Preskočiť na obsah

Nehrdzavejúca oceľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nehrdzavejúca oceľ (iné názvy antikorózna oceľ, koróziivzdorná oceľ, koróziovzdorná oceľ, korózii odolná oceľ, oceľ odolná proti korózii, ušľachtilá nehrdzavejúca oceľ; skôr neformálne inox [z fr.], antikoro, antikorová oceľ, staršie anticorro [posledné tri podľa obch. značky „Anticorro“ huty Poldi, patentovanej v roku 1910]; nesprávne nerez, nerezová oceľ [podľa hist. obchodnej značky „Nerez”], nesprávne ušľachtilá oceľ) je oceľ vysoko legovaná chrómom, niklom, mangánom a prípadnými ďalšími prísadami (kremík, meď, molybdén, volfrám, niób, dusík a podobne).

Je to oceľ vzdorujúca korózii. Je dôležitým konštrukčným materiálom zariadení pre chemický priemysel, potravinárstvo a najmä pre jadrovú techniku.

Rozdelenie podľa zloženia:

  • chrómová kaliteľná (12 – 17 % Cr, až 1 % C)
  • chrómová feritická (nad 17 % Cr, pod 0,1 C)
  • austenitická (nad 18 % Cr, nad 8 % Ni, pod 0,1 % C)
  • dvojfázová austeniticko-feritická (nad 20 % Cr, 3 – 6 % Ni, pod 0,1 % C).

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Chemický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nehrdzavejúca_oceľ&oldid=7733722“