NKG2D, napríklad proteín AUF1, ktorý sprostredkováva degradáciu RNA. [25] Ďalej môžu byť hladiny povrchovej expresie NKG2D riadené rozpustnými formami rôznych produktov proteázových štiepení a expresiou exozómu. [26]

Funkcia

[upraviť | upraviť zdroj]

NKG2D je hlavným rozpoznávacím receptorom na detekciu a elimináciu transformovaných a infikovaných buniek, pretože jeho ligandy sú indukované počas bunkového stresu, a to buď v dôsledku infekcie, alebo genómového stresu, napríklad pri rakovine. [27] V NK bunkách slúži NKG2D ako aktivačný receptor, ktorý je sám schopný spustiť cytotoxicitu. Funkciou NKG2D na CD8 + T bunkách je vysielať kostimulačné signály na ich aktiváciu. [28]

Úloha pri vírusovej infekcii

[upraviť | upraviť zdroj]

Vírusy ako intracelulárne patogény môžu indukovať expresiu stresových ligandov pre NKG2D. NKG2D sa považuje za dôležitý pri kontrole vírusov, pretože vírusy majú prispôsobené mechanizmy, pomocou ktorých sa môžu vyhnúť reakciám NKG2D. [29] Napríklad cytomegalovírus (CMV) kóduje proteín UL16, ktorý sa viaže na NKG2D ligandy ULBP1 a 2 (teda ich názov „UL16-viažuci proteín“) a MICB, ktorý zabraňuje ich povrchovej expresii. [30]

Úloha v kontrole nádoru

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sú rakovinové bunky „stresované“, dochádza k zvýšenej regulácii NKG2D ligandov, čo spôsobuje, že bunka je citlivá na lýzu sprostredkovanú NK bunkami. Nádorové bunky, ktoré sa vyhnú reakciám NKG2D, majú vyššiu mieru propagácie . [29] [31]

Úloha pri odstraňovaní senescentných buniek

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako súčasť reakcie na poškodenie DNA počas indukcie bunkového starnutia, bunky zvyšujú expresiu NKG2D ligandov, ktoré umožňujú zabíjanie senescentných buniek pomocou NK granulárnej exocytózy. [32] [33] Konkrétne sú proteíny MICA a ULBP2 na senescentných bunkách rozpoznávané receptorom NKG2D na NK bunkách, čo je nevyhnutné pre efektívne rozpoznávanie a elimináciu senescentných buniek.

NKG2D a NK bunky

[upraviť | upraviť zdroj]

NK bunky - cytotoxické lymfocyty - sú kľúčovou súčasťou vrodenej imunity, hlavne pri včasnej cytolytickej obrane proti infekciám a nádorom. Pri imunitnej reakcii je na povrchu NK buniek exprimovaný veľký počet receptorov s aktivačným a inhibičným charakterom. Dominancia inhibičných signálov riadi za normálnych podmienok retenciu NK buniek v inaktivovanom stave.

Jedným z aktivačných receptorov je receptor NKG2D. Nízka expresia receptora je pozorovaná už v počiatočných štádiách prekurzorov NK buniek, taktiež koncentrácia receptorov je zvyšovaná s dozrievaním NK buniek. [34] U myší, zvieracieho modelu pre imunológiu, boli detegované obidve izoformy NKG2D. V pokojovom stave je typická prevaha dlhých foriem NKG2D, zatiaľ čo v aktivovaných bunkách je vyšší počet krátkych foriem. [35]

Interakcia s receptorom IL-15 (IL-15R) je rozhodujúcim faktorom pre vývoj, homeostáza a prežitie NK buniek, pričom signalizácia NKG2D sa zdá byť rovnako kritická. [36] Spojením medzi týmito dvoma cestami je väzba DAP10, adaptorového proteínu a transduktora signálu, ktorý sa asociuje s IL-15R alebo NKG2D. [37] Tento jav bol dokázaný experimentmi na knock-out myšiach v Klrk1 - tieto myši majú vyššiu rýchlosť proliferácie, rýchlejšiu diferenciáciu a dozrievanie NK buniek, čo vedie k nerovnováhe nezrelých subpopulácií NK buniek a vyššej náchylnosti k apoptóze NK buniek. [38]

