Nadežda Konstantinovna Krupská
| Nadežda Konstantinovna Krupská | |
 Krupská v roku 1890 | |
| Narodenie | 14. (26.) február 1869 Petrohrad, Ruské impérium |
|---|---|
| Úmrtie | 27. február 1939 (70 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
| Manžel | Vladimir Iľjič Lenin |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Nadežda Konstantinovna Krupská |
Nadežda Konstantinovna Krupská (rus. Надежда Константиновна Крупская – Nadežda Konstantinovna Krupskaja; * 26. február 1869, Petrohrad – † 27. február 1939, Moskva) bola manželka V.I. Lenina.
Bola sovietskou politickou pracovníčkou, pedagogičkou a organizátorkou sovietskeho školstva. V júli 1898 sa stala manželkou V. I. Lenina a zostala s ním do konca života. Krupská spracovala otázky polytechnického vzdelania a spojenia výchovy a vyučovania s výrobnou praxou. Bola činná v medzinárodnom komunistickom hnutí. Od roku 1931 bola členkou AV SSSR.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v chudobnej šľachtickej rodine. Otec - poručík Konstantin Ignatievič Krupskij (1838-1883) sa podieľal na výbore ruských dôstojníkov, podporoval poľské povstanie v roku 1863. Jej matka - Elizaveta Vasilevna Tistrova (1843-1915) bola vychovávateľka.
V roku 1887 Krupská ukončila ženské súkromné Gymnázium A. A. Obolenskej v Petrohrade so zlatou medailou. V roku 1889 navštevovala 1 rok Bestuževské kurzy v Petrohrade. Bola to jedna z prvých vysokých škôl, ktorú mohli v cárskom Rusku navštevovať aj ženy. V roku 1890, ako poslucháč Vyššieho kurzu pre ženy vstúpila do študentskej marxistickej skupiny, a v rokoch 1891 - 1896 vyučovala v petrohradskej nedeľnej večernej škole pre dospelých za Nevskou zastavou na Šlisseľburskom trakte. Viedla marxistickú propagandistickú činnosť.
Revolučná činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1894 sa zoznámila s mladým marxistom Vladimir Uľjanovom (Lenin). Spolu s ním sa podieľala na organizácii a činnosti Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy. V roku 1896 bola zatknutá a po sedemmesačnom väzení poslaná do vyhnanstva na Sibír do Ufskej gubernie v obci Šušenskoje, kde 10. (22.) júla 1898 po cirkevnom sobáši vstúpila do manželského zväzku s Vladimirom Uľjanovom (Lenin). Ich sobáš prebehol v pravoslávnom kostole. V roku 1898 vstúpila do sociálno-demokratickej strany (RSDĽP).
V roku 1901 odišla s manželom do Nemecka (Mníchov), bola redaktorkou novín Iskra. Zúčastnila sa na príprave a konaní kongresu RSDĽP v Londýne. Po vypuknutí revolúcie v roku 1905 sa spolu s Leninom vrátila do Ruska a bola tajomníčkou Ústredného výboru. Po porážke ruskej revolúcie (1905 - 1907) odišla do druhej emigrácie. V roku 1911 pracovala ako učiteľka na straníckej škole v Longjumeau pri Paríži. Ako Leninova sekretárka pomáhala udržiavať kontakty so straníckymi organizáciami v Rusku a aktívne sa podieľala na činnosti boľševickej tlače. V exile žili skromne v chudobnom byte s minimom nábytku. Hoci obaja dostávali plat od strany, privyrábali si prekladmi.[1] Lenin mal v tej dobe milenku Inessu Armandovú.
Predpokladá sa, že Krupská trpela Gravesovou chorobou, ktorá postihuje štítnu žľazu a spôsobuje vypuklosť očí a napínanie krku. Môže tiež narušiť menštruačný cyklus, čo môže vysvetľovať, prečo Lenin a Krupská nikdy nemali deti.[1]
Návrat do Ruska
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypuknutí februárovej revolúcie sa apríli 1917 tajne vrátila s Leninom do Ruska. Podieľala sa na organizovaní hnutia proletárskej mládeže a stála pri zrode Socialistického zväzu pracujúcej mládeže, Komsomolu a Pionierskeho hnutia.[2]
V roku 1920 bola predsedníčkou Glavpolitprosvetu pri Ľudovom výbore pre vzdelávanie. Iniciovala vznik spolku „Priateľ detí“. V diskusii o uplatnení skautských metód vo výchove sovietskych detí zastávala názor, že pionierska organizácia by mala byť skautskou formou a komunistickou obsahom. Tejto otázke bol venovaný Krupskej článok „RKSM a skauting“.
