Obsahová reforma školstva na Slovensku z roku 2008

Obsahová reforma školstva na Slovensku z roku 2008 vyšla z dielne Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré v tom čase riadil Ján Mikolaj, člen koaličnej vlády strán SMER, SNS a HZDS v rokoch 2006 až 2010. Podstata tejto reformy je legislatívne definovaná v zákone číslo 245/2008 Zbierky zákonov o výchove a vzdelávaní. Tento školský zákon nahradil zastaranú normu ešte z roku 1984. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spustila reforma obsahu vzdelávania na základných a stredných školách. Už v Decembri 2007 vláda Róberta Fica schválila koncepciu výchovy a vzdelávania národnostných menšín. Následne koncom roka Ministerstvo školstva predložilo paragrafové znenie návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý mal byť podstatou školskej reformy. Už vtedy odborníci zo zainteresovaných kruhov pripomienkovali nedostatočnú pripravenosť školského systému na túto reformu najmä z hľadiska administratívneho, technického a personálneho. Následne v marci 2008 vláda Slovenskej Republiky schválila zákon o výchove a vzdelávaní a posledný krok urobili poslanci NR SR, keď schválili tento zákon 22. mája 2008 a účinnosť nadobudol 1. septembra 2008.

Body ktoré ustanovuje zákon a ich stručná charakteristika

1. Tento zákon ustanovuje princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, jednotlivé formy vzdelávania. Zároveň mení a ustanovuje organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Zákon ďalej definuje a ustanovuje jednotlivé stupne vzdelania a podmienky prijatia na tieto stupne edukačno-výchovného procesu, ako i kritériá a organizáciu ukončenia výchovy a vzdelávania na jednotlivých stupňoch. Zákon ďalej ustanovuje a upravuje poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti.

2. Zákon ustanovuje dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky. Rodič, alebo zákonný zástupca je povinný dohliadať na dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Cieľom tohto regulačného nástroja je zabezpečiť časový priestor pre dostatočne intenzívny a efektívny vplyv edukačného procesu. Kontrolovanie dochádzky je v kompetencii pedagógov a nahlasovanie jej porušovania, respektíve neospravedlnených vyučovacích hodín je povinnosťou riaditeľa školy. Ten túto skutočnosť za stanovených okolností nahlasuje obci a príslušnému ÚPSVaR. Existujú 4 varianty pri nedodržiavaní povinnej školskej dochádzky a odvíjajú sa od počtu neospravedlnených školských hodín.

• neospravedlnenie 1 – 4 vyučovacích hodín  – škola nahlasuje skutočnosť rodičovi alebo zákonnému zástupcovi a obci
• pri neospravedlnení viac ako 15 vymeškaných hodín škola nahlasuje skutočnosť obci a tá následne musí informovať ÚPSVaR
• pri neospravedlnení viac ako 60 vymeškaných hodín túto skutočnosť nahlasuje riaditeľ školy obci a tá je povinná začať priestupkové konanie
• pokiaľ nenastane náprava a žiak má neospravedlnených viac ako 100 hodín, obec podáva podnet na trestné stíhanie rodičov, alebo zákonného zástupcu, keďže tu už podľa právnej terminológie ide o ohrozenie mravnej výchovy mládeže.

3. Zákon ustanovuje vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni. Štátny vzdelávací program vymedzuje pre školy všobecné ciele, rámcový obsah a štandardy pre vzdelávanie a to pre jednotlivé stupne vzdelávania v materských školách, základných, stredných i vysokých školách, školských zariadeniach.

4. Zákon definuje a ustanovuje sústavu škôl a školských zariadení, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov, pričom je tu nadväznosť jednotlivých stupňov. Typ školy určuje, na aký odbor je konkrétna škola zameraná a akým žiakom či študentom poskytuje vzdelanie. Do štátom ustanovenej sústavy škol patria nasledovné: materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre žiakov, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (špeciálne školy), základné umelecké školy a nakoniec jazykové školy.

5. Zákon ukladá práva a povinnosti i školám a školských zariadení, ktoré sa odvíjajú od práv a povinností žiakov. Škola musí zabezpečiť rovnaké podmienky a zaobchádzanie pre všetkých a zabezpečiť výchovno-vzdelávací proces vrátane materiálnych i nemateriálnych podmienok, ako ich v jednotlivých bodoch ustanovuje tento zákon.

6. Zákon ustanovuje viac či menej konkrétne práva a povinnosti detí a žiakov, ktoré sa týkajú najmä práva na bezplatné vzdelanie v štátnych školách v štátnom a materinskom jazyku. Pri vzdelávaní zákon zaručuje žiakom kvalitné podmienky a individuálne podmienky rešpektujúce ich danosti a charakteristiky (aby sa mohli rozvíjať), ako i rešpektovanie ich vierovyznania, národnej, etnickej príslušnosti a podobne. Zároveň zákon žiakom stanovuje aj povinnosti týkajúce sa rešpektovania a neobmedzovania iných, dodržiavanie predpisov a poriadku školy a ochrany školského majetku a učebníc. Taktiež je jeho povinnosťou dbať o seba, svoje zdravie a zdravie ostatných.

