Olympos (sochár)
Vzhľad
Olympos (starogr. Ὄλυμπος) bol grécky sochár na prelome 2. a 1. stor. pred Kr.[1][2]
Sochár Olympos pôsobil na ostrove Kalymnos. Z jeho sochárskej tvorby sa nezachovalo nič, ale v lokalite starovekého Apolónovho chrámu (z materiálu Apolónovho chrámu je postavená miestna Bazilika Christos tis Ierousalim – Bazilika Krista v Jeruzaleme[3]) sa našli dva mramorové podstavce zo sôch, ktoré podľa nápisu, zhotovil spolu so sochárom Aisópom. Nápisy na podstavcoch podľa typu písma (epigrafických znakov) datujú na koniec 2. a na začiatok 1. stor. pred Kr.[4][2]
[Ἀρι]σ̣τόπολις Ἱεροφῶντος [Ἀρισ]τ̣ό̣κλειαν Ἱεροφῶντος [τὰ]ν̣ ἀδελφὰν θεοῖς. Ὄλυμπος καὶ Αἴσωπος ἐποίουν. |
Aristopolis syn Hierofónta Od Aristokleie dcéry Hierofónta, jeho sestry, bohom Olympos a Aisópos to zhotovili [5][6] |
Δικαστοφῶν Τύρωνος Ἀριστόπολιν Ἱεροφῶντος τὸν ἑαυτοῦ ἀνανκαῖον καὶ Γύλιππος καὶ Ἱεροφῶν τὸν ἑαυτῶν ἀδελφὸν θεοῖς Ὄλυμπος καὶ Αἴσωπος ἐποίου[ν]. |
Dikastofón syn Tyróna (zasvätený) Aristopolis syn Hierofónta venované ich príbuznými a Gylippos a Hierofón, ich vlastný brat, bohom Olympos a Aisópos to zhotovili[7][6] |
Keďže obaja umelci v signatúrach neuvádzajú svoju domovskú krajinu, je pravdepodobné, že boli miestni obyvatelia.[6]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pauly-Wissowa. Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Stuttgart : J.B. Metzler, 1980. ISBN 978-34-7601-026-1. S. 16.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Olympos 2 [1]
- ↑ The Archaeology of Late Antique 'Paganism'. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0421-039-4. S. 333.
- ↑ Kerstin Höghammar. Sculpture and Society. Uppsala : Acta Universitatis Upsaliensis, 1993. ISBN 978-91-5543-136-5. S. 48.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Cos and Calymna (IG XII,4) Tit. Calymnii 136 [2]
- ↑ a b c Marion Muller-Dufeu. La sculpture grecque. Paris : Ecole nationale supérieure des beaux-arts, 2002. ISBN 978-28-4056-087-6. S. 905.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Cos and Calymna (IG XII,4) Tit. Calymnii 137A [3]