Novičok
Novičok (rus. Новичок – nováčik) je skupina organofosfátových nervovoparalytických látok, inhibítorov acetylcholínesterázy, enzýmu pôsobiaceho v neurónoch. Ide o skupinu viac ako šesťdesiatich podobných zlúčenín. Najznámejšie z nich sú[1]:
- A-230: mrzne v chladnom počasí, a je pravdepodobne porovnateľný s bojovým plynom VX
- A-232: bol vyvinutý a testovaný na použitie ako bojová otravná látka a mal by byť niekoľkonásobne jedovatejší ako A-230;
- A-234: podobný viskóznej masti a nešíri sa vzduchom, poškodzuje telo pri kontakte s pokožkou, je stabilný a odolný voči poveternostným podmienkam.
Látky Novičok boli výsledkom vývoja chemických zbraní, ktorý v priebehu 70. rokov prebiehal pod krycím označením projekt FOLIANT. Ich vysoká toxicita spôsobuje, že na útok stačí veľmi malé množstvo látky, ktoré je problematické detegovať bežným spôsobom.[2] Podobne ako iné nervovoparalytické látky spôsobuje nekontrolované sťahy svalov, zastavuje dýchanie a srdce.[3] Liečba otravy látkami novičok je podobná liečbe iných nervovovoparalytických látok.
Informácií o látkach Novičok nie je veľa.[1][3] Väčšina pochádza zo správy V.S. Mirzajanova, jedného z výskumníkov, ktorý sa na ich výskume podieľal v inštitúte GosNIIOChT a neskôr utiekol zo Sovietskeho zväzu na Západ.
14. januára 2019 sa na 62. zasadaní výkonného výboru Organizácie pre zákaz chemických zbraní navrhlo pridať do Zoznamu 1 jedovatých látok, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o chemických zbraniach, skupiny látok vrátane A-230, A-232, A-234. Dokumenty tohto zasadania presne definujú dve skupiny chemických látok (v súlade s prítomnosťou určitých fragmentov v ich štruktúrnych vzorcoch, ale bez použitia výrazu „novičok“ alebo iného odkazu na ich sovietsky, ruský alebo iný pôvod) ako nebezpečných toxických látok.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Chai, P.R., Hayes, B. D., Erickson, T. B., Boyer, E. W., 2018: Novichok agents: a historical, current, and toxicological perspective, Toxicology Communications, 2, 1, 45 – 48, DOI: 10.1080/24734306.2018.1475151
- ↑ Halámek, E., Kobliha, Z., 2011: Potenciální bojové chemické látky. Chem. Listy 105, 323 – 333
- ↑ a b Co je zač Novičok, kterým byl otráven Sergej Skripal a jeho dcera? [online]. osel.cz, [cit. 2020-09-15]. Dostupné online.