Novoplan C-12
| Novoplan C-12 | |
| Typ | C-12 |
|---|---|
| Výrobca | SAO Lučenec |
| Vyrábaný v rokoch | 1996 - 2005 |
| Technické údaje | |
| Dĺžka | 11585 / 11970 mm |
| Šírka | 2500 mm |
| Výška | 3160 / 3170 mm |
| Pohotovostná hmotnosť | 10090 / 10650 kg |
| Obsaditeľnosť (sedenie / státie / vozičkár) | 30-31/66/ |
| Pohonné jednotky | |
| Motory | |
| LIAZ M1.2 C ML 636 E | Výkon: 175 kW |
| Jamot ML 637 NGS | Výkon: 175 kW |
| Maximálna rýchlosť | 70 km/h |
| Prevodovky | |
| Hriňovské strojárne (neznámy podtyp) | |
| Druh | manuálna |
| Počet prevodových stupňov | 4 |
| Csepel-ZF S6 | |
| Druh | manuálna |
| Počet prevodových stupňov | 6 |
| Voith 863.3 | |
| Druh | automatická |
| Počet prevodových stupňov | 3 |
Novoplan C-12 je dvojnápravový, strednopodlažný autobus pre mestskú hromadnú dopravu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské autobusové opravovne Lučenec trpeli v 90. rokoch nedostatkom zákazok. Za účelom lepšieho využitia svojich kapacít sa rozhodli vyvinúť vlastné vozidlo, ktoré by využívalo aspoň 60% domácich komponentov. Z viac ako 80 oslovených spoločností nakoniec kooperovali napr. Hriňovské strojárne, LARF Nováky, AVC Čadca, EM-TEST Žilina. Na vývoji spolupracovala Katedra zvárania Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave a zvolenský WUSAM. Dizajn autobusu pochádza z Katedry priemyselného dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.
Prvým stupňom vývoja bola verzia pre mestskú hromadnú dopravu. Prototyp bol predstavený na Autosalóne Nitra 1996. V rovnakom roku získal Národnú cenu za dizajn v kategórii Cieľavedomé uplatňovanie dizajnu vo výrobe a službách.[1] Hlavný konštruktér Ing. Ján Kačáni zaň získal Cenu mesta Lučenec.
Po získaní homologizácie v roku 1998 sa rozbehla sériová výroba s drobnými rozdielmi najmä vo vyhotovení karosérie. V spolupráci s SPP sa riešil vývoj verzie na pohon stlačeným zemným plynom (CNG), označenej C-12NG. Vozidlo bolo hotové až v roku 2004. Testovalo sa v Bratislave, no DPB uprednostnil prestavby starších vozidiel na CNG.
Po odkúpení polovice licencie prešovskou firmou PRE-OS v roku 2003 bola podľa košického vozidla #5401 vytvorená inovovaná séria, ktorá sa odlišovala najmä inak riešenými čelami. V Lučenci zostala iba výroba skeletov, PRE-OS vozidlá finalizoval v svojich priestoroch.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Vozidlo rozmerovo vychádza z Karosy radu 700. Snahou výrobcu bolo zapojiť čo najviac slovenských dodávateľov, najmä pre nízku spoľahlivosť však ich podiel postupne klesal.
Motor Liaz je osadený naležato za zadnou nápravou. Strecha, čelá vozidla, dolné časti bočníc a odnímateľné kryty podbehov sú vyrobené zo sklolaminátu. Plechy a okná sú na skelet osadené lepením. Čelné sklo bolo v prvej sérii zhodné s modelmi Ikarus radu 300, v druhej bolo pre jeho zlú dostupnosť nahradené sklom z Karosy radu 900.
Výroba a prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku bolo v premávke spolu 9 vozidiel. (7 z prvej série - v Košiciach 3 kusy, Trnave 3 kusy , Spišskej Novej Vsi 1 kus a jeden skúšobný na pohon CNG. Z druhej série sa jediné dva kusy dodali k dopravcovi SAD Poprad. Odbyt komplikovala najmä zlá finančná situácia podnikov SAD.