NKG2D sa podieľa na generovaní periférnej tolerancie, účinnou downreguláciou NKGD ligandov ako prevenciou pred rozpoznávaním NK bunkami. Má zabrániť hyperaktivite NK buniek voči ligandom bez úplného školenia v kostnej dreni. [39] Tolerancia NK buniek sa tiež pozoruje počas tehotenstva, keď placenta produkuje rozpustné a na exozómy viazané ligandy pre NKG2D a akumuluje veľké množstvo NK buniek, ktoré bránia rozpoznaniu plodu ako nevlastného. [40]

NKG2D a T bunky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na primovanie T buniek je nevyhnutnou súčasťou väzba ligandu na T bunkové receptory (TCR), ko-stimulácia membránovými receptormi a cytokíny. Kostimulácia reguluje citlivosť T buniek a NKG2D je jednou z dobre zdokumentovaných kostimulačných molekúl pre T bunky. [41] Pre stimuláciu produkcie cytokínov a cytotoxicity v CD8 + T-bunkách prostredníctvom NKG2D je potrebná ko-stimulácia sprostredkovaná CD28. [42] Na produkciu cytokínov a cytolytické usmrcovanie γδ T bunkami sa priming nevyžaduje, avšak expresia NKG2D je konštitutívna, zatiaľ čo samostatné spustenie NKG2D v γδ T bunkách nesprostredkuje cytotoxicitu. [43]

NKG2D a B bunky

[upraviť | upraviť zdroj]

