Omodej Aba
| Omodej Aba | |
| uhorský oligarcha, palatín, krajinský sudca | |
| Narodenie | ? |
|---|---|
| Úmrtie | 5. september 1311 Košice, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Omodej Aba |
Omodej Aba (lat. Amadeus, Omodeus, maď. Amadé; * ? – † 5. september 1311, Košice) bol krajinský sudca v Košiciach a uhorský palatín, zakladateľ rodu Omodejovcov.[1] Otec Dávid z rodu Abovcov, synovia: Ján, Mikuláš, Dávid, Ladislav, Omodej, Dominik, dcéra Katarína.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ako krajinský sudca pôsobil v rokoch 1283 – 1285, ako uhorský palatín v 1285 – 1301 a 1302 – 1311.
Veľké zásluhy si získal pri odvrátení druhého tatárskeho vpádu do Uhorska. Po smrti Ladislava IV. Kumánskeho paril k jedným z najaktívnejších podporovateľov Ondreja III. Za to okrem hodnosti palatína získal aj celú Užskú stolicu. Okrem toho vlastnil rozsiahle majetky v Abovskej, Sabolčskej, Spišskej, Šarišskej, Turnianskej a Zemplínskej župe. Počas vlády Ondreja III. bol najmocnejším uhorským magnátom.[1]
Po smrti Ondreja III. spočiatku podporoval ako kandidáta na uhorský trón českého kráľoviča Václava-Ladislava V. Neskôr sa však pridal na stranu Karola Róberta, pre ktorého získal mesto Košice, ktoré dovtedy stálo na strane Václava-Ladislava. Podpora kráľa však nebola trvalá. Zo svojich majetkov vytvoril na severovýchode krajiny samostatnú dŕžavu (s vlastným dvorom so sídlom na hrade Amadévár pri meste Gönc), v ktorej vládol nezávisle od kráľovskej moci. Zaberal kráľovské majetky, budoval mýtne stanice, z ktorých mýto si nechával pre seba a bez kráľovského povolenia staval hrady. Okrem iného na svojom hrade poskytol azyl veľkopolskému kniežaťu Vladislavovi Lokietkovi, budúcemu poľskému kráľovi. Neskôr dokonca s vlastným vojskom vtrhol do Poľska, aby pomohol Vladislavovi získať kráľovstvo.
Dostal sa do sporov s mešťanmi Košíc, ktoré sa usiloval ovládnuť a ktoré sa stali oporou kráľa v boji proti Omodejovcom. Pri jednej z potýčok ho nakoniec 5. septembra 1311 košickí mešťania zabili. Omodejovi synovia si vymohli súd, ten však následne využil Karol Róbert na potlačenie ich moci. Zmluvou z 3. októbra 1311 sa Omodejovci zaviazali, že už sa nebudú usilovať ovládnuť Košice a nebudú brániť ich rozmachu. Okrem toho museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku župu a plne sa podriadiť kráľovi. Omodejovci tieto podmienky prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s Matúšom Čákom Trenčianskym a na jar 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok (maď. Sárospatak). Následne odolali obliehaniu kráľovského vojska na Šarišskom hrade. Pri pokuse dobyť Košice sa stretli 15. júna 1312 s kráľovským vojskom pri Rozhanovciach, kde boli porazení.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok A – F. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1039 s. ISBN 80-7181-618-3.