Obrana (kynológia)
Obrana je kynologický pojem, ktorým sa označuje výcvik psov pre športovú a služobnú (policajnú, vojenskú) kynológiu.
Obrana sa cvičí prevažne so psami tzv. služobných plemien, ale v športovej kynológii sa používajú aj iné plemená. Obrana sa cvičí z týchto hlavných dôvodov:
- Príprava psa na služobné práce (u polície, vojska, SBS)
- Uchovanie kvality plemena – otestovanie povahy psa a príprava na skúšky a uchovnenie (len u služobných plemien)
- Zo športových dôvodov (športová kynológia) – výcvik pre radosť psa a majiteľa, resp. pre športové úspechy na pretekoch
- Psychický relax a odreagovanie u psov služobných plemien, pracujúcich v inej disciplíne (psychicky pracujúcich – canisterapia, vodiaci psi, atď.)
Cieľ výcviku obrany
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnými cieľmi výcviku obrany sú:
- Zvýšenie a upevnenie zdravého sebavedomia psa
- Nacvičenie stráženia revíru (kontrola stráženej oblasti)
- Nacvičenie účinného zadržania páchateľa na povel psovoda
- Nacvičenie samostatného rýchleho a účinného odvrátenia útoku
- Tréning disciplíny a poslušnosti
- Odstránenie nekontrolovanej alebo neodôvodnenej agresivity
- Vypestovanie takých návykov psa v zneškodňovaní útoku, ktoré priamo neohrozia útočníka na živote
V žiadnom prípade nie je cieľom výcviku obrany vzbudiť v psovi agresivitu. Profesionálni kynológovia – výcvikári – vedú výcvik obrany formou hry a prvky tvrdosti sa pridávajú len postupne a iba v nevyhnutnej miere. Je nežiaduce pri obrane používať bitku ako nástroj výcviku. Vychovávať psov bitkou k nekontrolovanej agresivite je týranie zvierat a v prípade neskorších následkov na zdraví alebo živote človeka i trestný čin.
Vhodné plemená
[upraviť | upraviť zdroj]Obranné práce môžu cvičiť v zásade akékoľvek plemená psov. Vhodné je však vybrať psa so zdravým sebavedomím, ale disciplinovaného a poslušného. Je samozrejme nutné aby mal zodpovedajúcu fyzickú veľkosť a silu. Niektoré plemená sú obvykle používané políciou, ako napríklad nemecký ovčiak, belgický ovčiak, rotvajler, veľký bradáč alebo doberman, ale v obrane sú používané aj iné tzv. služobné plemená – napr. nemecký boxer, československý vlčiak, airedalský teriér, stredoázijský ovčiak alebo argentínska doga. Individuálne (podľa povahy psa), môžeme použiť aj iné plemená. Žiadne plemeno zodpovedajúcej veľkosti nie je z výcviku vylúčené. Skúšky obrany neraz robia aj poľovné plemená, ako napr. rodézsky ridžbek, dalmatínsky pes alebo weimarský stavač. V súčasnosti sa v športovej kynológii robí aj výcvik malých plemien, kde účasť nie je obmedzená už ani veľkosťou a silou psa.
Základ výcviku obrany
[upraviť | upraviť zdroj]Účastníci výcviku
[upraviť | upraviť zdroj]Na výcviku sa okrem psa zúčastňuje samozrejme psovod. Ten jediný psovi dáva povely. Objektom je tzv. figurant, ktorý figuruje páchateľa ktorý vnikol do revíru psa, alebo útočníka. Často sa výcviku zúčastňuje okrem psovoda a figuranta výcvikár, ktorý dohliada na správnu metodiku výcviku. Ak je už psovod dostatočne skúsený, alebo je figurant zároveň výcvikárom, nie je prítomnosť výcvikára nevyhnutná.
Pomôcky
[upraviť | upraviť zdroj]Ako pomôcky psovod využíva hladký obojok (hrubý), výcvikovú retiazku, bežné a dlhé vôdzky a postroj (vestu). Figurant používa predovšetkým ochranný oblek a ochranný rukáv, ďalej pomôcky na zápasenie so psom o hračku (koža, pešek, motorka, atď.), figurantskú palicu a bič. Na cvičisku sú ďalej rozložené plenty – paravanové úkryty pre figuranta.
