Nan-čchang Q-5

Q-5 / A-5
Lietadlo A-5 bangladéšskych vzdušných síl
Typ	bojové lietadlo
Výrobca	Nanchang Aircraft Manufacturing Corporation
Prvý let	4. jún 1965
Zavedený	1969
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Mjanmarské vzdušné sily Vzdušné sily Sudánu
Výroba	1969 – 2012
Vyrobených	~1156
Letecký portál

Nan-čchang Q-5 (čín. 强-5 – Ťian Fú; angl. Nanchang Q-5; v kóde NATO: „Fantan“) je čínske dvojmiestne bojové lietadlo, ktoré vyvinula spoločnosť Nanchang Aircraft Manufacturing Corporation (dnes Hongdu Aviation Industry Group). Toto nadzvukové dvojmotorové lietadlo je určené hlavne na blízku leteckú podporu. Prvé verzie Q-5 slúžili primárne v čínskom letectve a námorníctve, ale neskôr boli tieto stroje exportované aj do iných krajín pod označením A-5.

Vznik a vývoj

Korene vzniku Q-5 siahajú až do roku 1958, keď Čínska ľudová republika začala sériovo vyrábať stíhačku J-6, čo bola kópia ruského MiG-19. V tom čase požadovalo čínske letectvo špecializované útočné lietadlo, ktoré by malo lepší výkon ako existujúce MiGy. V októbri 1958 bola skonštruovaná maketa Q-5 v reálnej veľkosti a následne bola odoslaná do Pekingu na posúdenie. Zástupca náčelníka generálneho štábu Čen Geng projekt posúdil a schválil, čím vytvoril podmienky pre konštrukciu prototypu. Avšak v roku 1961, keď prebiehala stavba prvého prototypu, bol program Q-5 kvôli finančným ťažkostiam zrušený.

O dva roky neskôr bol program znovu obnovený, čo viedlo ku vzniku prvého prototypu, ktorý vzlietol 4. júna 1965. Q-5 zdedila od MiGu-19 krídla a chvost, ale v porovnaní so svojím predchodcom malo lietadlo dve zásadné konštrukčné zmeny. Tie sa týkali trupu, ktorý mal pevný zašpicatený nos a bočné prívody vzduchu. Zvýšená hmotnosť draku a upravený profil viedli k tomu, že Q-5 bola menej ovládateľná ako MiG-19.

Nový typ čínskeho bojového lietadla vstúpil do služby v roku 1969. Zrovna v čase, keď boli čínsko-sovietske vzťahy najnapätejšie. Nepriateľské vzťahy so Sovietskym zväzom boli jedným z hlavných dôvodov urýchleného zavádzania Q-5 do služby. V tej dobe rozmiestnil Sovietsky zväz svoje jednotky na čínsko-sovietskych hraniciach a čínska armáda nutne potrebovala útočné lietadlo, ktoré by si poradilo s impozantnými sovietskymi tankovými divíziami. Spočiatku však bola výroba v továrni Nan-čchang veľmi pomalá, čo spôsobili najmä dopady čínskej kultúrnej revolúcie. Problémom ale nebola len kvantita, ale aj kvalita výroby.

Produkcia lietadiel sa zrýchlila až po revolúcii koncom 70. rokov 20. storočia. Prvé štyri divízie čínskeho letectva tak boli vybavené prvou generáciou taktických bombardérov Q-5 až začiatkom 80. rokov 20. storočia.

Konštrukcia

Q-5 vo Vojenskom múzeu Čínskej ľudovej revolúcie.

Lietadlo Q-5 bolo o 1 360 kg ťažšie ako J-6, čo zapríčinilo zníženie jeho maximálnej rýchlosti o 0,23 Machu. Q-5 má tiež v porovnaní s J-6 horšiu stúpavosť. Okrem toho potrebuje dlhšiu dráhu pre vzlet a pristátie. Aby sa uvoľnil priestor pre ďalšiu avioniku a výzbroj, bolo potrebné znížiť vnútornú kapacitu paliva, čo malo za následok kratší bojový rádius.

Q-5 má nadol sklonený profil nosa, čo poskytuje pilotovi lepšiu viditeľnosť. Q-5 je strednoplošník s rozpätím krídel 9,68 m. Prvé varianty Q-5 mali vo vnútri trupu zbraňovú šachtu dlhú asi 4 m, podobne ako americká F-105 Thunderchief. Tá bola neskôr odstránená, aby sa zväčšila nádrž paliva. Kokpit a vnútorné nádrže majú pancierovú ochranu. Kokpit je vybavený 3-dielnym čelným sklom.

Prvý variant Q-5 využíval staré sovietske navigačné, rádiové a zbraňové systémy MiGu-19. Lietadlo mohlo niesť 2 000 kg munície, ktorá pozostávala hlavne zo sovietskych bômb FAB-50, FAB-100, FAB-250. Zabudovanú výzbroj tvorili dva kanóny Type 23-2K, z ktorých každý mal v zásobníku 100 nábojov.

Lietadlo bolo poháňané dvoma prúdovými motormi WP-6, z ktorých každý mal ťah 25,5 kN (s prídavným spaľovaním 31,87 kN). Dokázalo letieť takmer rýchlosťou zvuku, ak nieslo 1 000 kg munície umiestnenej vo vnútornej zbraňovej šachte. Pri nesení dvojice externých palivových nádrží dosahovalo len podzvukovú rýchlosť. V závislosti od letového profilu bol maximálny akčný rádius stroja 400 – 600 km.

