Preskočiť na obsah

Najvyšší správny súd (1939 – 1949)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Najvyšší správny súd
Základné informácie
Vznik1939
Zánik1949
Typsúd (štátny orgán)
MiestoBratislava
Ďalšie informácie

Najvyšší správny súd (skratka NSS) bol v období rokov 1939 – 1949 správny súd najprv Slovenskej republiky (1939 – 1945) a potom územia Slovenska v rámci ČSR. Sídlil v Bratislave. Napriek jeho pomenovaniu išlo o v čase jeho vzniku a pôsobenia (do obnovenia Česko-Slovenska v roku 1945) o jediný správny súd na území Slovenska.[1]

1939 – 1945

[upraviť | upraviť zdroj]

NSS bol zriadený vládnym nariadením č. 62 zo dňa 12. apríla 1939 a svoju úradnú činnosť začal 26. mája 1939. Jeho fungovanie upravoval najmä zákon č. 120/1940 Sl. z. zo dňa 7. mája 1940 o NSS.[1][2]

1945 – 1952

[upraviť | upraviť zdroj]

Po obnovení právneho poriadku Česko-Slovenska bol súd v dôsledku recepčnej normy obsiahnutej v ustanovení § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku[3] fungoval v medziach zákona č. 120/1940 Sl. z. zo dňa 7. mája 1940 o NSS.[1]

V dôsledku takto koncipovanej recepčnej normy ale došlo ku konfliktu s ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, ktorý ustanovoval, že právne predpisy vydané v dobe neslobody (t. j. od 30. septembra 1938 až do dňa, ktorý bol neskôr určený vládnym nariadením na 4. mája 1945) nie sú súčasťou česko-slovenského právneho poriadku. To znamenalo, že v obnovenom Česko-Slovensku paralelne pôsobil Najvyšší správny súd (NSS) so sídlom v Prahe s územnou pôsobnosťou pre celú republiky a NSS so sídlom v Bratislave. Toto bolo definitívne vyriešené až presunom sídla pražského NSS (v tom čase už nazývaného Správny súd) do Bratislavy v roku 1949, teda došlo k jeho faktickému zlúčeniu s bratislavským NSS.[4] Po komunistickom februárovom prevrate bolo jasné, že nezávislá súdna kontrola verejnej správy nemá v komunistickom režime miesto,[5] hoci § 137 ods. 1 bod 3 Ústavy z 9. mája 1948 ešte obsahoval ustanovenie o existencii správneho súdu.[6]

Správne súdnictvo bolo zrušené s účinnosťou k 1. 1. 1953 zákonom č. 64/1952 Zb. o súdoch a prokuratúre a zákonom č. 65/1952 Zb. o prokuratúre.[7][8]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c [PIVOLUSKA, Ján]. Dejiny, kompetencie a organizácie Najvyššieho správneho súdu. In: Najvyšší správny súd : 1939 – 1952 : Inventár. Bratislava : Štátny slovenský ústredný archív, [1956], s. [1]-4. Dostupné online. [cit. 2022-05-10].
  2. ↑ zákon č. 120/1940 Sl. z. o Najvyššom správnom súde [1]
  3. ↑ nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku
  4. ↑ § 1 zákona č. 166/1949 Sb. o sídle správního soudu. Sbírka zákonů republiky Československé. Ročník 1949, částka 49, vydána dne 2. července 1949, s. 513. Dostupné na internete. [cit. 2022-05-19].
  5. ↑ Historie a budova soudu [online]. Praha : Nejvyšší správni soud, 2022 [cit. 2022-05-19]. Dostupné na internete.
  6. ↑ § 137 ods. 1 bod 3 ústavního zákona č. 150/1948 Sb. z. a n. Ústava Československé republiky. Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé. Ročník 1948, částka 52, vydána dne 9. června 1948, s. Dostupné na internete. [cit. 2022-05-19].
  7. ↑ zákon č. 64/1952 Zb. o súdoch a prokuratúre [2]
  8. ↑ zákon č. 65/1952 Zb. o prokuratúre (§ 18) [3]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Najvyšší_správny_súd_(1939_–_1949)&oldid=7442545“