V B bunkách je regulácia signálneho prahu ovplyvnená NKG2D, čo sa dokázalo u myší s deficitom NKG2D. Tieto deficitné myši majú znížený počet B buniek v slezine, [44] čo je čiastočne závislé od DAP10. [45] V porovnaní s NK bunkami zrelé B bunky neexprimujú NKG2D. [46]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ HOUCHINS, J P; YABE, T; MCSHERRY, C. DNA sequence analysis of NKG2, a family of related cDNA clones encoding type II integral membrane proteins on human natural killer cells.. Journal of Experimental Medicine, 1991-04-01, roč. 173, čís. 4, s. 1017–1020. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0022-1007. DOI: 10.1084/jem.173.4.1017. (po anglicky)
  2. ↑ BROWN, Michael G.; FULMEK, Susanna; MATSUMOTO, Keiko. A 2-Mb YAC Contig and Physical Map of the Natural Killer Gene Complex on Mouse Chromosome 6. Genomics, 1997-05, roč. 42, čís. 1, s. 16–25. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1006/geno.1997.4721. (po anglicky)
  3. ↑ YABE, Toshio; MCSHERRY, Cynthia; BACH, FritzH.. A multigene family on human chromosome 12 encodes natural killer-cell lectins. Immunogenetics, 1993-02, roč. 37, čís. 6. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0093-7711. DOI: 10.1007/BF00222470. (po anglicky)
  4. ↑ JAMIESON, Amanda M.; DIEFENBACH, Andreas; MCMAHON, Christopher W.. The Role of the NKG2D Immunoreceptor in Immune Cell Activation and Natural Killing. Immunity, 2002-07, roč. 17, čís. 1, s. 19–29. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/S1074-7613(02)00333-3. (po anglicky)
  5. ↑ BAUER, S.. Activation of NK Cells and T Cells by NKG2D, a Receptor for Stress-Inducible MICA. Science, 1999-07-30, roč. 285, čís. 5428, s. 727–729. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1126/science.285.5428.727.
  6. ↑ RAULET, David H.. Roles of the NKG2D immunoreceptor and its ligands. Nature Reviews Immunology, 2003-10, roč. 3, čís. 10, s. 781–790. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1474-1733. DOI: 10.1038/nri1199. (po anglicky)
  7. ↑ LI, Pingwei; MORRIS, Daniel L.; WILLCOX, Benjamin E.. Complex structure of the activating immunoreceptor NKG2D and its MHC class I–like ligand MICA. Nature Immunology, 2001-05, roč. 2, čís. 5, s. 443–451. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/87757. (po anglicky)
  8. ↑ GARRITY, D.; CALL, M. E.; FENG, J.. The activating NKG2D receptor assembles in the membrane with two signaling dimers into a hexameric structure. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2005-05-24, roč. 102, čís. 21, s. 7641–7646. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.0502439102. (po anglicky)
  9. ↑ UPSHAW, Jadee L; ARNESON, Laura N; SCHOON, Renee A. NKG2D-mediated signaling requires a DAP10-bound Grb2-Vav1 intermediate and phosphatidylinositol-3-kinase in human natural killer cells. Nature Immunology, 2006-05, roč. 7, čís. 5, s. 524–532. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/ni1325. (po anglicky)
  10. ↑ DIEFENBACH, Andreas; TOMASELLO, Elena; LUCAS, Mathias. Selective associations with signaling proteins determine stimulatory versus costimulatory activity of NKG2D. Nature Immunology, 2002-12-01, roč. 3, čís. 12, s. 1142–1149. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/ni858. (po anglicky)
  11. ↑ GILFILLAN, Susan; HO, Emily L.; CELLA, Marina. NKG2D recruits two distinct adapters to trigger NK cell activation and costimulation. Nature Immunology, 2002-12, roč. 3, čís. 12, s. 1150–1155. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/ni857. (po anglicky)
  12. ↑ RAULET, David H.; GASSER, Stephan; GOWEN, Benjamin G.. Regulation of Ligands for the NKG2D Activating Receptor. Annual Review of Immunology, 2013-03-21, roč. 31, čís. 1, s. 413–441. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0732-0582. DOI: 10.1146/annurev-immunol-032712-095951. (po anglicky)
  13. ↑ GASSER, Stephan; ORSULIC, Sandra; BROWN, Eric J.. The DNA damage pathway regulates innate immune system ligands of the NKG2D receptor. Nature, 2005-08, roč. 436, čís. 7054, s. 1186–1190. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature03884. (po anglicky)
  14. ↑ a b CARAPITO, Raphael; BAHRAM, Seiamak. Genetics, genomics, and evolutionary biology of NKG2D ligands. Immunological Reviews, 2015-09, roč. 267, čís. 1, s. 88–116. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1111/imr.12328. (po anglicky)
  15. ↑ SONG, Ping; ZHAO, Qiang; ZOU, Ming-Hui. Targeting senescent cells to attenuate cardiovascular disease progression. Ageing Research Reviews, 2020-07, roč. 60, s. 101072. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/j.arr.2020.101072. (po anglicky)
