Kozmická stanica
Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode stanica nemusí mať žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.
Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.
Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 3 až 7 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.
Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.
V septembri 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu kozmickú stanicu aj Čína. Mala názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Druhá posádka priletela o rok neskôr v júni 2013. Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v horných vrstvách atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 2. apríla 2018. Druhú experimentálnu kozmickú stanicu, Tchien-kung 2, Čína vypustila v septembri 2016. V októbri až novembri 2016 bola obývaná dvoma čínskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry nad južným Tichým oceánom dňa 19. júla 2019. Čína ďalej rozvíja svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmická stanica Tchien-kung je jeho hlavnou oporou.
Zoznam kozmických staníc
[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
| Názov stanice | Štart | Vstup do atmosféry | Dní používania | Celkom posádky a návštevníkov |
Návštev | Hmotnosť (kg) | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Na obežnej dráhe | Obývaná | Pilotované | Nepilotované | |||||
 Saľut 1/DOS-1
|
19. apríl 1971, 01:40:00 UTC |
11. október 1971, 04:00:00 UTC |
175 | 24 | 3 | 2 | 0 | 18 425 |
| DOS-2
|
29. júl 1972, 03:20:57 UTC |
29. júl 1972 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 425 |
| Saľut 2/Almaz 1
|
3. apríl 1973, 09:00:00 UTC |
28. máj 1973 | 54 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 500 |
| DOS-3
|
11. máj 1973, 00:20:00 UTC |
22. máj 1973 | 11 | 0 | 0 | 0 | 0 | 19 400 |
 Skylab
|
14. máj 1973, 17:30:00 UTC |
11. júl 1979, 16:37:00 UTC |
2 249 | 171 | 9 | 3 | 0 | 77 088 |
| Saľut 3/Almaz 2
|
25. jún 1974, 22:38:00 UTC |
25. január 1975 | 213 | 15 | 2 | 1 | 0 | 18 900 |
| Saľut 4/DOS-4
|
26. december 1974, 04:15:00 UTC |
3. február 1977 | 770 | 92 | 4 | 2 | 1 | 18 900 |
| Saľut 5/Almaz 3
|
22. jún 1976, 18:04:00 UTC |
8. august 1977 | 412 | 67 | 4 | 3 | 0 | 19 000 |
| Saľut 6/DOS-5
|
29. september 1977, 06:50:00 UTC |
29. júl 1982 | 1 764 | 683 | 33 | 16 | 14 | 19 824 |
| Saľut 7/DOS-6
|
19. apríl 1982, 19:45:00 UTC |
7. február 1991, 03:44 UTC |
3 216 | 816 | 22 | 10 | 15 | 19 824 |
 Mir
|
19. február 1986, 21:28:23 UTC |
23. marec 2001, 05:59:36 UTC |
5 510 | 4 592 | 125 | 39 | 68 | 124 340 |
 Medzinárodná vesmírna stanica
|
20. november 1998, 06:40:27 UTC |
*9536 | *8823 | 444 615 | ||||
 Tchien-kung 1
|
29. september 2011, 13:16:03 UTC |
2. apríl 2018, 00:16 UTC |
2 377 | 20 | 6 | 2 | 1 | 8 506 |
| Tchien-kung 2
|
15. september 2016, 14:04:12 UTC |
19. júl 2019, 13:06 UTC |
1 036 | 30 | 2 | 1 | 1 | 8 600 |
| Čínska vesmírna stanica
|
29. apríl 2021, 03:23:15 UTC |
**1340 | 96 000 | |||||
- = Stanice, ktoré neboli nikdy obývané
- *Medzinárodná vesmírna stanica, prebiehajúca misia, dáta platné pre 29. december 2024
- **Kozmická stanica Tchien-kung, prebiehajúca misia, dáta platné pre 29. december 2024
