Nortonova veta
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Nortonova veta pre elektrické obvody hovorí, že ľubovoľná sústava lineárnych zdrojov napätia, zdrojov prúdu a rezistorov s dvomi svorkami je elektricky ekvivalentná k ideálnemu zdroju prúdu s paralelne zapojeným ideálnym rezistorom. Pre systémy striedavého prúdu o jednej frekvencii môže byť teorém tiež aplikovaný s využitím všeobecnej impedancie namiesto činného odporu. Nortonov ekvivalent sa používaný na ideálnu náhrade obvodu lineárnych zdrojov a impedanciou na účely výpočtov a riešení elektrických pomerov pri analýze a návrhu obvodov.
Teorém formuloval Hans Ferdinand Mayer a tiež Edward Lawry Norton.
Podobne pozri aj Théveninova veta - náhrada sústavy lineárnych zdrojov a impedanciou ideálnym zdrojom napätia v sériovom spojení s ideálnou impedanciou.
- Veľkosť zdroja prúdu zodpovedá prúdu nakrátko medzi svorkami A a B nahradzovaného obvodu.
- Veľkosť zdroja napätia zodpovedá napätiu naprázdno medzi svorkami A a B nahradzovaného obvodu.
- Náhradné rezistor / impedancia sa rovná podielu týchto veličín.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nortonův teorém na českej Wikipédii.