Obesenie

Obesenie je rozšírený spôsob popravy a samovraždy, výnimočne vraždy a vzácne je dôsledkom nehody, v minulosti tiež náboženskej obete.

Ako poprava sa používalo takmer vo všetkých historických kultúrach už od praveku. Niekedy bolo považované za vznešený, aristokratický spôsob popravy (Čína, starí Germáni), najmä v kombinácii s rituálnou samovraždou. V stredovekej Európe to bol naopak potupný spôsob smrti, používaný pre zločincov z nízkych tried.

Sakrálna obeť

Pravekí Európania často obesením obetovali bohom. Kelti vešali na stromoch obete Esusovi, bohu vetra, aby si ich tak mohol náležite pohojdať. Starí Germáni a Vikingovia obesením vzdávali úctu bohu Ódinovi, ktorý sa podľa legendy aj sám obesil na svetovom strome Yggdrasilu, aby tak dosiahol osvietenie.

Popravy

Spôsob vykonania popráv v stredovekej a ranne novovekej Európe bol rôzny, od prostého vytiahnutia na strom po použitie špeciálne postavenej šibenice, obyčajne na verejnom, z diaľky viditeľnom mieste (šibeničný vrch). Odsúdenec takmer vždy umieral pomalým zadusením, niekedy bola dokonca namiesto povrazu použitá húžev, aby sa dosiahla čo najdlhšia agónia. V niektorých krajinách bolo v určitom období zakázané popravovať obesením ženy, vzhľadom na nechutné prejavy, ktoré udusenie v oprátke sprevádzali. Popravované boli aj zvieratá, pozri napríklad obesenie slonice Mary.

Postup používaný v USA je nasledujúci (môže sa v jednotlivých štátoch USA trochu líšiť). Deň pred popravou je odsúdenec zvážený a je vykonaná skúška s vrecom piesku o rovnakej hmotnosti. Je to na určenie nevyhnutnej dĺžky pádu (povrazu) na zabezpečenie rýchlej smrti. Ak je povraz príliš dlhý, môže byť väzeň dekapitovaný. Ak je povraz príliš krátky, môže sa väzeň dusiť až 45 minút. Povraz (2 až 3 cm v priemere) musí byť dostatočne natiahnutý, aby nepružil. Na zaistenie hladkého priebehu je uzol u slučky (oprátky) namazaný mydlom alebo voskom. Tesne pred popravou sú väzňovi zabezpečené ruky a nohy, zaviazané oči a je mu okolo krku umiestnená slučka (uzol za ľavým uchom). Je otvorený poklop a väzeň sa prepadne. Väzňova hmotnosť by mala rýchlo spôsobiť zlomenie krčných stavcov a následnú smrť. V prípade, že má väzeň silné krčné svaly, má nízku hmotnosť, pád je príliš krátky alebo keď bola slučka zle upevnená, zlomenie krčných stavcov nie je rýchle a smrť je spôsobená zadušením. V prípade, že toto nastane, môže byť poprava sprevádzaná defekáciou a vystrčením jazyka; sú viditeľné prudké väzňové pohyby.

Sú krajiny (napr. Irán), kde je používaný „zastaraný“ spôsob popravy obesením. V týchto krajinách sa nenastavuje dĺžka povrazu a ten je príliš krátky na zaistenie zlomenia stavcov, často sa ani nepoužíva metóda pádu a odsúdenec je vytiahnutý do výšky pomaly žeriavom. Smrť je väčšinou spôsobená zadušením.

Príčina smrti

V súdnom lekárstve je obesenie definované ako strangulácia (zaškrtenie), pri ktorom sa škrtidlo s jedným koncom upevneným k nejakému predmetu a s jedným obtočeným okolo krku zadrhne váhou tela. Na úspešné obesenie udusením postačuje len zhruba váha 5 kg, takže je možné aj obesenie v kľaku alebo dokonca v ľahu. Škrtidlo nebýva okolo celého krku, postačuje, keď ide po stranách krku. Strangulačná ryha preto nebýva uzavretá, máva šikmý priebeh.

Smrť pri obesení nastáva spolupôsobením niekoľkých faktorov:

pretrhnutím väzov a porušením miechy

podráždenie blúdivého nervu

stlačenie krkavíc a tým zamedzenie toku krvi do mozgu

uzavretie dýchacích ciest

Bezvedomie nastáva prakticky ihneď po obesení. Asi za jednu až jednu a pol minúty sa na okamih zastaví srdce. Potom sa jeho činnosť obnoví, aj keď pulz je slabý a nepravidelný. Objavujú sa zášklby svalstva, najvýraznejšie sú na dolných končatinách. Zhruba po dvoch minútach kŕče prestávajú a zrýchľuje sa pulz a zvýrazňuje sa jeho nepravidelnosť. Po ďalších štyroch minútach, teda zhruba po desiatich minútach od začiatku škrtenia, sa objavia výrazné nezvratné zmeny na mozgu a teda smrť. Niekedy môže pri obesení dôjsť k uškrnutiu jazyka medzi zubami, uvoľneniu moču, stolice či spermií, alebo k erekcii. Môže nastať aj krvácanie z nosa alebo z uší.