Vstavačovité
| Vstavačovité | |
 Cattleya warscewiczii | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ernst Haeckel: Kunstformen der Natur, 1904.
Vstavačovité (Orchidaceae Juss. 1789) alebo neformálne orchidey sú čeľaď rastlín z radu asparágotvaré (Asparagales) z taxónu jednoklíčnolistové rastliny.
Všetky (prirodzené) druhy sú pod ochranou CITES.
Etymológia
[upraviť | upraviť zdroj]Názov čeľade vznikol z gréckeho slova ὄόρχις / orchis (mužský semenník) na základe podobnosti dvoch oválnych pahľúz vstavača vojenského (Orchis militaris) so samčími semenníkmi. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes. Nominátnym rodom čeľade je rod Orchis (po slovensky vstavač).
Anatómia a morfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Okvetie
[upraviť | upraviť zdroj]Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Semenník je spodný, na jeho konci sa nachádza šesť okvetných lístkov (tepaly) rozdelených na tri kališné lístky (sepaly) a tri korunné lístky (petaly).
Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Pri niektorých druhoch (Bulbophyllum, Dendrobium) tvoria laterálne sepaly na báze predĺženú ostrohu (mentum).
Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pri niektorých druhoch sú obe laterálne petaly (Paphiopedilum) alebo všetky (Masdevallia) petaly zrastené.
Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha. Prostredný lalok môže mať na povrchu ryhy alebo výrastky (kalusy).
Reprodukčné orgány
[upraviť | upraviť zdroj]Peľové zrnká sú spojené do peľových zhlukov (polínium) s ohľadom na špecifický spôsob opeľovania hmyzom.
Súkvetie
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré druhy majú jednotlivé kvety, ale väčšinou majú orchidey strapcovité súkvetie vyrastajúce bazálne (odspodu pahľuzy), axilárne (z listovej pazuchy) alebo apikálne (na konci stonky).
Semeno
[upraviť | upraviť zdroj]Semená rastlín sú mikroskopicky malé, a nedisponujú zásobnými orgánmi. Semenníky obsahujú až niekoľko miliónov semien.
Klíčenie semien prebieha v symbiotickej súčinnosti s hubou.
Stonka
[upraviť | upraviť zdroj]Orchidey sa rozdeľujú do dvoch hlavných skupín podľa morfológie stonky:
- monopodiálne – (z gr. jednonohé) s nerozvetvenou stonkou s jedným rastovým vrcholom, z ktorej vyrastajú listy, kvety a sekundárne korene; rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov (napr. Phalaenopsis, Vanda, Vanilla);
- sympodiálne – (z gr. viacnohé) so stonkou s rastovým vrcholom, ktorá dosiahne určitú dĺžku a na jej konci vyrastú súkvetia, zakvitnutá stonka prestáva rásť a rastlina vyženie nové stonky z bočných (veľmi často podzemných) dormantných púčikov; z nových výhonov vyrastajú najprv listy, neskôr korene a v novom vegetačnom období opäť kvety a nová stonka prestáva rásť;
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Orchidey tvoria dve základné skupiny podľa typu osídleného habitatu:
- terestrické orchidey – rastú na zemi, trvalé časti rastliny (korene, podzemky, pahľuzy) sú ukryté pod zemou alebo vo vrstve povrchového substrátu (spadané lístie, mach), niektoré sú saprofyty, vyskytujú sa prevažne v miernom pásme;
- epifytické orchidey – prichytávajú sa koreňmi ku kmeňu alebo ku konárom stromov, k hostiteľskému stromu sa nesprávajú paraziticky, vyskytujú sa v tropickom pásme;
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozmnožovanie orchideí je závislé od dômyselnej symbiózy so špecializovanými opeľovačmi a klíčenie ich semien je závislé od symbiotických mykoríznych húb. To z nich robí na jednej strane spolu s trávami vysoko vyvinuté a špecializované rastliny z evolučného hľadiska. Na druhej strane ich prežitie závisí na prežití symbiotických opeľovačov, mykoríznych húb a v neposlednom rade na prežití probiotických drevín, na ktorých sú prichytené.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Rody
[upraviť | upraviť zdroj]Do čeľade patrí vyše 700 rodov[1]. Pozri napr. Zoznam rodov čeľade vstavačovité.
Medzi pestovateľsky zaujímavé rody tropických orchideí patria napríklad:
- Bulbophyllum (hľuzovník)
- Cattleya (katleja)
- Cymbidium (cymbídia)
- Dendrobium (dendróbium)
- Epidendrum (epidendrum)
- Laelia (lélia)
- Miltonia (miltónia)
- Oncidium (oncídium)
- Paphiopedilum (črievičkovec)
- Phalaenopsis (lišajovec)
- Stanhopea (stanhopea)
- Vanda (vanda)
- Vanilla (vanilka)
Viacero umelých medzirodových krížencov niektorých rodov z tejto čeľade má obchodné označenie Cambria.
Taxóny menšie ako rod
[upraviť | upraviť zdroj]Rody čeľade sa delia na veľké množstvo druhov. V rámci týchto druhov je známych veľmi veľa kultivarov. Rastliny tejto čeľade sa vyznačujú značnou genetickou nestálosťou, čo umožňuje medzidruhové a dokonca medzirodové kríženie, preto do čeľade patrí veľké množstvo hybridov. Hybridy sú medzi pestovateľmi veľmi populárne a neustále vytvárajú nové formy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vstavačovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vstavačovité
