Nanna
Nanna, prípadne Sin, bol mezopotámsky boh predstavujúci mesiac. Hoci tieto dve mená pochádzajú z dvoch rôznych jazykov, resp. sumerčiny a akkadčiny, už v ranodynastickom období sa používali zameniteľne na označenie jedného božstva. Niekedy sa spájali do dvojitého mena Nanna-Suen. Tretie dobre doložené meno je Dilimbabbar. Okrem toho mohol byť boh Mesiaca reprezentovaný logogramami odrážajúcimi jeho lunárny charakter, odkazujúcimi na dni v lunárnom mesiaci, alebo odvodený od termínu odkazujúceho na polmesiac. Okrem svojej astrálnej úlohy bol Nanna úzko spojený aj s chovom dobytka. Okrem toho existujú dôkazy, že mohol slúžiť ako sudca mŕtvych v podsvetí. Je doložená aj osobitná tradícia, v ktorej bol považovaný buď za boha s rovnakým postavením ako obvyklé hlavy mezopotámskeho panteónu Enlil a Anu, alebo za samostatného kráľa bohov, hoci mal len obmedzené uznanie. V mezopotámskom umení bol jeho symbolom polmesiac. Keď bol zobrazovaný antropomorfne, zvyčajne nosil buď pokrývku hlavy zdobenú týmto symbolom, alebo držal palicu zakončenú týmto symbolom, hoci na kudurru slúžil ako jeho vyobrazenie len polmesiac. Spájali ho aj s loďami.
Bohyňa Ningal bola považovaná za Nannovu manželku. Ich najlepšie doloženými deťmi sú Inanna (Ištar) a Utu (Šamaš), hoci za členov rodiny mohli byť považované aj iné božstvá, napríklad Ningublaga alebo Numušda. Verilo sa, že Nanna má aj sprievodné božstvo (sukkal), Alammuš a rôznych dvoranov, napríklad Ninigara, Ninurima a Nimintabba. Bol spojený aj s ďalšími lunárnymi bohmi, napríklad s churritským Kušušom alebo ugaritským Jarikhom.
Hlavným kultovým centrom Nannu bol Ur. S týmto mestom bol spájaný už v ranodynastickom období a bol uznávaný ako jeho ochranné božstvo a božský vládca. Jeho chrám, ktorý sa tam nachádzal, bol známy pod obradným názvom Ekišnugal a v priebehu dejín ho prestavali viacerí mezopotámski panovníci. Ur bol tiež sídlom Nannových kňažiek, z ktorých najznámejšia bola Enheduanna. Okrem toho bol od starobabylonského obdobia úzko spojený aj s Harranom. Význam tohto mesta ako jeho kultového centra vzrástol v prvom tisícročí pred Kr., čo sa odráža v novochetitských, novosýrskych a novobabylonských prameňoch. Nannov chrám sa zachoval aj v neskorších obdobiach, za vlády Achajmenovcov, Seleukovcov a Rimanov. Nanna sa uctieval aj v mnohých ďalších mestách v Mezopotámii. Chrámy jemu zasvätené existovali napríklad v Tutube, ktorý sa už na začiatku považoval za ďalšie z hlavných centier jeho kultu, ako aj v Urume, Babylone, Uruku, Nippure a Aššúre. Je sporné, do akej miery viera týkajúca sa jeho osoby ovplyvnila sabiánov, náboženskú komunitu, ktorá žila v Harráne po moslimskom dobytí Levanty.
Postava
[upraviť | upraviť zdroj]Nanna bol chápaný ako antropomorfné božstvo predstavujúce Mesiac, ale aj ako samotné astrálne telo.[1] Bol zodpovedný za poskytovanie svetla počas noci.[2] Jeho svetelný charakter mohol byť zdôraznený epitetami ako „svetielko nebies a zeme" alebo „svetielko všetkého stvorenia".[1] Rast Mesiaca v priebehu mesiaca sa odrážal v prirovnávaní Nannu k rastu ovocia, ako je to doložené v novoasýrskych a novobabylonských prameňoch, najmä v hemerológiách. Neuplatňovalo sa však dôsledne ako označenie konkrétnej fázy mesiaca. Verilo sa, že zatmenia mesiaca sú dôsledkom toho, že je Nanna obklopený siedmimi zlými utukmi, ktorých poslal Anu.
Popri jeho astrálnom aspekte sa Sinova ďalšia hlavná úloha opisovala ako úloha pastierskeho božstva.[3] spájal sa s dobytkom a s mliečnymi výrobkami.[4] Toto spojenie sa odráža v jeho vedľajších menách Abkar, „žiariaca krava", a Ablulu, „ten, ktorý spôsobuje hojnosť kráv".[1] V astrálnom kontexte mohol byť oslovovaný ako pastier, pričom hviezdy boli poeticky opisované ako jeho stádo.[5] Okrem kráv mohol byť spájaný aj s ovcami a s divokými zvieratami obývajúcimi stepi, najmä kozorožcami a gazelami.
Mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek svojmu náboženskému významu sa Nanna v mýtoch objavuje len zriedkavo, najmä v porovnaní so svojimi deťmi Ištar a Šamašom.[2] Zmienky nájdeme v kompozíciách:
- Nanna-Suenova cesta do Nibru
- Mýtus o Labbu
- Inannin zostup
- Epos o Gilgamešovi
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Hätinen, Aino (2021). The Moon God Sin in Neo-Assyrian and Neo-Babylonian Times. ISBN 3-96327-140-X.
- ↑ a b Gomes de Almeida, Isabel; Fátima Rosa, Maria de (2021). The Moon Watching Over the Sun and Venus: Revisiting the Attributes and Functions of Nanna/Sîn in Mesopotamia. Ur in the Twenty-First Century CE. Penn State University Press. pp. 91–104. doi:10.1515/9781646021512-008.
- ↑ Widell, Magnus (1999). Der Mondgott Sin in der altakkadischen Periode: einige Bemerkungen über die Erwähnungen in den schriftlichen Quellen und die Darstellungen in der Glyptik. Journal of Ancient Civilizations (nemčina). Institute for the History of Ancient Civilizations. ISSN 1004-9371.
- ↑ Peterson, Jeremiah (2011). Nanna/Suen Convenes in the Divine Assembly as King. Aula orientalis: Revista de estudios del Próximo Oriente Antiguo. (2): 279–288. ISSN 0212-5730. Retrieved 2022-02-08.
- ↑ Groß, Melanie (2014). Ḫarrān als kulturelles Zentrum in der altorientalischen Geschichte und sein Weiterleben. Kulturelle Schnittstelle: Mesopotamien, Anatolien, Kurdistan. Selbstverlag des Instituts für Orientalistik der Universität Wien.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nanna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sin (mythology) na anglickej Wikipédii.