Nikodamos z Mainalu
Nikodamos (starogr. Νικόδαμος) bol grécky sochár na prelome 5. a 4. storočia pred Kr.[1][2][3]
Nikodamos, sochár z arkádskeho Mainalu, bol činný na konci 5. a na začiatku 4. storočia pred Kr.[1] Zo starovekých autorov sa o jeho sochárskych dielach zmienil grécky cestovateľ Pausanias, ktorý vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že ich videl v Olympii.[1]
Boli to sochy olympijských víťazov, a to pankratistov Androsthena,[4] víťaza hier v rokoch 420 a 416 pred Kr.[5][6] a Antiocha,[7] víťaza hier v roku 400 pred Kr.[8] a socha Damoxenida,[4] víťaza hier v boxe v roku 384 pred Kr.,[9] z ktorej sa južne od chrámu bohyne Héry našiel podstavec aj so stopami nôh a nápisom,[10][11] ďalej to bola socha bohyne Atény s prilbou na hlave a aigidou (aigis bol pancier zdobený hlavou Medúzy so skrútenými hadmi na okrajoch[12]), venovaná Diovi Olympskému ľudom Élidy[13] a socha, ktorá sa podľa Pausania podobala na Herakla strieľajúceho šíp na nemejského leva. Táto socha bola darom od Hippotióna z Tarentu.[14]
Dôkazom tvorby tohto umelca je aj jeho menom signovaný podstavec zo sochy, datovaný do 4. storočia pred Kr., nájdený v Delfách. Tento podstavec bol základňou sochy, ktorú Apolónovi venoval proxenos Etairichos, syn Théróna.[15][1]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Nikodamos [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 370.
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 655. (po nemecky)
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 441.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 7775- (č. 336 a 343).
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny, V,49. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 107.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 434.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 80 (č. 360).
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 85 (č. 393).
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 568 vysvětlivky.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IvO 158 [2]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 565 vysvětlivky.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 422.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 419.
- ↑ Inscriptiones Graecae, FD III 4:199 [3]