Preskočiť na obsah

Nayib Bukele

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nayib Bukele
Oficiány portrét, 2019
Oficiány portrét, 2019
Nayib Bukele, podpis
46. prezident Salvádoru
Momentálne v úrade
od 1. júna 2019
Predchodca Salvador Sánchez Cerén
Starosta San Salvadoru
V úrade
1. mája 2015 – 30. apríla 2018
Predchodca Norman Quijano Ernesto Muyshondt Nástupca
Starosta Nuevo Cuscatlán
V úrade
1. mája 2012 – 30. apríla 2015
Predchodca Álvaro Rodríguez Michelle Sol Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoNayib Armando Bukele Ortez
Narodenie24. júl 1981 (43 rokov)
San Salvador, Salvádor
Politická stranaNuevas Ideas
Rodina
Manželka
Deti2, vrátane Layly
Odkazy
Spolupracuj na CommonsNayib Bukele
(multimediálne súbory)

Nayib Armando Bukele Ortez (* 24. júl 1981, San Salvador) je salvádorský politik a podnikateľ, súčasný prezident Salvádoru. V roku 2019 zvíťazil v prezidentských voľbách a stal sa tak 46. prezidentom Salvádoru.[1] Do úradu nastúpil 1. júna 2019 ako najmladší prezident v dejinách Salvádora.[2] Nayib Bukele bol kandidátom stredopravicovej strany GANA a stal sa tak prvým prezidentom od čias vlády Josého Napoleóna Duarte (1984 – 1989), ktorý nebol zvolený ako kandidát jednej z dvoch hlavných politických strán v krajine, FMLN a ARENA. Je tiež zakladateľom politickej strany Nuevas Ideas.

11. marca 2012 bol zvolený za primátora mesta Nuevo Cuscatlán, nasledovne 1. marca 2015 bol zvolený za primátora hlavného mesta San Salvador a 1. mája 2015 sa ujal úradu. Protestoval a vyhral voľby do oboch verejných funkcií pod záštitou ľavicovej strany Front národného oslobodenia Farabunda Martího.

V prezidentských voľbách v roku 2019 zvíťazil s 53,1%.[3] V roku 2024 bol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie so ziskom 84,6% platných hlasov potom, čo ústavný súd reinterpretoval ústavou daný zákaz zvolenia na nadväzujúce funkčné obdobie.[4] Bukele je pri 93 percentnej dôvere jedným z najobľúbenejších politických lídrov na svete, a je obľúbený aj v ostatných krajinách Latinskej Ameriky.[5]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Je synom Olgy Ortez de Bukele a Armanda Bukele Kattán. Podľa The Times of Israel Bukeleho starí rodičia z otcovej strany boli palestínski kresťania z Jeruzalema a Betlehema zatiaľ čo jeho stará mama z matkinej strany bola katolíčka a starý otec bol pravoslávny. Jeho otec neskôr konvertoval na islam a stal sa imámom. „Nayib“ je hispanicizovaná verzia arabského mena „Najib“.

Nayib založil svoju prvú spoločnosť vo veku 18 rokov. V článku v digitálnych novinách El Faro sa uvádza, že Nayib Bukele vlastní spoločnosť Yamaha Motors El Salvador, spoločnosť, ktorá predáva a distribuuje produkty Yamaha v Salvádore. Bol tiež riaditeľom a prezidentom spoločnosti OBERMET, S.A. DE C.V.

Prezident Salvádoru

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prezidentskej kampane sa Bukele zaviazal ukončiť gangové násilie v krajine, kvôli ktorému bol Salvádor považovaný za jednu z najnebezpečnejších krajín na svete.[6] V roku 2019 ohlásil implementáciu Teritoriálneho Plánu Kontroly (PCT), ktorého cieľom bolo narušiť financovanie gangov a znížiť násilie. Počet vrážd v krajine poklesol počas jeho prvého roku vo funkcii o takmer 50% na 19,7 vrážd na 100 000 obyvateľov, čo Bukele pripísal práve PCT.[7][8] Noviny El Faro a neskôr ministerstvo financií Spojených štátov ovinili Bukeleho vládu z tajného vyjednávania s gangmi. Bukele mal ponúknuť gangom viac slobody vo väzniciach a finančné prémie, výmenou za zníženie počtu vrážd a podporu jeho politickej strany vo voľbách.[9][10]

