Nečakali
Nečakali | |
| |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Ilia Jefimovič Repin |
Rok | 1884 |
Technika | olej na plátne |
Rozmery | 167,5 × 160,5 cm |
Galéria | Štátna Tretiakovská galéria, Moskva |
Nečakali (rus. Не ждали) je názov obrazu ruského maliara I. J. Repina.
Obdobie konca 19. storočia je v Rusku charakterizované nástupom revolučných nálad obyvateľstva, ktoré sa priamo dotýkali aj kultúrneho diania, výtvarné umenie nevynímajúc. Toto revolučné vrenie našlo pochopiteľne odraz i v Repinovej tvorbe. Jej výsledkom je séria prác vznikajúcich v druhej polovici 19. storočia a venovaných revolučnej téme.
Medzi najvýznamnejšie práce viažúce sa k tejto tematike patria Zatknutie agitátora (1880 - 1892), Odmietnutie spovede (1885), Revolucionárka pred popravou, no najmä hlboko psychologicky podfarbené dielo Nečakali.
Námet a kompozícia diela
[upraviť | upraviť zdroj]Po dlhej neprítomnosti sa vracia do rodného domu z nútených prác politický väzeň, ktorého „nečakali“ - taký je námet obrazu. Zrazu stojí v izbe a jeho matka, manželka a deti v akomsi tichom napätí čakajú na prvé slovo, ktoré vypovie jeden z nich, ktoré zrazu uvoľní vnútorné nápätia panujúce v miestnosti a vypukne celkom prostá ľudská radosť zo stretnutia. No zatiaľ všetci čakajú na to prvé slovo a každý hľadá v očiach druhého odpoveď na svoje pocity a myšlienky.
Obraz obsahuje priamy sociálny odkaz zmyslu života a hlbokú psychologickú sondu do duše človeka. Repin sa tu prejavil ako majster psychologicko ladených scén. Je obdivuhodné ako sa mu podarilo vyriešiť úlohu nájsť pre každú z postáv na scéne, od matky až po slúžku a kuchárku, prirodzený pohyb a výraz. Rovnako skvele vyriešil priestor izby, kde každý detail poukazuje na typické prostredie pokrokovej inteligencie - napr. mapa Ruska na stene vpravo. Súčasne je obraz Repinovou víziou príchodu lepších čias symbolizovaných nielen príchodom hlavy rodiny ale aj použitím svetla a sviežich harmonických farieb, ktorými sú vymaľované steny miestnosti.
Vznik diela
[upraviť | upraviť zdroj]Než toto dielo vzniklo nebolo jasné prečo si Repin vybral práve námet návratu väzňa domov. Zrejme zachytenie pocitu šťastia z návratu milovanej osoby, symbolizujúceho návrat všetkých tých, ktorí trpeli pod jarmom cárizmu, bolo umelcovým impulzom k namaľovaniu tohto diela. Pôvodne Repin zamýšľal vytvoriť obraz s námetom návratu mladej ženy, ktorá utiekla z vyhnanstva. Jej matka a súrodenci sú z jej príchodu prekvapení. Tento obraz zachovaný vo forme olejovej štúdie, však Repin kompozične rozpracovával ďalej. Predovšetkým sa zameral na hlavnú postavu diela, kde ženu nahradila mužská postava - otca rodiny. Repin dlho hľadal správny spôsob podania jeho výrazu, keď sa nečakane zjavil v izbe, rovnako ako zachytenie prekvapených pohľadov členov rodiny. Dlhá odlúčenosť ho zmenila, matka a manželka ho spoznali hneď, starší syn si naň matne spomína, zatiaľčo mladšia dcéra bola ešte malým dievčatkom keď otca zatkli.
Dielo vzniklo krátko pred dokončením obrazu Ivan Hrozný a jeho syn Ivan. Po dokončení bol obraz vystavený na XII. putovnej výstave Združenia peredvižnikov, kde zožal obrovský úspech. Obe spomenuté diela majú okrem času vzniku spoločné to, že veľmi citlivo odrážali spoločenské napätie, panujúce v krajine po zavraždení cára Alexandra II. Obe vyvolali vášnivú debatu a obe v sebe skrývali priamu politickú symboliku.
Historik V. V. Stasov po zhliadnutí diela napísal:
„ | Pokladám tento obraz za jedno z najväčších diel nového ruského maliarstva. Sú tu vyjadrené tragické typy a výjavy súčasného života, ako ich u nás ešte nikto nevyjadril. Myslím si, že tento Repinov obraz je najväčšie, najvýznamnejšie a najdokonalejšie jeho dielo | “ |
– [1] |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nečakali
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vl. Fiala: Ilja Jefimovič Repin. Praha, Orbis 1952, s. 50
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Vl. Fiala, Ilja Jefimovič Repin, Orbis, Praha, 1952
- G. J. Sternin, Repin, Pallas, Bratislava, 1976
- Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952