Obejdská kultúra
| Staroveká Mezopotámia |
|---|
|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
Obejdská kutúra alebo ubajdská kultúra, nazvaná podľa náleziska Tell Ubajd (Tell el-Obejd) pri Ure, bola neoliticko-chalkolitická kultúra na území Mezopotámie v rokoch 5000 – 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 – 3300 pred Kr. ). Ide o prvú kultúru spoločnú pre celú Mezopotámiu.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Delí sa takto:
- fáza Eridu-Hádždží Muhammad = fáza Eridu v širšom zmysle = Obejd 1 a 2 [5000 – 4500 pred Kr., iné pramene 4200 - 3800 pred Kr.] , ktorá sa často vyčleňuje ako samostatná kultúra; ďalej sa delí na:
- fáza Eridu = eridská kultúra = raná obejdská kultúra = Obejd 1 = vrstvy 18 až 15 v Eridu [5000 – 4750 pred Kr.]
- fáza Hádždží Muhammad = stredná obejdská kultúra = hádždžímuhammadská kultúra = Obejd 2 [4750 – 4500 pred Kr.]
- vlastná (príp. vrcholná) obejdská kultúra = Obejd 3 a 4 [4500 - 3500 pred Kr., iné pramene 3800 - 3300 pred Kr.]
Ako Obejd I resp. Obejd II sa označuje:
- buď Obejd 3 resp. Obejd 4
- alebo fáza Eridu-Hádždží Muhammad resp. vlastná obejdská kultúra
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Celá obejdská kultúra (Obejd 1 – 4)
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádzala sa spočiatku len v Babylonii (čiže južnej Mezopotámii), počnúc hádždžímuhammadskou fázou vytlačovala Halafskú kultúru, ktorá mala na severe dovtedy dominantné postavenie. Okolo roku 4300 sa rozšírila aj do severnej Mezopotámie, kde v priebehu 5. a 4. tisícročia spôsobila zánik halafskej kultúry. Konečný rozsah bol teda približne na území Halafskej kultúry plus Babylonia, t. j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Na severe bol obsadený Taurus a pláne okolo Malatye, na západe kultúra končila v Mersine a Hame na Oronte, na východe prenikla do Chúzistánu. Pri Urmijskom jazere vznikol lokálny obejský štýl.Najvýznamnejšie náleziská sú Eridu a Tell Avajlí, ďalšími sú Ur, Uruk, Hádždží Muhammad, Girsu, Nippur, Čóga Mami, Tell Madhúr, Tell Arpačíja, Tepe Guara, Tell Brak, Šagar Bazar a samozrejme Tell Ubajd (Obejd). Obejdská kultúra sa spočiatku kryla s konečnou fázou Sámárrskej kultúry (Čóga Mami, Tell Avajlí).
Vznikali už veľké verejné stavby (chrámy) a formovali sa prvé mestá. Dôležitým stavebným materiálom zostáva hlina, používa sa už aj asfalt. Domy (na juhu) boli buď trstinové chaty alebo pravouhlé domy z nepálených tehál pozostávajúce z haly a viacerých miestností. Na výrobu keramiky sa prvýkrát používala otočná hrnčiarska doska. Výzorom bola keramika esteticky neporovnateľne jednoduchšia a škaredšia ako keramika halafskej kultúry. V pomaly sa zväčšujúcich svätyniach, ktoré od čias hádžidžímuhammadskej fázy už sčasti stáli na vyvýšených terasách (prototypy budúcich zikkuratov), sa uctievala bohyňa-matka a boh Mesiaca. Objavil sa prvýkrát jednak trojľoďový pôdorys chrámu a jednak členenie fasády s výklenkami, čo boli charakteristiky odvtedy typické pre Mezopotámiu.
Podľa kostrových nálezov tu žilo veľa ľudí mediteránnej rasy. Je doložená viera v posmrtný život. Kultúra na konci zaznamenala istý úpadok.
Obejdská kultúra v severných oblastiach bola trocha odlišná od juhu - častejšie sa používajú kovy (pre blízkosť Arménska bohatého na kovy), maľby majú iné a bohatšie motívy, svätyne vyzerajú trochu inak a aj domy sú inakšie (okrúhle stavby rozdelené na väčší počet miestností).
Obejd 1 a 2
[upraviť | upraviť zdroj]Ako prvá existovala (len) v Babylonii fáza Eridu-Hádždží Muhammad. Náleziská sú Eridu, Hádždží Muhammad, Ur, Tell Ubajd (Obejd), Nippur a Rás el-Amjá. Hojne sa už používali kanály. Keramika bola dvojfarebne maľovaná (spravidla geometrické motívy). Objavuje sa pestovanie ďatlovej palmy dovezenej z Arábie. Sídliská sú ešte stále dedinami. Rozlišujú sa dve fázy:
Fáza Eridu (Obejd 1)
[upraviť | upraviť zdroj]Zhruba od roku 5000 pred Kr. pozorujeme v južnej Mezopotámii stopy ľudu, ktorý azda prišiel zo severných hôr, asi z Kurdistanu, možno z Luristánu nebo Chúzistánu. Archeologické bádania priniesli najväčšie úspechy v najstarších vrstvách mesta Eridu, podľa ktorého bol tento stupeň pôvodne pomenovaný. Najstaršie sídlisko (v 18. vrstve Eridu) tvorili malé pravouhlé domy zo sušených tehál v Eridu. V tej istej vrstve sa našla aj prvá svätyňa z nepálených tehál (chrám), ktorá ešte pozostávala len zo štvorcovej miestnosti s obetným stolom uprostred. Chrám bol stredom mesta a bol niekoľko razy prestavovaný. Pozdĺžna strana má vchod uprostred užšej strany, naproti je obdĺžniková apsida, pilastre uprostred dlhších stien naznačujú delenie na celu a antecelu. Uprostred stál obetný stôl, v apside oltár. Keramika má svetlú farbu, tmavohnedá maľba je geometrická - motívy trojuholníkov, vlniek, kľukatých čiar. Tieto motívy obiehajú centrálny, takisto geometrický motív.