7. Zákon ukladá práva a povinnosti i rodičov inému zákonnému zástupcovi, ktorý ma žiaka zvereného v opatere. Rodič alebo zákonný zástupca má právo vybrať pre dieťa školu a školské zariadenie, ktoré bude zodpovedať jeho potrebám a požiadavkám a byť informovaný o pribehu a výsledkoch vzdelávacieho procesu. Musí však tiež dodržiavať predpisy školy, zabezpečiť dieťaťu kvalitné podmienky na štúdium i sociálne podmienky. Taktiež musí dbať na jeho školskú dochádzku.

Najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša tento zákon/obsahová reforma

• väčšia sloboda škôl a priestor pre tvorivosť
• znižovanie počtu žiakov v triedach
• posledný rok materskej školy bez poplatkov
• možnosť domáceho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa ZŠ
• koniec Stredných odborných učilíšť
• nové pravidlá výučby cudzieho jazyka
• zmeny v štruktúre a organizácii maturitných skúšok
• nižší počet žiakov osemročných gymnázií
• príspevky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
• schvaľovanie a odporúčanie učebníc ministerstvom

Väčšia sloboda škôl a priestor pre tvorivosť

Štátne vzdelávacie programy definujú a vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Príslušný vzdelávací program je pre školy teda norma ale i pomôcka pri tvorbe školských výchovno-vzdelávacích programov. Na tomto základe riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickou radou školy a radou školy vydáva školský vzdelávací program, ktorý musí byť v súlade s príslušným štátnym vzdelávacím programom a zákonom č.245/2008 Z.z. Školy majú tak v kompetencii si prispôsobovať svoje konkrétne školské vzdelávacie programy a to v rozsahu zhruba 30 %. Zároveň toto umožnuje školám prispôsobiť edukačný proces po metodickej a obsahovej stránke konkrétnym podmienkam a potrebám na jednotlivých vzdelávacích stupňoch. Minister Mikolaj si od toho sľuboval väčšiu slobodu škôl, čo umožní väčšiu mieru tvorivosti žiakov a odstráni sa memorovanie encyklopedickými údajmi. Pre pomoc školám a učiteľom ministerstvo na svojich internetových stránkach zverejnilo vzorové školské vzdelávacie programy a zároveň organizovalo pre pedagógov špeciálne školenia.

Znižovanie počtu žiakov v triedach

Znižovaním počtu žiakov v triedach strednej, základnej a materskej školy došlo k nasledovným zmenám:

• V materskej škole z doterajšieho maxima 28 na 20 – 22 v závislosti od veku detí:
  • 20 v triede pre 3 – 4 ročné deti
  • 21 v triede pre 4 – 5 ročné deti
  • 22 v triede pre 5 – 6 ročné deti
  • 21 v triede pre 3 – 6 ročné deti
• Na základných školách sa znížili počty detí nasledovne:
  • v 1. ročníku z 29 na 22
  • v 2. až 4. ročníku z 34 na 25
  • v 5. až 9. ročníku z 34 na 28
• Na stredných školách sa počet žiakov v jednej triede znížil z pôvodných 34 – 38 na 30

Školy dostali na zníženie počtu žiakov v triedach 3 roky, pričom o výnimku zo zákona budú môcť požiadať Štátnu školskú inšpekciu. Minister Mikolaj si od tohto opatrenia sľuboval, že sa pre učiteľov vytvorí väčší priestor intenzívnejšie a individuálnejšie sa venovať žiakom.

Posledný rok materskej školy bez poplatkov

Ako uvádza zákon, „materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie a teda pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí“. Úlohou štátu je zabezpečiť, aby čo najväčší počet detí v predškolskom veku navštevovalo materskú školu. Toto opatrenie sa nepriamo týka aj rómskych detí z osád, teda z marginalizovaného, sociálne znevýhodneného prostredia. Práve bezplatným prvým ročníkom sa ministerstvo dotyčným zákonom snaží dopomôcť tomuto cieľu.

Možnosť domáceho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa ZŠ

Žiaci prvého až štvrtého ročníka, teda prvého stupňa základnej školy sa môžu vzdelávať aj doma. Podmienkou ale je, aby ich učila osoba so vzdelaním pedagóga.

Koniec Stredných odborných učilíšť

Združené stredné školy, stredné odborné učilištia a učilištia zriadené podľa predošlých predpisov sa stávajú podľa tohto zákona strednou odbornou školou. Všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté niektorou z predošlých foriem stredných škôl prechádzajú na takúto novovzniknutú strednú odbornú školu.