Priebeh výcviku
[upraviť | upraviť zdroj]Zjednodušený postup výcviku obrany:
Zvýšenie sebavedomia mladého psa
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku, obzvlášť u mladých psov, sa najskôr povzbudzuje sebavedomie psa. Vhodné je cvičiť v skupine. Každý psovod drží svojho psa na vôdzke, zatiaľ čo figurant motivuje psov do útoku. Pribieha k nim, vydáva zvuky útoku a predstiera útok palicou. Keď psi zaštekajú, dá sa akože na útek – zahnali ho. Prítomnosť viacerých psov vytvára efekt svorky, psi sú odvážnejší. Neskôr sa toto cvičí iba s jedným psom. Vždy keď zašteká alebo prejaví náznak útoku, figurant predstiera strach a utečie. Tým sa pes stáva odvážnejším.
Zápasenie o hračku
[upraviť | upraviť zdroj]V ďalšej fáze figurant so psom (stále na vôdzke) zápasí o hračku. Ako hračka sa používa koža, alebo rôzne druhy peška. Psovod už v tejto fáze môže psa dať na postroj, aby mu umožnil lepší ťah. Na postroji sa pes môže lepšie zaprieť, obojok spôsobuje ťah na krk a odpútava psa od hry. Hračky sa neskôr vymenia za figurantov rukáv. Pes pri záhryze sa vlastne nesnaží ublížiť figurantovi, ale vziať mu rukáv. Zápas so psom je vlastne zápas o rukáv figuranta, do ktorého sa pes snaží zahryznúť (stále na vôdzke), alebo vykoná záhryz. Ak vykoná pes správny záhryz a nedá sa z rukáva striasť, ako odmenu mu figurant púšťa rukáv a pes si ho odnáša. Pes musí brať páchateľa ako korisť, v žiadnom prípade ako nepriateľa, ktorý by ho mohol potenciálne ohroziť.
Odhalenie páchateľa – revír a vyštekanie
[upraviť | upraviť zdroj]Figurant je schovaný v jednej plente. Psovod vysiela psa na revír (hľadanie figuranta) k jednotlivým plentám. Pes plentu obehne a keď nenájde figuranta, vráti sa k psovodovi. Psovod vysiela psa na ďalšiu plentu. Ak pes nájde figuranta, nevracia sa k psovodovi ani figuranta nenapadne, ale hlasným štekotom ohlási psovodovi úspech. Figuranta blokuje na mieste, ale nenapadne ho. Ak sa figurant pokúsi utiecť alebo napadnúť psa, môže pes vykonať útok a záhryz do rukáva.
Odvrátenie útoku
[upraviť | upraviť zdroj]Ak figurant stojí na mieste a nehýbe sa, pes dostane povel „stráž“. Pes sedí na mieste a sleduje figuranta. Psovod sa rozpráva s figurantom. Ak sa figurant pokúsi napadnúť psovoda, pes útok samostatne zneškodní záhryzom do rukáva.
Hladké zadržanie
[upraviť | upraviť zdroj]Figurant beží smerom od psovoda. Psovod vyšle psa na zadržanie povelom „zadrž“. Pes dobehne figuranta a vykoná zadržanie záhryzom do rukáva.
Formy výcviku obrany
[upraviť | upraviť zdroj]Výcvik obrany môže mať aj iné formy, záleží na tom, čo chceme výcvikom dosiahnuť. Uvedený postup sa používa hlavne pri športovej kynológii. Služobná kynológia, resp. výcvik psov vo výkone, môže obsahovať aj iné prvky – záleží od toho, na aký účel je pes cvičený. Výcvik obrany s cieľom chovať má zasa iné špecifiká – vtedy záleží na tom, aký výkon požaduje príslušný chovateľský klub pre uchovnenie jedinca.
Často sa používa tzv. výcvik obrany podľa SVV alebo podľa IPO. Ide o skúšky služobného výkonu. Pes je pripravovaný presne podľa skúšobného poriadku SVV (slovenský skúšobný poriadok) alebo IPO (medzinárodný skúšobný poriadok) s cieľom vykonať príslušnú skúšku.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Webstránka Zväzu športovej kynológie Slovenskej republiky
- Skúšobný poriadok pre medzinárodné skúšky pracovných psov a medzinárodnú skúšku psa stopára
- Skúšobný poriadok SVV
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zväz športovej kynológie Slovenskej republiky
- Skúšobný poriadok SVV Archivované 2006-08-31 na Wayback Machine
- Skúšobný poriadok IPO Archivované 2006-08-31 na Wayback Machine
- Video - ukážky policajnej kynológie v praxi – Francúzska polícia s belgickými ovčiakmi