Nikokrates (kovotepec)
Nikokrates (starogr. Νικοκράτης) bol grécky kovotepec v druhej polovici 4. storočia pred Kr.[1]
Nikokrates z atického dému Kolónos bol činný v približne v rokoch 334 až 310 pred Kr.[2] Jeho umeleckým pôsobiskom boli Atény, kde zo zlata a striebra zhotovil rôzne tvary rituálnych nádob (a predmetov), akými boli napr. pinax a chernibeion venovaných bohyni Aténe Polias,[3][4] niekoľko hydriai venovaných Asklépiovi[5][6] a Artemide Brauronii[6], oinochoé, escharis (zrejme podnos[7]) a fialé (najmenej 26 nádob, z ktorých sa nezachovala žiadna).[8]
Meno Nikokrata je uvedené v inventárnych zoznamoch (a pokladničných dokumentoch) chrámu Parthenón na aténskej Akropole v rokoch 320, 314 a 311 pred Kr. (IG II² 1469,[9] IG II² 1470,[10] IG II² 1474,[3] IG II² 1480,[11] IG II² 1492,[5]) a vo fakturačnom spise tamiai (pokladníkov[12]) už z roku v 338 pred Kr. (IG II² 1496[13]).[14]
Nikokrates bol zrejme plodným kovotepcom, ktorý rád svoje diela signoval (dokonca mu bolo dovolené podpisovať prepracované diela[2]). Väčšine predmetom v inventárnych zoznamoch Atén nie sú zaznamenané mená ich tvorcov. V jednom zázname je napr. uvedených, jeden po druhom, 27 strieborných hydriai venovaných Aténe Polias bez mien ich výrobcov. Je možné, že pokladníci Atén neboli vždy dôslední. Ale príklady Nikokrata, Diomedóna a Archefóna naznačujú, že tam, kde sa podpisy na výrobkoch vyskytli, sa aj zaznamenali.[15]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 656.
- ↑ a b Jeffrey M. Hurwit. The Athenian Acropolis: History, Mythology, and Archaeology from the Neolithic Era to the Present. Cambridge : CUP Archive, 2000. ISBN 978-05-2142-834-7. S. 336.
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1474 [1]
- ↑ Institute for Advanced Study (Princeton, N.J.), American School of Classical Studies at Athens. Hesperia. Princeton : Institute for Advanced Study, 1988. S. 334.
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1492 [2]
- ↑ a b Diane Harris, Diane Harris Cline. The Treasures of the Parthenon and Erechtheion. Oxford : Clarendon Press, 1995. ISBN 978-01-9814-940-8. S. 153.
- ↑ Maarten Jozef Vermaseren, Eugene N. Lane. Cybelle, Attis and related cults. Leiden : BRILL, 1996. ISBN 978-90-0410-196-8. S. 285.
- ↑ Michail Yu Treister. The Role of Metals in Ancient Greek History. Leiden : BRILL, 1996. ISBN 978-90-0410-473-0. S. 369.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1469 [3]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1470 [4]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1480 [5]
- ↑ David Whitehead. The Demes of Attica, 508/7 -ca. 250 B.C.. Princeton : Princeton University Press, 2014. ISBN 978-14-0085-768-5. S. 143.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1496 [6]
- ↑ Inscriptiones Atticae: Supplementum Inscriptionum Atticarum. Chicago : Ares Publishers, 1976. S. 235.
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 100.