Nové pravidlá výučby cudzieho jazyka

Táto reforma mení spôsob výučby cudzieho jazyka na základnej škole a to tak, že žiaci sa budú musieť povinne učiť cudzí jazyk od tretej triedy a s výučbou druhého cudzieho jazyka budú musieť začať od piatej triedy. Minister Mikolaj si uvedomoval nedostatok kvalifikovaných pedagógov jazykárov. Tento deficit chcel zabezpečiť cez eurofondové projekty a takto vyprodukovať nových učiteľov cudzích jazykov. Toto chcel docieliť prostredníctvom Štátneho jazykového ústavu, ktorý mal organizovať rýchlokurzy pre učiteľov, ktorí by tak popri svojom bežnom zamestnaní mali zvládnuť základy cudzieho jazyka a metodiku jeho výučby a tak byť schopní vyučovať začiatočníkov, teda deti na prvom stupni základných škôl.

Zmeny v štruktúre a organizácii maturitných skúšok

Tento zákon ruší dovtedajšiu prax v používaní odstupňovanej náročnosti maturitnej skúšky. Zároveň určuje a definuje priebeh maturitnej skúšky podľa § 74 až 76.

Nižší počet žiakov osemročných gymnázií

Orgán miestnej štátnej správy v školstve musí rozhodnúť o návrhu počtu tried a počtu žiakov do prvého ročníka všetkých gymnázií s osemročným štúdiom na území pre ktoré má pôsobnosť, pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra. Novinkou však je, že počet žiakov do týchto tried osemročných gymnázií neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva si od tohto opatrenia sľubuje, že zo základných škôl nebude odchádzať príliš vysoký počet nadaných žiakov, ktorí by mohli na bežných základných školách motivovať slabších žiakov, ktorí by sa mohli od nich učiť.

Príspevky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia

Táto reforma upravuje poskytovanie finančných príspevkov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. O tieto prostriedky si môže požiadať škola a prideľujú sa napríklad na stravu, školské pomôcky alebo motivačný príspevok. Výšku príspevku a spôsob jeho použitia určuje ministerstvo. Podmienkou je, aby dieťa pochádzalo z rodiny, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nepresiahol výšku životného minima. Príspevok ministerstva sa poskytuje na každého žiaka podľa počtu žiakov, ktorým vzniká takýto nárok. Všeobecne ide o výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, na ktoré musí škola vytvoriť špeciálne individuálne podmienky. Sú to:

• vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu
• úprava organizácie výchovy a vzdelávania
• úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
• využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania

Ide o kompenzačno-motivačný nástroj podporujúci zvyšovanie vzdelanosti detí z marginalizovaného prostredia, etnika, populácie.

Schvaľovanie a odporúčanie učebníc ministerstvom

Školy musia na vzdelávanie podľa tohto zákona používať učebnice schválené ministerstvom školstva, prípadne aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Inak povedané zodpovedajú štátnemu vzdelávaciemu programu. Všetky tieto schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity i ich prepisy do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona bezplatne. Na vzdelávanie môžu školy používať spomenuté učebné materiály aj odporúčané ministerstvom, musia však pochopiteľne byť v súlade s cieľmi reformy a zákona.

NPOV

Kritika

Kritika tejto reformy prichádzala pochopiteľne najmä z radov opozície ale i z radov učiteľov a odborníkov z relevantných inštitúcií. Opozícia vyčítala reforme nepripravenosť, že neprinesie žiadne pozitívne zmeny ale naopak chaos a zmätky. I mimovládne organizácie kritizovali reformu a požadovali odklad účinnosti zákona a to z dôvodu, že školy do 1.9. kedy mal začať zákon platiť nedokážu z organizačného, personálneho a administratívneho hľadiska splniť stanovené podmienky. Školy boli teda podľa odborníkov "vhodené" do pomienok novej reformy absolútne nepripravené. Ako príklad uvádzali napríklad nedostatok kvalifikovaných jazykárov na základných školách, keďže reforma určila povinnosť výuky cudzieho jazyka už od tretej triedy ZŠ. Ďalšou výraznou kritikou boli z radov zainteresovaných "ohodnotené" štátne vzdelávacie programy a konkrétne ich načasovanie. Ich konečná podoba bola ministerstvom schválená až v závere školského roka a tak boli pedagógovia nútení počas letných prázdnin namiesto oddych pracovať na tvorbe osnov a školských vzdelávacích programov, keďže od septembra 2008 už mali podľa nich začať učiť. Zriaďovateľom zase reforma spôsobila technické a administratívne problémy, keďže sa podľa nej znižoval počet žiakov v triedach.

Externé odkazy

Nové školstvo: Reforma vzdelávania v dátumoch http://www.noveskolstvo.sk/article.php?290 http://www.sme.sk/c/3889767/reforma-skolstva-presla.html