  16. ↑ CERBONI, Cristina; FIONDA, Cinzia; SORIANI, Alessandra. The DNA Damage Response: A Common Pathway in the Regulation of NKG2D and DNAM-1 Ligand Expression in Normal, Infected, and Cancer Cells. Frontiers in Immunology, 2014, roč. 4. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2013.00508.
  17. ↑ SANCAR, Aziz; LINDSEY-BOLTZ, Laura A.; ÜNSAL-KAÇMAZ, Keziban. Molecular Mechanisms of Mammalian DNA Repair and the DNA Damage Checkpoints. Annual Review of Biochemistry, 2004-06, roč. 73, čís. 1, s. 39–85. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0066-4154. DOI: 10.1146/annurev.biochem.73.011303.073723. (po anglicky)
  18. ↑ GASSER, Stephan; ORSULIC, Sandra; BROWN, Eric J.. The DNA damage pathway regulates innate immune system ligands of the NKG2D receptor. Nature, 2005-08, roč. 436, čís. 7054, s. 1186–1190. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature03884. (po anglicky)
  19. ↑ TEXTOR, Sonja; FIEGLER, Nathalie; ARNOLD, Annette. Human NK Cells Are Alerted to Induction of p53 in Cancer Cells by Upregulation of the NKG2D Ligands ULBP1 and ULBP2. Cancer Research, 2011-09-15, roč. 71, čís. 18, s. 5998–6009. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0008-5472. DOI: 10.1158/0008-5472.CAN-10-3211. (po anglicky)
  20. ↑ GASSER, Stephan; ORSULIC, Sandra; BROWN, Eric J.. The DNA damage pathway regulates innate immune system ligands of the NKG2D receptor. Nature, 2005-08, roč. 436, čís. 7054, s. 1186–1190. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature03884. (po anglicky)
  21. ↑ GASSER, Stephan; ORSULIC, Sandra; BROWN, Eric J.. The DNA damage pathway regulates innate immune system ligands of the NKG2D receptor. Nature, 2005-08, roč. 436, čís. 7054, s. 1186–1190. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0028-0836. DOI: 10.1038/nature03884. (po anglicky)
  22. ↑ GAVLOVSKY, Pierre-Jean; TONNERRE, Pierre; GÉRARD, Nathalie. Alternative Splice Transcripts for MHC Class I–like MICA Encode Novel NKG2D Ligands with Agonist or Antagonist Functions. The Journal of Immunology, 2016-08-01, roč. 197, čís. 3, s. 736–746. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.1501416. (po anglicky)
  23. ↑ CAO, Wei; XI, Xueyan; WANG, Zhun. Four novel ULBP splice variants are ligands for human NKG2D. International Immunology, 2008-08, roč. 20, čís. 8, s. 981–991. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1460-2377. DOI: 10.1093/intimm/dxn057. (po anglicky)
  24. ↑ EAGLE, Robert A.; FLACK, Gillian; WARFORD, Anthony. Cellular Expression, Trafficking, and Function of Two Isoforms of Human ULBP5/RAET1G. PLoS ONE, 2009-02-18, roč. 4, čís. 2, s. e4503. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0004503. (po anglicky)
  25. ↑ VANTOUROUT, P.; WILLCOX, C.; TURNER, A.. Immunological Visibility: Posttranscriptional Regulation of Human NKG2D Ligands by the EGF Receptor Pathway. Science Translational Medicine, 2014-04-09, roč. 6, čís. 231, s. 231ra49–231ra49. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1946-6234. DOI: 10.1126/scitranslmed.3007579. (po anglicky)
  26. ↑ ZINGONI, Alessandra; MOLFETTA, Rosa; FIONDA, Cinzia. NKG2D and Its Ligands: “One for All, All for One”. Frontiers in Immunology, 2018-03-12, roč. 9, s. 476. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2018.00476.
  27. ↑ GONZÁLEZ, Segundo; LÓPEZ-SOTO, Alejandro; SUAREZ-ALVAREZ, Beatriz. NKG2D ligands: key targets of the immune response. Trends in Immunology, 2008-08, roč. 29, čís. 8, s. 397–403. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/j.it.2008.04.007. (po anglicky)
  28. ↑ JAMIESON, Amanda M.; DIEFENBACH, Andreas; MCMAHON, Christopher W.. The Role of the NKG2D Immunoreceptor in Immune Cell Activation and Natural Killing. Immunity, 2002-07, roč. 17, čís. 1, s. 19–29. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/S1074-7613(02)00333-3. (po anglicky)
  29. ↑ a b ZAFIROVA, Biljana; WENSVEEN, Felix M.; GULIN, Maja. Regulation of immune cell function and differentiation by the NKG2D receptor. Cellular and Molecular Life Sciences, 2011-11, roč. 68, čís. 21, s. 3519–3529. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1420-682X. DOI: 10.1007/s00018-011-0797-0. (po anglicky)
  30. ↑ WELTE, Stefan A.; SINZGER, Christian; LUTZ, Stefan Z.. Selective intracellular retention of virally induced NKG2D ligands by the human cytomegalovirus UL16 glycoprotein. European Journal of Immunology, 2003-01, roč. 33, čís. 1, s. 194–203. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1002/immu.200390022.
  31. ↑ SERRANO, Antonio E; MENARES‐CASTILLO, Evelyn; GARRIDO‐TAPIA, Macarena. Interleukin 10 decreases MICA expression on melanoma cell surface. Immunology & Cell Biology, 2011-03, roč. 89, čís. 3, s. 447–457. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0818-9641. DOI: 10.1038/icb.2010.100. (po anglicky)
