Navrhovanie experimentov

Navrhovanie experimentov (-názov podľa STN; iné názvy: navrhovanie pokusov, štatistické plánovanie pokusov, plánovanie pokusov/experimentov, návrh experimentov/experimentu, dizajn experimentov, experimentálny dizajn) je disciplína matematickej štatistiky, ktorá sa zaoberá zberom dát v situácii, kedy je získavaná informácia zaťažená náhodnosťou. Súčasťou experimentu obvykle je intervencia (zásah) experimentátora (napríklad metóda ošetrenia pacienta), pričom cieľom je zistiť efekt tejto intervencie. Dobre navrhnutý experiment umožňuje usudzovať na kauzálne pôsobenie intervencií. Základy modernej teórie plánovania experimentov vyložil Ronald A. Fisher v knihe The Design of Experiments (1935).

Hlavné myšlienky návrhu experimentov sú:

• Porovnanie - pre posúdenie efektu intervencie je potrebné porovnať objekty vystavené tejto intervencii a objekty, ktoré jej vystavené neboli (tzv. kontrolná skupina).
• Randomizácia (znáhodnenie) - výber jednotiek, ktoré budú pozorované, vystavené rôznym druhom intervencie resp. budú zaradené do kontrolnej skupiny, sa musí diať na základe pravdepodobnostného výberu.
• Replikácia (opakovanie) - viacnásobné opakovanie merania umožní posúdiť náhodnú variabilitu meraných veličín, a tým aj určiť presnosť merania.
• Blokový dizajn, stratifikácia - rozdelenie experimentálnych jednotiek do blokov alebo strát, ktoré vykazujú podobné vlastnosti, umožnia redukovať vplyv zdrojov variability, ktoré nie sú predmetom skúmania.
• Faktoriálne usporiadanie - experiment môže skúmať vplyv niekoľkých faktorov (rôznych intervencií) naraz, vrátane ich synergických efektov.
• Ortogonalita - faktoriálny experiment má byť navrhnutý tak, aby umožňoval posúdiť nezávisle vplyv každého faktora.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plánování experimentů na českej Wikipédii.