Opadávanie
Opadávanie je typ rútivého svahového pohybu, ktorý sa podieľa na pretváraní skalných stien.[1] Uvolnené úlomky hornín rôznych veľkostí padajú pod účinkom tiaže a zotrvačnosťou sú často ďalej premiestňované rôznym spôsobom - saltáciou a kotúľaním. V prípade silnejšieho odvetrávania v určitých smeroch založených na puklinách vznikajú skalné ryhy. Medzi prehlbujúcimi sa skalnými ryhami vnikajú skalné rázsochy. V ústiach skalných rýh na úpätiach skalných stien sa ukladá materiál prenášaný opadávaním a vznikajú úsypiskové suťové kužele. Sklon ich pozdĺžneho profilu závislé od vlastností hornín, z ktorých odvetráva materiál. Napr. úsypiskové kužele, zložené z granitoidných hranáčov, dosahujú sklon 30-40 stupňov. Predlžujú sa transgresívne a regresívne. Ich regresívny rast dokladá prekladanie vrcholov kužeľov stále vyššie do skalných rýh. Tvar pozdĺžneho profilu úsypiskových kužeľov býva rôzny.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Petro, Ľ a kol., 2008, Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 465 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opadávanie