Cez víkend od 25 do 27. marca 2022 zabili gangy v Salvádore 87 ľudí; 26. marca bolo zabitých 62 ľudí, čo bolo najviac za jeden deň od salvádorskej občianskej vojny.[11] 27. marca vyhlásilo zákonodárne zhromaždenie 30-dňový výnimočný stav, počas ktorého boli potlačené viaceré ústavné práva.[12] Vo februári roku 2023 otvorila salvádorská vláda nové Centrum Obmedzenia Terorizmu (CECOT), ktoré je s kapacitou 40 000 väzňov jednou z najväčších väzníc na svete.[13] V júni 2024 bolo v CECOT-e uväznených aspoň 14 532 väzňov.[14] V roku 2024 bolo v Salvádore zaznamenaných 1,9 vrážd na 100 000 obyvateľov, čo z neho podľa Bukeleho urobilo „najbezpečnejšiu krajinu na západnej pologuli.“[15]

7. septembra 2021 podpísal Bukele zákon, ktorý uzákonil Bitcoin ako zákonné platidlo v krajine.[16]

Počas svojho predsedníctva bol mnohokrát kritizovaný opozíciou, ktorá označila jeho politiku za diktátorskú a fašistickú, najmä po nasadení armády do zákonodarneho zhromaždenia, aby zastrašil poslancov a prinútil ich schváliť PCT.[17] Jeho prísne nariadenia týkajúce sa vírusu COVID-19 a zvládanie endemického násilia v Salvádore boli predmetom diskusie, rovnako ako nariadenie armáde obkľúčiť zákonodarný orgán, po ktorom bol označovaný za autokrata.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TASR. Novozvolený prezident Salvádoru, Bukele, sa ujal funkcie. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-02. Dostupné online [cit. 2022-06-08]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ Novozvolený prezident Salvádora Nayib Bukele sa ujal funkcie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-06-02. Dostupné online [cit. 2022-06-08].
  3. ↑ PALUMBO, Gene; MALKIN, Elisabeth. Nayib Bukele, an Outsider Candidate, Claims Victory in El Salvador Election. The New York Times, 2019-02-04. Dostupné online [cit. 2025-02-14]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  4. ↑ ALEMÁN, Uveli. TSE declara en firme el triunfo de Bukele [online]. Diario El Mundo, 2024-02-17, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  5. ↑ Inside the growing cult of El Salvador's Nayib Bukele, Latin America's political star [online]. Los Angeles Times, 2023-07-25, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ WATTS, Jonathan. One murder every hour: how El Salvador became the homicide capital of the world. The Guardian, 2015-08-22. Dostupné online [cit. 2025-02-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  7. ↑ JONES, Parker Asmann, Katie. InSight Crime’s 2020 Homicide Round-Up [online]. InSight Crime, 2021-01-29, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ CRIME, InSight. InSight Crime's 2021 Homicide Round-Up [online]. InSight Crime, 2022-02-01, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Salvador : le président Bukele aurait (aussi) négocié avec les gangs [online]. Courrier international, 2020-09-08, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  10. ↑ U.S. accuses El Salvador of cutting secret deal with MS-13 to tamp down killings [online]. The Washington Post, 2021-12-08, [cit. 2025-02-15]. Dostupné online.
  11. ↑ El Salvador locks down prisons after wave of 87 killings over weekend [online]. The Guardian, 2022-03-28, [cit. 2025-02-15]. Dostupné online.
  12. ↑ El Salvador: Broad ‘State of Emergency’ Risks Abuse | Human Rights Watch [online]. 2022-03-29, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ El Salvador opens 40,000-person prison as arrests soar in gang crackdown [online]. Reuters, 2023-02-01, [cit. 2025-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Trasladan 2,000 privados de libertad al CECOT, el megapenal de El Salvador que ya llegó a la cifra de 14,532 reclusos [online]. La Prensa Grafica, 2024-06-11, [cit. 2025-02-15]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  15. ↑ El Salvador closes 2024 with a record low number of homicides [online]. AP News, 2025-01-01, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ COTA, Isabella. Two years of bitcoin in Bukele’s El Salvador: An opaque experiment with a little-used currency [online]. EL PAÍS English, 2023-09-02, [cit. 2025-02-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ . Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nayib Bukele

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nayib Bukele na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nayib_Bukele&oldid=7989671“