Fáza Hádždží Muhammad (Obejd 2)
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto období došlo k rozšíreniu do stredného Iraku (Rás el-Amjá, Nippur) a v Eridu začali vznikať chrámy na terase.
Fáza je pomenovaná podľa súčasného sídla Kal'at Hádží Muhammad južne od Varky (starého Uruku). V Eridu (vrstvy 14-12) je centrom mesta naďalej chrám, teraz už zväčšený. Keramika je príbuzná staršej keramike pôvodne iránskej (Tepe Guran), čo nasvedčuje tomu, že do krajiny prišlo nové obyvateľstvo. Keramika má tmavé maľby na svetlom podklade a podobne ako v sýrskom Tell Chaláfe je lesklá, aj tvary pripomínajú chaláfske, ornament je naďalej geometrický (trojuholníky, mriežky, hviezdice, poloblúčky), existuje kombinácia rytia a maľby. Hrubá keramika s organickým tmelom zase pripomína iránsky pôvod. Ľudia chovali najmä tura domáceho.
Obejd 3 a 4
[upraviť | upraviť zdroj]V tomto období stojí Mezopotámia na prahu vytvárania prvých štátnych útvarov. Na čelo civilizačného vývoja sa definitívne dostala južná Mezopotámia, budovali sa mohutné chrámové komplexy.
Hlavnými lokalitami tejto kultúry sú Obejd, Eridu, Ur, Uruk, Girsu a Tell Ukajr. Hlavná hospodárska aktivita mesta prebieha okolo centrálneho chrámu. Vtedajší chrám v Eridu je naďalej zo sušených tehál, ale má oveľa väčšie rozmery: centrálna cela je 18 m dlhá a 6 m široká. Oltár s božstvami stojí pri užšej stene, obetný stôl je na konci cely. Chrám mal poschodia, kde bolo miestnosti pre chrámových kňazov, ktorí sa stávali vedúcou vrstvou mesta. Postupným pristavovaním chrámu vznikol v Eridu prvý známy mezopotámsky zikkurat, stupňovitý chrám.
Typické sú najmä výrobky z hliny, keramika je jednoduchá a zdá sa byť nestarostlivá, vyrába sa užitkový tovar s niekoľkými základnými tvarmi a geometrickou výzdobou. Z tvrdej hliny sa vyrábajú aj predmety dennej potreby - kosáky, sekerky a sekeromlaty, čo na spracovanie palmového dreva a trstiny stačilo. Modely lodičiek svedčia o rybolove, pestujú sa ďatle a obilie, tieto produkty sú súčasne aj predmetmi diaľkovej výmeny za drevo, meď a kameň. Obytné domy majú viac miestností, ktoré sú veľmi úzke, v rozsiahlych cintorínoch ležia zosnulí na chrbáte.
Obejdské vplyvy mimo južnej Mezopotámie
[upraviť | upraviť zdroj]Obejdská kultúra sa šírila najmä do severnej Mezopotámie, hlavnými lokalitami sú Arpačijja, Tepe Gaura a tretia vrstva Ninive. Mestská civilizácia je známa z Tepe Gaury, kde stojí uprostred mesta trojloďový chrám. Je v ňom doložený tolos, čo dokladá miešanie obejdskej a pôvodnej domácej kultúry. Až v Obejde 4 tu prevládá južná kultúra úplne, na mestskej akropole stáli tri chrámy, ktoré navzájom uzavierali zo troch strán priestranný dvor. Východný chrám je typickou obejdskou stavbou chrámu s rozmermi 12 x 9 m, s skladiskami a poschodím. Na menšom pohrebisku v Arpačijji bola objavená keramika obejdského typu; obejdská kultúra sa tu udržala len asi dve storočia.
V Sýrii sa obejdská kultúra prejavila v období Amuk D a Amuk E, nachádzame tu maľovanú obejdskú keramiku. Na pobreží Sýrie je obdobnou zmiešanou kultúrou Ras Šamra IV A. V maloázijskej Kilíkii poznáme obejdskú kultúru z Mersinu. Mersin bolo opevnené mesto, hradba bola hrubá 1,5 m, ze sušených tehál na kamennom základe. Na hradby boli zvnútra prilepené domky so spojenými strechami, pravdepodobne tu žili obrancovia mesta.
Južnejšie, v Libanone a v Palestíne poznáme obejdský vplyv z Byblu a z ghassúlsko-bešerbskej kultúry. Variantom obejdskej kultúry na severe Iránu bola pisdelijská kultúra, v Luristáne kultúra mesta Tepe Giyan, kde vidíme vplyv obejdskej kultúry najmä na pečatiach so zoomorfnými námetmi.