Varianty

Q-5

• Q-5: počiatočný variant vyrábaný od roku 1969.

• Q-5A: upravený variant, ktorý niesol jednu vodíkovú atómovú bombu. Q-5A mal zväčšené interné aj externé palivové nádrže, aby sa predĺžil jeho dolet. Prvé odhodenie jadrovej bomby z Q-5A sa uskutočnilo 7. januára 1972 na testovacom polygóne Lop Nor. Bolo vyrobených len niekoľko kusov Q-5A a čínske letectvo už tento variant nemá v aktívnej službe.

• Q-5I: vylepšený variant, ktorý mal odstránenú vnútornú zbraňovú šachtu, aby sa vytvoril priestor pre ďalšie palivo. Bol poháňaný vylepšenými prúdovými motormi WP-6AIII, ktoré s prídavným spaľovaním dosahovali ťah 36,8 kN. Výsledky letových testov potvrdili 26% nárast doletu a 35% nárast akčného rádiusu. Vzletová a pristávacia vzdialenosť sa skrátila o 130 metrov, zvýšila sa rýchlosť stúpania a maximálna rýchlosť lietadla. Stroj bol vybavený novým komunikačným systémom.

Lietadlo A-5 bangladéšskeho letetctva

• Q-5IA: variant vylepšený o novú avioniku (vrátane chvostového radarového výstražného prijímača), novú výmetnicu klamných cieľov a nový zbraňový zameriavač.

• Q-5III: variant vyvinutý z Q-5IA pre exportný trh, ktorý dostal označenie A-5C. Čína dostala prvú objednávku na toto lietadlo v apríli 1981 od pakistanského letectva. Dodávka týchto strojov Pakistanu sa začala v marci 1983. Pakistanský A-5C obsahoval 32 modifikácií, vrátane vystreľovacieho sedadla Martin-Baker, vylepšenej avioniky (RWR, IFF, UHF rádio) a pevných závesníkov upravených pre západné zbrane ako R550 Magic alebo AIM-9 Sidewinder.

• Q-5D: modernizovaný variant, ktorý mal slúžiť ako náhrada za zastarané Q-5I a Q-5IA. Nakoniec však bol čínskemu letectvu dodaný koncom 90. rokov 20. storočia len malý počet týchto strojov. V trupe lietadla pred predným podvozkom bol vytvorený priestor pre dodatočné prístrojové vybavenie. Priestor mohol obsahovať nový Dopplerov navigačný radar alebo TV kameru. Lietadlo bolo tiež vybavené vylepšenou avionikou vrátane priehľadového displeja, GPS a inerciálnej navigácie, výstražného rádiolokačného prijímača, leteckého rádiového navigačného systému a výmetnice klamných cieľov. Lietadlo má tiež väčší dolet a môže niesť viac typov bômb, hoci toto lietadlo stále nedisponuje schopnosťou presného zasahovania cieľov.

• Q-5 Precision Strike Variant: verzia predstavená v roku 2007, ktorá už disponuje schopnosťou presného zasahovania cieľov. Toto lietadlo je vybavené laserovým značkovačom a môže niesť dve laserom navádzané bomby s hmotnosťou 500 kg (porovnateľné s americkým Paveway-I). Pod trupom lietadla je namontovaná konformná palivová nádrž, ktorá Q-5 umožňuje dlhší dolet.

Používatelia

Súčasní používatelia

• Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády – k januáru 2024 mali 118 lietadiel Q-5.

• Mjanmarsko

Mjanmarské vzdušné sily – k januáru 2024 mali 20 lietadiel A-5.

• Sudán

Vzdušné sily Sudánu – k januáru 2024 mali 20 lietadiel A-5.

Bývalí používatelia

• Bangladéš

Bangladéšske vzdušné sily

• Čína

Vzdušné sily námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

• Pakistan

Pakistanske vzdušné sily - v 80. rokoch obstarali viac ako 100 lietadiel Q-5III.

Špecifikácia (Q-5D)

Technické údaje

• Posádka: 1
• Rozpätie: 9,68 m
• Dĺžka: 15,65 m
• Výška: 4,33 m
• Nosná plocha: 27.95 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 375 kg
• Max. vzletová hmotnosť: 11 830 kg
• Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Liming Wopen-6A
  • Suchý ťah: 29,42 kN
  • Ťah s forsážou: 36,78 kN

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 1,210 km/h (1,12 Mach)
• Akčný rádius: 400 – 600 km
• Dolet: 2 000 km
• Dostup: 16 500 m
• Stúpavosť: 103 m/s
• Plošné zaťaženie: 423,3 kg/m²
• Ťah/Hmotnosť: 0.63

Výzbroj

• 2× kanóny Norinco Type 23-2K kalibru 23 mm
• 10 závesníkov s nosnosťou do 2 000 kg (6 pod krídlami, 4 pod trupom)
  • Strely vzduch-vzduch:
    • PL-2
    • PL-5
    • PL-7
  • Neriadené strely vzduch-zem:
    • kalibru 57 mm, 90 mm, 130 mm
  • Bomby:
    • gravitačné bomby s hmotnosťou 50 kg, 150 kg, 250 kg, 500 kg
    • kazetové bomby BL755
    • Matra Durandal