Do Leninovej smrti v roku 1924 bola členkou Ústredného výboru strany, od roku 1927 členkou Ústredného výboru Všezväzovej komunistickej strany boľševikov. Na XIV. zjazde strany v decembri 1925 Krupská podporila „novú opozíciu“ - Grigorija Zinovieva a Leva Kameneva v ich boji proti Stalinovi. Ten označil prejav Krupskej za „nezmysel“, po ktorom ju napadli jeho spolupracovníci. V reakcii na to Krupská vyhlásila, že má v úmysle emigrovať do Spojeného kráľovstva. O tomto vyhlásení „madam Leninovej“ sa písalo v zahraničnej tlači a dokonca sa o ňom diskutovalo v britskej Dolnej snemovni. Vystupovala aj proti Levovi Trockému.
Krupská bola aktivistkou sovietskej cenzúry a protináboženskej propagandy a iniciovala čistku knižníc od „ideologicky škodlivej a zatuchnutej“ literatúry. Jedným z terčov jej kritiky boli detské diela Korneja Čukovského. Vo februári 1928 Pravda uverejnila Krupskej článok „O Čukovského ‚Krokodílovi‘“. Kritika vdovy po Leninovi znamenala v tom čase faktický zákaz ďalšej práce. V decembri 1929 uverejnil Čukovskij v Literarnoj gazete list, v ktorom sa zriekol svojich rozprávok (a potom už do roku 1942 nenapísal ani jednu veršovanú rozprávku).[3]
V 30. rokoch vystúpila na verejnom vystúpení v Moskovskom Baumanskom okrese proti Stalinovi, za čo bola verejne kritizovaná. Stalin sa jej vyhrážal, že jej odoberie štatút vdovy po Leninovi a zničí ju. Chruščov ju v tej dobe opísal ako „starú a zlomenú ženu.“[4]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Krupská zomrela v Moskve 27. februára 1939, deň po svojich sedemdesiatych narodeninách. Urna s jej popolom bola pochovaná v Kremeľskom múre.
Existújú podozrenia, ktoré vyjadril napr. Stalinov tajomník Alexander Poskrebyšev. Tvrdil, že otráviť Krupskú počas oslavy jej narodenín nariadil Stalin. Podobne sa vyjadril aj Lazar Kaganovič. Iní však tieto tvrdenia spochybňujú, pretože Stalin posielal torty Krupskej aj v minulosti a ostatným ľuďom, ktorí konzumovali tortu nič nebolo.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Krupská napísala memoáre o svojom živote s Leninom, nazvané Moj muž Vladimir Lenin (rus. Мой муж Владимир Ленин).[5] Kniha podáva podrobný opis Leninovho života pred jeho nástupom k moci a končí v roku 1919. Jej odborné práce boli vydané súborne v 11 zväzkoch v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b RAPPAPORT, Helen. Conspirator (Lenin in Exile). [s.l.] : Basic Books, 2012. 416 s. ISBN 978-0-465-02859-7.
- ↑ Krupskaja, N. K.. Vospitanie molodeži v leninskom duche / Воспитание молодежи в ленинском духе [online]. viewer.rsl.ru, 1925, [cit. 2024-07-19]. Dostupné online.
- ↑ Kornej Ivanovič Čukovskij / Корней Иванович Чуковский [online]. bookmix.ru, [cit. 2024-07-19]. Dostupné online. Archivované 2018-06-30 z originálu.
- ↑ Khrushchev, N., 1971: Khrushchev Remembers. London: Sphere. s. 39–41.
- ↑ КРУПСКАЯ, Надежда Константиновна. Мой муж - Владимир Ленин. [s.l.] : Издательство and quot;Алгоритм and quot, 2020. 430 s. ISBN 978-5-4438-0520-7.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nadežda Konstantinovna Krupská
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Крупская, Надежда Константиновна na ruskej Wikipédii a Nadezhda Krupskaya na anglickej Wikipédii.