Neologizmus
Neologizmus je novoutvorené slovo alebo slovné spojenie na pomenovanie nového javu. Neologizmy vznikajú najmä pre potreby náučného resp. odborného štýlu, kde sa začleňujú do terminológie príslušného vedného odboru.[1]
Neologizmy vznikajú predovšetkým prebraním z cudzieho jazyka (pozri internacionalizácia jazyka; napr. kybernetika[2]) alebo polysémiou, pri ktorej známe slovo priberie nový význam (napr. hlava – hlava valca). V umeleckom štýle sú vytvárané autormi ako prostriedky na ozvláštnenie či aktualizáciu výrazových prvkov diela. Ide teda o expresívne varianty synonymického radu (pozri poetizmus).[1]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b neologizmy. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 294.
- ↑ Názov cybernetics zaviedol americký matematik Norbert Wiener v roku 1948, pričom ho utvoril z gréc. kybernétiké techné (v preklade: „umenie riadiť loď“) resp. kybernétikós (v preklade: „týkajúci sa kormidla, riadenia“), a tak bol tento termín prebraný do slovenčiny ako kybernetika. kybernetika. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 312. Porov. kybernetika. In REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. 1. vyd. Vozice : Leda, 2001. ISBN 80-85927-85-3, s. 327.
|
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |