Nikola Jurišić
| Mikuláš Jurišič | |
| chorvátsky šľachtic, diplomat a vojvoda | |
 | |
| Narodenie | cca. 1490 Senj, Uhorské kráľovstvo (dnes Chorvátsko) |
|---|---|
| Úmrtie | 1545 Kőszeg, Kráľovské Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Národnosť | chorvátska |
| Známy vďaka | Obliehanie Kőszegu (1532) |
| Odkazy | |
| Commons |  Nikola Jurišić |
Nikola Jurišić (slov. Mikuláš Jurišič; maď. Jurisics Miklós, * cca. 1490, Senj – † 1545, Kőszeg, Kráľovské Uhorsko) bol chorvátsky šľachtic, diplomat a vyslanec kráľa Ferdinanda I. Habsburského v Istanbule ako v hlavnom meste Osmanskej ríše.
Po rebríčku hodností
[upraviť | upraviť zdroj]Ako vyslanec kráľa Ferdinanda I. Habsburského a radca v rokoch 1526 až 1527 za Chorvátsko, vyslovil svoj súhlas za vymenovanie samotného Habsburga za chorvátskeho kráľa na sneme v Cetíne. V roku 1527 mu kráľ Ferdinand I. Habsburský pridelil funkciu obrany pevnosti Bihač. V rokoch 1528 až 1530 pôsobil ako kapitán pevnosti Rijeka. Neskôr sa jeho pôsobnosť prejavila aj v diplomacii. Známy bol jeho slovný prejav voči osmanskému sultánovi Sulejmanovi I. o prímerí. Začiatkom leta roku 1532 bol vymenovaný do funkcie kapitána hradu Kőszeg v Uhorsku.[1]
Kapitán a obranca
[upraviť | upraviť zdroj]Bližšie informácie v hlavnom článku: Obliehanie Kőszegu
V dňoch 5. až 30. augusta roku 1532 bol postup tureckých vojsk na Viedeň zastavený hrdinskou obranou hradu Kőszeg pod velením kapitána Mikuláša Jurišiča.[2] Dlhé obliehanie znamenalo možnosť sústrediť dostatok habsburských armád, v dôsledku čoho sa osmanskí vojaci obmedzili na drancovanie v Štajersku a následne odtiahli smerom na Balkán.[3]
Nové právomoci
[upraviť | upraviť zdroj]Ferdinand I. udelil Jurišičovi za obranu samotného Kőszegu finančnú odmenu vo výške 8000 zlatých. O čosi neskôr, v rokoch 1537 až 1538 vykonával funkciu kráľovského zástupcu v slavónskom parlamente. V roku 1538 sa samotný Jurišič dočkal hodnosti desiatnika. Od 1537 sa Jurišič spomína taktiež ako kráľovský radca a komorník, pričom ešte v tom istom čase bol vymenovaný za vrchného kapitána Slavónie a Dolného Rakúska. O tri roky neskôr mu pribudla funkcia kapitána Kraňska.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b JURIŠIĆ, Nikola [online]. Hrvatski biografski leksikon, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. prvé. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015. ISBN 978-80-7451-469-2. S. 103.
- ↑ DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. prvé. vyd. Bratislava : Perfekt, 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 144.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SEGEŠ, Vladimír a kol. Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2015. 592 s. ISBN 978-80-7451-496-2
- DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2017. 787 s. ISBN 978-80-8046-864-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikola Jurišić
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- JURIŠIĆ, Nikola – Hrvatski biografski leksikon