Preskočiť na obsah

Nylon-tráviace baktérie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nylon-tráviace baktérie je označením pre baktérie typu Flavobacterium, ktoré sú schopné živiť sa látkami vznikajúcimi pri výrobe plastickej látky nylon-6. Enzým na trávenie nylonu bol nazvaný „nylonáza“. Význam takýchto mikroorganizmov je v tom, že sa tieto látky v prírode nikdy nevyskytovali, vytvoril ich až človek a preto sa predpokladá, že vznik metabolického procesu využívajúceho nylon pre život, znamená prejav evolučného vývoja v našej ére. Vyvolalo to živú diskusiu a stále sa priebeh aj význam javu skúma a preberá v chémii aj genetike.[1][2]

Mechanizmus vzniku a fungovania

[upraviť | upraviť zdroj]
Lomená molekula aminokyseliny vznikajúcej pri výrobe nylonu-6

V roku 1975 japonskí vedci našli baktérie typu Flavobacterium v odpadových vodách továrne vyrábajúcej nylon, využívajúce trávenie zlúčenín tvoriacich sa pri výrobe nylonu-6 (organické zlúčeniny) pre životné potreby. Zistili tri rôzne enzýmy využívané na trávenie. Tie boli iné než enzýmy, (či iné látky) využívané baktériami na trávenie, (či typu Flavobacterium alebo inými). Trávili len nylon, na iné látky nemali vplyv. Susumu Ohno vysvetľoval tieto enzýmy duplikáciou a mutáciou baktériového génu, ale bolo to vyvrátené. Iné baktérie boli „naučené“ tráviť „nylon“ tým, že nemali iné látky pre svoj život (v laboratóriu) len nylon (P.a.), ale vznikli tam na to iné enzýmy, než tie, čo má Flavobacterium. Gén vytvárajúci tieto enzýmy bolo možné cez plazmid preniesť aj na iné baktérie (E. coli).[3]

Poznanie týchto baktérií vyvolalo veľký záujem aj búrlivé výmeny názorov. Potvrdilo sa, že živé organizmy majú určitú kapacitu na (náhodnú) zmenu genofondu, čo im prináša benefity v prežití, tým spôsobom, ako bolo myslené v darwinovskej verzii evolučných teórií. Originálny gén zmutoval a nový enzým ním produkovaný priniesol lepšiu prispôsobenosť na prežitie organizmu. Tu zároveň aj nastáva výmena (búrlivá) názorov, pretože výskumníci zastávajúci darwinovskú verziu evolúcie to aplikujú aj v širšom merítku – totiž, že mikroevolučné zmeny priniesli počas miliónov rokov vznik všetkých zložitých organizmov, kým zase odborníci zastávajúci teórie inteligentného dizajnu vravia, že neriadené procesy môžu vysvetliť určité „vylepšenia“ v živých organizmoch, ale nemajú potenciál na vytvorenie všetkých zložitých systémov, čo sú v živej prírode ani počas miliárd rokov. Toto líšenie sa medzi mikroevolúciou a makroevolúciou zatiaľ zostáva v rovine skúmania. Mutácia, čo zmenila Flavobacterium aj iné, bola len veľmi priama – miestna a samotná, nie viac, čo by súviseli a záviseli na sebe, a aj preto prišla veľmi v malom časovom intervale-ale zároveň tým nevznikol zložitý systém. Čiže stále nám to nestačí na vytvorenie trvalého uzáveru a treba aj iné, ešte jasnejšie zistenia a nálezy.[4][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kinoshita, S.; Kageyama, S.; Iba, K.; Yamada, Y.; Okada, H. (1975). "Utilization of a cyclic dimer and linear oligomers of e-aminocaproic acid by Achromobacter guttatus". Agricultural & Biological Chemistry. 39 (6): 1219–23. doi:10.1271/bbb1961.39.1219. ISSN 0002-1369 https://www.jstage.jst.go.jp/article/bbb1961/39/6/39_6_1219/_article
  2. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
  3. Negoro S, Taniguchi T, Kanaoka M, Kimura H, Okada H (July 1983). "Plasmid-determined enzymatic degradation of nylon oligomers". J. Bacteriol. 155 (1): 22–31. PMC 217646. PMID 6305910 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6305910/
  4. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  5. Negoro S, Taniguchi T, Kanaoka M, Kimura H, Okada H (July 1983). "Plasmid-determined enzymatic degradation of nylon oligomers". J. Bacteriol. 155 (1): 22–31. PMC 217646. PMID 6305910 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6305910/
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nylon-eating bacteria na anglickej Wikipédii.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  • Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]