Nerčinská zmluva

Nerčinská zmluva (rus. Нерчинский договор, čín. 尼布楚, pchin-jin: Níbuchǔ) je historicky prvou zmluvou medzi Ruskom a Čínou, ovládanou mandžuskou dynastiou Čching. Upravovala najmä otázky vzájomných hraníc a obchodu. Bola uzavretá v ruskom meste Nerčinsk 27. augusta 1689.^[1] Ukončila vyše 30 rokov trvajúcu rusko-čchingskú vojnu.

Pozadie

Po založení Toboľska začali kozáci prenikať ďalej na východ. Obsadili Zabajkalsko a prenikli až k Amuru, kde postavili niekoľko opevnených osád (ostrogov). Jednou z týchto osád bol aj Albazino, nachádzajúce sa na ľavom brehu Amuru.

Čchingovia žiadali, aby Rusi z údolia Amuru odišli. V roku 1684, po potlačení povstania v Číne, vypravili Čchingovia vojsko k Albazinu a dobyli ho.

Ruskí osadníci sa však čoskoro vrátili. V roku 1682 bolo zriadené Albazinské vojvodstvo, ktoré sa rozprestieralo na ľavom i pravom brehu Amuru od sútoku Šilky a rieky Arguň až k rieke Zeja.

Rusi vyslali do Zabajkalska Fjodora Golovina, povereného správou Zabajkalska a Poamuria a usporiadaním vzťahov s čchingskou ríšou. Pod tlakom hroziacich bojov so západnými Mongolmi (Ojratmi) Čchingovia nakoniec vyslali svoju diplomatickú misiu s armádou na vyjednávanie s Golovinom do Nerčinska. V čchingskej misii boli aj jezuiti pôsobiaci v Pekingu.

Podpis zmluvy

Čínska severovýchodná hranica v roku 1851

Hranice Mongolska a Mandžuska

Vyjednávania o zmluve prebiehali za prítomnosti čchingského vojska, ktoré prečíslovalo ruskú posádku. Prítomní jezuiti slúžili ako tlmočníci a prostredníci.^[2]

27. augusta 1689 došlo k podpisu zmluvy. Podľa nej oblasť na pravom brehu rieky Arguň a oboch brehoch vrchného toku Amuru (tvoriaca veľkú časť Albazinského vojvodstva a zahŕňajúcu Albazin samotný) pripadla ríši Čching. Zmluva ďalej upravovala najmä otázky vzájomného obchodu, v rámci ktorého dostali Rusi povolenie predávať drahé kožušiny na čínskom trhu, a riešenie pohraničných sporov.

Zmluva bola spísaná v piatich jazykoch – ruštine, mandžuštine, čínštine, mongolčine a latinčine. Tieto jazykové znenia sa od seba obsahovo líšia. Navyše zmluva neodkazuje na presné geografické body, presný priebeh hranice teda nebol určený.^[3]

Nasledujúce udalosti

Nerčinská zmluva bola potvrdená a rozšírená Zmluvou z Kjachty v roku 1727. Podmienky zmluvy boli upravené v prospech Ruska Ajgunskou zmluvou (1858) a Pekinskou konvenciou (1860).

Referencie

↑ KRAUSSE, Alexis. Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 [online]. Henry Holt and Company, 1899, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 260.
↑ Frank, W. S. (1947), „The Territorial Terms of the Sino-Russian Treaty of Nerchinsk, 1689“, Pacific Historical Review 6 (13): 265-270, https://www.jstor.org/stable/3635997?seq=1

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Něrčinská smlouva na českej Wikipédii.

[1] KRAUSSE, Alexis. Russia in Asia; a record and a study, 1558-1899 [online]. Henry Holt and Company, 1899, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online. (po anglicky)

[:1-2] FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 260.

[:2-3] Frank, W. S. (1947), „The Territorial Terms of the Sino-Russian Treaty of Nerchinsk, 1689“, Pacific Historical Review 6 (13): 265-270, https://www.jstor.org/stable/3635997?seq=1

[1]

[2]

[3]