  32. ↑ SAGIV, Adi; BURTON, Dominick G. A.; MOSHAYEV, Zhana. NKG2D ligands mediate immunosurveillance of senescent cells. Aging, 2016-02-13, roč. 8, čís. 2, s. 328–344. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1945-4589. DOI: 10.18632/aging.100897. (po anglicky)
  33. ↑ Sagiv A, Biran A, Yon M, Simon J, Lowe SW, Krizhanovsky V. (2013).
  34. ↑ HUNTINGTON, Nicholas D.; VOSSHENRICH, Christian A. J.; DI SANTO, James P.. Developmental pathways that generate natural-killer-cell diversity in mice and humans. Nature Reviews Immunology, 2007-09, roč. 7, čís. 9, s. 703–714. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1474-1733. DOI: 10.1038/nri2154. (po anglicky)
  35. ↑ RABINOVICH, Brian; LI, Jennifer; WOLFSON, Martin. NKG2D splice variants: a reexamination of adaptor molecule associations. Immunogenetics, 2006-04, roč. 58, čís. 2-3, s. 81–88. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0093-7711. DOI: 10.1007/s00251-005-0078-x. (po anglicky)
  36. ↑ DI SANTO, James P.. NATURAL KILLER CELL DEVELOPMENTAL PATHWAYS: A Question of Balance. Annual Review of Immunology, 2006-04, roč. 24, čís. 1, s. 257–286. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0732-0582. DOI: 10.1146/annurev.immunol.24.021605.090700. (po anglicky)
  37. ↑ HORNG, Tiffany; BEZBRADICA, Jelena S; MEDZHITOV, Ruslan. NKG2D signaling is coupled to the interleukin 15 receptor signaling pathway. Nature Immunology, 2007-12, roč. 8, čís. 12, s. 1345–1352. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/ni1524. (po anglicky)
  38. ↑ GILFILLAN, Susan; HO, Emily L.; CELLA, Marina. NKG2D recruits two distinct adapters to trigger NK cell activation and costimulation. Nature Immunology, 2002-12, roč. 3, čís. 12, s. 1150–1155. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/ni857. (po anglicky)
  39. ↑ GROH, V.; RHINEHART, R.; SECRIST, H.. Broad tumor-associated expression and recognition by tumor-derived T cells of MICA and MICB. Proceedings of the National Academy of Sciences, 1999-06-08, roč. 96, čís. 12, s. 6879–6884. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0027-8424. DOI: 10.1073/pnas.96.12.6879. (po anglicky)
  40. ↑ HEDLUND, Malin; STENQVIST, Ann-Christin; NAGAEVA, Olga. Human Placenta Expresses and Secretes NKG2D Ligands via Exosomes that Down-Modulate the Cognate Receptor Expression: Evidence for Immunosuppressive Function. The Journal of Immunology, 2009-07-01, roč. 183, čís. 1, s. 340–351. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.0803477. (po anglicky)
  41. ↑ GROH, Veronika; RHINEHART, Rebecca; RANDOLPH-HABECKER, Julie. Costimulation of CD8αβ T cells by NKG2D via engagement by MIC induced on virus-infected cells. Nature Immunology, 2001-03, roč. 2, čís. 3, s. 255–260. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1529-2908. DOI: 10.1038/85321. (po anglicky)
  42. ↑ KAVAZOVIĆ, Inga; LENARTIĆ, Maja; JELENČIĆ, Vedrana. NKG2D stimulation of CD8 + T cells during priming promotes their capacity to produce cytokines in response to viral infection in mice. European Journal of Immunology, 2017-07, roč. 47, čís. 7, s. 1123–1135. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1002/eji.201646805. (po anglicky)
  43. ↑ NEDELLEC, Steven; SABOURIN, Caroline; BONNEVILLE, Marc. NKG2D Costimulates Human Vγ9Vδ2 T Cell Antitumor Cytotoxicity through Protein Kinase Cθ-Dependent Modulation of Early TCR-Induced Calcium and Transduction Signals. The Journal of Immunology, 2010-07-01, roč. 185, čís. 1, s. 55–63. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 0022-1767. DOI: 10.4049/jimmunol.1000373. (po anglicky)
  44. ↑ ZAFIROVA, Biljana; MANDARIĆ, Sanja; ANTULOV, Ronald. Altered NK Cell Development and Enhanced NK Cell-Mediated Resistance to Mouse Cytomegalovirus in NKG2D-Deficient Mice. Immunity, 2009-08, roč. 31, čís. 2, s. 270–282. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/j.immuni.2009.06.017. (po anglicky)
  45. ↑ WENSVEEN, Felix M.; JELENČIĆ, Vedrana; POLIĆ, Bojan. NKG2D: A Master Regulator of Immune Cell Responsiveness. Frontiers in Immunology, 2018-03-08, roč. 9, s. 441. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2018.00441.
  46. ↑ ZAFIROVA, Biljana; MANDARIĆ, Sanja; ANTULOV, Ronald. Altered NK Cell Development and Enhanced NK Cell-Mediated Resistance to Mouse Cytomegalovirus in NKG2D-Deficient Mice. Immunity, 2009-08, roč. 31, čís. 2, s. 270–282. Dostupné online [cit. 2021-06-27]. DOI: 10.1016/j.immuni.2009.06.017. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku NKG2D na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=NKG2D&oldid=7227828“